Čo je to aneuryzma?
Slovo aneuryzma je odvodené z gréckeho slova aneurynein, čo znamená otvárať. Ide v podstate o vyduť, teda rozšírenie tepny (artérie a aorty), ktoré môže vyústiť až do prasknutia, čoho dôsledkom je silné krvácanie z tepny do tela pod tlakom. Pacient môže s aneuryzmou žiť aj dlhé roky bez toho, že by o tom vedel. Jej prasknutie je však život ohrozujúce. Na Slovensku býva zaznamenaných približne 3-tisíc pacientov ročne s aneuryzmou aorty a mužov postihuje 3-krát častejšie ako ženy. V tomto článku sa dozviete, čo aneuryzma je, ako a prečo vzniká, kde v tele najčastejšie, aké druhy existujú a aká je liečba.
Kedy hovoríme o aneuryzme
Aneuryzma je cievne ochorenie spôsobené patologickou, teda chorobnou zmenou štruktúry cievnej steny, najčastejšie aorty alebo iných tepien či artérií. Táto diagnóza zväčša postihuje tepny v oblasti stehna či podkolenia a mozgové tepny. V prípade aorty, aneuryzma väčšinou zasiahne brušnú časť a zriedkavo sa vyskytuje v oblasti pečeňovej, obličkovej či krčnej tepny. Vyduť cievy sa popisuje vtedy, ak jej rozšírenie dosiahne 1,5 násobok pôvodného priečneho priemeru (diametru). Presná príčina vzniku aneuryzmy nie je zatiaľ presne objasnená.
Aorta – najväčšia cieva
Aorta alebo srdcovnica je najväčšia cieva v tele človeka. Vychádza z ľavej srdcovej komory smerom nahor a v srdcovnicovom oblúku sa stáča nadol. Pokračuje v hrudníku a brušnej dutine pred chrbticou až do panvovej oblasti, kde sa rozdeľuje na dve bedrové cievy. Svojím rozsahom a funkciou je jednou z najvyťaženejších ciev v ľudskom tele, pretože transportuje krv do všetkých orgánov. Aj aortu môžu postihnúť vrodené i nadobudnuté ochorenia a na ich odhalenie sa používa CT angiografia, čo je minimálne invazívne vyšetrenie. Aorta sa môže rozšíriť v ktorejkoľvek časti, no najčastejšie sa to deje práve v brušnej dutine a hovoríme vtedy o aneuryzme brušnej aorty. Symptómy sú častokrát veľmi diskrétne, ale môžu sa prejaviť ako bolesť vo vnútri brucha, v chrbte alebo pocit pulzácie v oblasti brucha, ako tlkot srdca. Preto neignorujte pretrvávajúce bolesti v bruchu alebo v chrbte, môže ísť o signál závažnejšieho ochorenia. Okrem vývojových a vrodených anomálií aorty, môže dôjsť k nasledovným stavom:
artérioskleróza aorty,
ruptúra aorty (presakovanie krvi cez puklinu v stene cievy),
disekcia aorty (pozdĺžne natrhnutie steny aorty, kedy pod veľkým tlakom prúdu krvi dochádza k odtrhávaniu a odtláčaniu vrstvy steny aorty)
aortálna stenóza – zúženie lúmenu aorty
aneuryzma aorty
Druhy aneuryzmy
Poznáme dva typy aneuryzmy. Prvý typ je rozšírenie aorty vakovitého typu, ktorý je zväčša chronického charakteru a postihuje oslabené steny hlavnej telesnej tepny, ktorá preto môže kedykoľvek pod tlakom krvi prasknúť. Druhý typ je disekujúca aneuryzma, ktorá je omnoho nebezpečnejšia, pretože k nej dochádza v plnom zdraví a bez varovania. Stena tepny praskne pozdĺžne a do tejto trhliny sa natlačí pulzujúca krv. Ak sa trhlina otvorí dovnútra cievy, je vysoká šanca, že pacient prežije, ak však naopak praskne navonok, vykrváca do vlastného tela.
Riziko a rizikové skupiny
Aneuryzma sa veľmi často vyskytuje u pacientov s aterosklerózou, vysokým alebo nedostatočne korigovaným krvným tlakom, vrodenou predispozíciou, ochorením spojivového tkaniva, infekciou steny aorty, či v dôsledku poranenia, napr. pri autonehode. Rizikovou skupinou aneuryzmy sú hlavne fajčiari, muži nad 60 rokov, vysoký vek a tiež výskyt aneuryzmy v rodine, teda genetické predispozície. Fajčenie môže, ale nemusí byť jednou z príčin vzniku aneuryzmy. Fajčenie totiž mení elasticitu alebo pružnosť ciev zmenou pomeru kolagénu a elastínu. Elastín určuje pružnosť tkanív. Keď sa srdce stlačí, vytlačí von určitý objem krvi a tým sa úsek aorty nafúkne, teda zväčší svoj objem, aby dokázala poňať krv vychádzajúcu zo srdca a posunúť ju ďalej. A na to potrebuje elasticitu vďaka elastínu a pevnosť z kolagénu. Viac kolagénu sa nachádza v oblasti pod tepnami, ktoré vedú krv do obličiek. Brušná aorta je tým pádom menej pružná ako jej hrudná časť. To je podľa lekárov aj dôvod, prečo sa vydutiny srdcovnice tvoria najčastejšie práve v brušnej časti. Od brucha smerom dole funguje aorta skôr ako cesta, ktorá vedie krv do panvy a do dolných končatín.
Liečba a prevencia
K prevencii, podobne ako v prípade iných srdcovo-cievnych ochorení, patrí:
nefajčiť,
vyvážená zdravá strava,
udržiavanie zdravých hodnôt tlaku krvi,
primerané hodnoty cholesterolu,
primeraná hmotnosť,
zníženie stresových faktorov,
dostatok fyzickej aktivity v strednom stupni záťaže (v prípade diagnostikovanej aneuryzmy aorty je potrebné sa vyhnúť zdvíhaniu ťažkých bremien a fyzickej aktivite pri ktorej sa významne zvyšuje tlak krvi).
Ak lekári u vás zistia aneuryzmu, no nepresahuje priemer 5cm, budete pravidelne chodiť na prehliadky. Ak sa však jej priemer zväčší, je nutné pristúpiť k operačnému zákroku. Buď lekári prevedú klasický otvorený chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni poškodená časť aorty a nahradí sa syntetickou trubičkou, alebo sa zavedie endovaskulárny stent. Ide o kovovú výstuž tepny so sieťovou elastickou štruktúrou, ktorá má stenu cievy stabilizovať, resp. vystužiť. Zavádza sa pomocou katétra, teda tenkej rúrky, cez stehennú tepnu až do miesta aneuryzmy v aorte. Výhodou tejto metódy je, že vám na rozdiel od klasickej operácie zostane iba malá jazva a z nemocnice vás prepustia v priebehu niekoľkých dní. Tento spôsob je oveľa šetrnejší a znižuje riziko pooperačných komplikácií, ako napr. strata krvi, prípadné infekcie, pacient sa vyhne anestézii a celkovo zákrok trvá kratšie. Aj napriek tomu, že je tento postup oveľa pokrokovejší a v mnohých ohľadom lepší ako klasická operácie, nie je zatiaľ dostupný vo všetkých nemocniciach na Slovensku. Ak patríte do rizikovej skupiny, alebo sa u vás v rodine vyskytla aneuryzma, nečakajte s vyšetrením ciev dlho. Ak sa možné riziko odhalí zavčasu, môže vám to ušetriť komplikácie, prípadne zachrániť život.
