Krvácanie: Je hemorágia bežný jav alebo obava o život?

Krvácanie, teda strata krvi alebo odbornejšie hemorágia, je únik krvi z cievneho systému. Môže ísť o bežný stav pri poranení alebo závažný problém, ktorý môže ohroziť náš život. Hrozba krvácania spočíva v strate krvi, ktorá zásobuje telo kyslíkom a živinami. Bez nej nemôžeme prežiť. V tomto článku si povieme bližšie o krvi samotnej, čo krvácanie je a aké typy krvácania existujú a tiež to, ako ho zastaviť.

Čo nám koluje v cievach?

V cievach nám koluje telesná tekutina – krv. Je červenej farby vďaka farbivu hemoglobín, ktorý na seba viaže kyslík a rozvádza ho po celom tele spolu so živinami a hormónmi. Krv sa skladá z krvnej plazmy, ktorá je žltkastej farby a tvoria ju organické a anorganické látky. Patria tam voda, soli, bielkoviny, glukóza, vitamíny, tuky, hormóny a ďalšie. Ďalej krv tvorí niekoľko typov krvných buniek alebo teliesok – červené krvinky (erytrocyty), biele krvinky (leukocyty) a krvné doštičky (trombocyty). Pomer medzi tekutinou teda plazmou a krvnými telieskami sa nazýva hematokrit. Každý typ krvných buniek má inú funkciu. Zatiaľ čo červené krvinky obsahujú spomínaný hemoglobín a rozvádzajú po tele kyslík a naopak zbierajú oxid uhličitý z tela, biele krvinky sú súčasťou imunitného systému. Existuje niekoľko druhov bielych krviniek podľa funkcie a morfológie. Krvné doštičky zas zaobstarávajú zrážanie krvi za účelom zastavenia krvácania a udržujú celistvosť endotelu. Okysličenie krvi sa deje v srdci – do pravej predsiene prichádza odkysličená krv z tela, odtiaľ putuje do pravej komory a z nej vychádza pľúcnica do pľúc, kde sa krv v pľúcnych kapilárach obohatí o kyslík. Odtiaľ prechádza okysličená krv štyrmi pľúcnymi žilami do ľavej predsiene a ľavej komory srdca. Tento obeh sa nazýva Malý pľúcny alebo Malý krvný obeh. Poznáme ešte Veľký alebo telový krvný obeh, ktorý označuje kolobeh krvi zo srdca do zvyšku tela. Po tom, čo sa naplní ľavá predsieň okysličenou krvou z pľúc, sa tlakom krvi otvorí dvojcípa chlopňa (mitrálna chlopňa) a krv prechádza pľúcnou žilou do ľavej komory srdca. Odtiaľ je vyvrhnutá do tepny zvanej srdcovnica (aorta). Aorta je najväčšia tepna v tele a rozvádza okysličenú krv zo srdca po celom tele.  Cievy rozdeľujeme na žily a tepny. Zatiaľ čo tepny rozvádzajú okysličenú krv zo srdca do tela, žily prevádzajú odkysličenú krv z tela do srdca, aj keď existujú výnimky – pľúcnou tepnou prechádza odkysličená krv a pľúcnou žilou zas okysličená. 

Krvácanie a jeho definícia

Krvácanie je strata krvi spôsobená rôznymi príčinami. Môže ísť o prirodzený jav, napr. menštruácia u žien, alebo poranenie či chorobný jav. V podstate každé krvácanie môže ohroziť život, závisí to od intenzity a dĺžky trvania krvácania. Je jedno či krvácame zo žíl alebo z tepien, riziko je rovnaké. Akékoľvek atypické krvácanie, krvácanie, ktoré pretrváva dlhšiu dobu, alebo naberá na intenzite je potrebné riešiť s lekárom. 

Druhy krvácania

Základné rozdelenie krvácania je vonkajšie a vnútorné krvácanie. Vonkajšie krvácanie je viditeľné a nastáva pri narušení štruktúry kože, ciev alebo žíl, pričom krv vyteká von z tela. Najčastejšie k nemu dochádza v dôsledku rán, ktoré môžu byť tržné, rezné, sečné, bodné alebo strelné. Takisto k nemu patrí krvácanie z nosa, uší a iných telesných otvorov. Nebezpečné je ľudí s poruchou zrážanlivosti krvi, pretože prirodzená schopnosť organizmu zastaviť krvácanie je narušená, napr. hemofília – porucha zrážanlivosti krvi, ktorej prejavom je zvýšená krvácavosť.  Samovoľné krvácanie z nosa alebo odborne epistaxa síce vyzerá desivo, ale nebýva nebezpečné. Krvácanie je spôsobené narušením drobných ciev v nosnej dutine a ak sa opakuje je dobré posilniť stenu ciev stravou bohatou na rutín, napr. pohánka, alebo vo výživových doplnkoch. Na príčine môže byť povrchové poranenie sliznice, infekcie, prechladnutie, vysoký krvný tlak, alergia, niektoré lieky a drogy, porucha zrážanlivosti krvi, nádor v nosnej dutine či prehriatie organizmu. Krvácanie z nosa sa nesnažte potlačiť, naopak zľahka predkloňte hlavu, aby krv mohla vytekať, a na koreň nosa položte studený obklad. Stlačte nos z oboch strán a dýchajte ústami. Nebezpečenstvo vnútorného krvácania spočíva v tom, že nie je navonok viditeľné. Krv sa dostáva zo žíl, ciev alebo tepien do telesných dutín, do dutých orgánov a do prostredia medzi nimi. Je následkom tupého poranenia, ale aj poranenia prenikajúceho do organizmu. Ďalej rozlišujeme medzi krvácaním nízkej a vysokej intenzity. Nízka intenzita krvácania je typická pri poranení malých kapilár a žíl, ktoré sú najtenšie a najjemnejšie. Vysoká intenzita krvácania je zas typická pre tepny a väčšie žily.  Krvácanie môže byť následkom aj rôznych ochorení, ako napr. rôzne zápalové ochorenia v tráviacom trakte. Krvácanie sa môže vyskytnúť pri vredoch v tráviacom trakte, crohnovej chorobe, hemoroidoch, celiakii, ochoreniach pečene a iných. 

Aké rany môžu byť na tele?

Vyššie sme spomenuli, že existuje niekoľko druhov rán - tržné, rezné, sečné, bodné alebo strelné. Podľa hĺbky rany a intenzity krvácania sa pristúpi k vhodnému typu ošetrenia. V niektorých prípadoch je potrebné chirurgické ošetrenie, pri ktorom sa z tela odstráni cudzí predmet, ktorý ranu spôsobil, alebo je potrebné ranu zašiť. V iných prípadoch bude postačovať na ranu jemne zatlačiť, vyčistiť ju a obviazať. 

Postupy pre zástavu krvácania

V prvom rade je nutné na miesto krvácania jemne pritlačiť a vytvoriť tlak, ideálne sterilnou tkaninou. Prípadne inou čistou a suchou textíliou, ak ju máte po ruke. V krajnom prípade použite ruku. Tu však hrozí riziko nákazy infekčnou chorobou, ktorá sa prenáša krvou, v prípade, že by bola zranená osoba jej prenášačom.  Tlak nerobte na poranené oči, ani v prípade, že je v rane cudzí predmet. Ošetruje sa len jeho okolie. Cudzí predmet z rany nevyťahujte, krvácanie by sa mohlo zintenzívniť. To nechajte na odbornú pomoc. Ak ranu prikryjete tkaninou a tá presiakne krvou, neodstraňujte ju ale pridajte ďalšiu vrstvu tkaniny. Zranená osoba nech zostáva vo fyzickom pokoji, aby sa nezvýšila práca srdca, čím by sa mohlo zvýšiť i krvácanie a je potrebné ju uložiť do polohy v ľahu, aby sa predišlo odpadnutiu.  Ak ide o hornú končatinu, je vhodné ju držať nad úroveň srdca, naopak nohu vyložiť vyššie od podložky. Zranenú osobu udržujte v teple.  Škrtidlo použiť iba ako poslednú možnosť a maximálne na 10 minút, následne uvoľniť, ak došlo k zastaveniu krvácania a sledovať stav. Zapamätajte si, že úlohou prvej pomoci pri krvácaní je krvácanie zastaviť a nie očisťovať alebo sterilizovať ranu.  Krvácanie môže mať viacero príčin, intenzitu a lokalizáciu. Každý prípad je potrebné posúdiť individuálne a pristúpiť k vhodnému ošetreniu. 

Autor

MUDr. Jozef Staríček
MUDr. Jozef Staríček
Lekár FBLR / Ortopéd
  • Vzdelanie: Vzdelaný na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1963 – 1969)

  • Atestácia: v obore balneológie a liečebnej rehabilitácie, ortopédie, pediatrie, akupunktúry a telovýchovnom lekárstve.

  • Medicínska prax: 45 rokov praxe z toho 10 rokov ako lekár v arabskom svete. Dokáže hovoriť s pacientom v 4-och jazykoch (Angličtina, Nemčina, Ruština a Arabčina). Problematike sa venuje komplexne v spolupráci s lekármi, fyzioterapeutmi a inými odborníkmi v rámci PROFY.