Zlomenina zápästia je stavom, počas ktorého dôjde k zlomenine vretennej či lakťovej kosti, príp. oboch, a to v blízkosti epifýzy (konca kosti smerujúcej k zápästiu). Správna liečba a rehabilitácia zlomeniny zápästia je mimoriadne dôležitá pre zamedzenie vzniku estetických a funkčných deformít. V prípade, že je rehabilitácia zanedbaná, môže dôjsť k opätovnej deformite, skráteniu šliach a obmedzenej pohyblivosti zápästia

 

Ako vzniká zlomenina zápästia? 

Zlomenina zápästia lakťovej kosti (Collesova zlomenina)  vzniká pri páde na vystretú hornú končatinu s dlaňou smerujúcou hore. K zlomenine dochádza pri športe, alebo pri traumatickom páde. Ohrození sú najmä pacienti trpiaci osteoporózou, pričom toto ochorenie má za následok krehnutie kostí. Zlomenina zápästia nesie zväčša charakter traumatickej zlomeniny, ktorá vzniká silným nárazom, kedy sila vektorizuje (mieri) do epifickej (koncovej) časti kosti a nie do diafickej časti (stredovej). 

 

Aký je rozdiel medzi Collesovou a Smithovou zlomeninou? 

Rozdiel medzi Collesovou a Smithovou zlomeninou zápästia je v lokalizácií. Obe zlomeniny si vyžadujú rovnaku intenzitu rehabilitácie bez ktorej môžu nastať trvalé deformity vyžadujúce chirurgický zákrok. 

 

  • Collesova zlomenina zápästia: Vzniká pri páde, počas ktorého je horná končatina vo vystretej polohe, dlaň smeruje nahor – dochádza k zlomenine lakťovej kosti v mieste epifýzy, ktorá smeruje k malíčku
  • Smithova zlomenina zápästia: Vzniká pri páde vektorizovanom na hornú končatinu vo vystretej polohe, dlaň však smeruje nadol – dochádza k zlomenine vretennej kosti v mieste epifýzy, ktorá smeruje k palcu

 

Príznaky a diagnostika Collesovej zlomeniny

Zlomeninu zápästia môžeme rozdeliť na stabilnú a nestabilnú zlomeninu. Stabilná zlomenina zápästia je charakterizovaná priamym zlomením bez distraktovaných čiastočiek kosti v okolitom tkanive. Nestabilná zlomenina zápästia je charakteristická dislokovanými čiastočkami kostného tkaniva do okolia mäkkého tkaniva. Nestabilná zlomenina sa spája s trieštivou zlomeninou.  

 

Príznaky Collesovej zlomeniny

 

  • Opuch v mieste zápästia
  • Bolestivosť 
  • Vznik hematómu (modriny)
  • Odkrvenie prstov 

 

Diagnostika zlomeniny zápästia sa vykonáva pomocou RTG snímku. Pomocou RTG snímku ošetrujúci lekár zistí, či sa jedná o Collesovu či Smithovu zlomeninu s ktorou je často zamieňaná

 

Zlomenina zápästia a rehabilitácia 

Rehabilitácia po zlomenine zápästia je nevyhnutnou súčasťou liečby. Začiatkom liečby je diagnostika pomocou vizualizačných procedúr (RTG). Lekár vyhodnotí, či je zlomenina stabilná alebo nestabilná, dôležitou súčasťou je aj anamnéza pacienta. Na základe anamnézy či trvalej diagnózy pacienta, napr. osteoporóza, sa proces liečby mení.

V prípade, že je zlomenina stabilná, avšak pacient trpí osteoporózou, lekár nevolí repozíciu (napravenie kosti), ale odporučí chirurgický zákrok – ťahová sila repozície by mohla ohroziť celistvosť iných kostí. V optimálnom prípade lekár aplikuje fixnú liečbu (sadra) v období od 3-6 týždňov v závislosti od priebehu hojenia. Týmto však liečba nekončí a začína rehabilitovanie zápästia. 

 

Rehabilitácia po zlomenine zápästia

Cieľom rehabilitácie je znovuobnovenie funkcií dolnej časti hornej končatiny, a to obnova pohyblivosti, elasticity a upevňovania ochabnutých svalov vplyvom stavu fixácie (sadry). Fyzioterapeut je dôkladne oboznámený s diagnózou pacienta a priebehom prechádzajúcej liečby. Fyzioterapeutická prax využíva mobilizačné techniky, mäkké techniky, aktívne asistované pohyby ako aj fyzikálnu terapiu (magnetoterapia). 

 

Mobilizačné techniky: Cieľom je obnova pohyblivosti kĺbu, ktorý priamo súvisí so zlomeninou zápästia. Súčasťou je asistované polohovanie ruky tak, aby sme ovplyvnili elasticitu kĺbu, a tým ovplyvnili pohybový rozsah celého zápästia. 

 

Mäkké techniky: Sústreďujú sa na spevňovanie a elasticitu svalových tkanív, väzivových spojov a šliach, ktoré kooperujú na celej pohyblivosti. Mäkké techniky zahŕňajú polohovanie ruky, naťahovacie a relaxačné cvičenia. 

 

Aktívne asistované pohyby: Aktívne asistované pohyby využívajú maximálne rozmedzie pohybu ruky v rôznych polohách (vzopätá a otvorená dlaň a pod.) Cieľom je znižovanie tenzie (napätia) a zlepšovanie prekrvenia danej partie – odbúravanie patogénnych látok prúdením krvi v krvnom riečisku. 

 

Fyzikálna terapia: Fyzikálna terapia využíva najmä magnetoterapiu pôsobiacu pod istou frekvenciou určenou pre stimuláciu hlbších vrstiev svalu. Magnetoterapia má na aplikované miesto hneď niekoľko účinkov: 

 

  • Vazodilatačný účinok: Vibrácie stimulujú krvný obeh tak, že patogénne látky prispievajúce k zápalovej reakcií sú odbúravané vďaka kontinualite krvného obehu. 
  • Myorelaxačný účinok: Vďaka vibráciám uvoľňuje napätie svalov, zabezpečuje optimálnu látkovú výmenu.  
  • Analgetický účinok: Svalové kontrakcie môžu byť bolestivé a uvoľnenie svalových tkanív magnetoterapiou prináša úľavu od bolesti takmer ihneď po jeho aplikácií. 

Poraď sa s našimi fyzioterapeutmi