Artróza bedrového kĺbu (Koxartróza)
Artróza bedrového kĺbu, známa aj ako koxartróza, je jednou z najčastejších foriem degeneratívneho ochorenia kĺbov. Vyskytuje sa predovšetkým u starších jedincov a predstavuje významnú príčinu obmedzenia pohyblivosti, bolesti a zníženej kvality života. V porovnaní s inými lokalizáciami artrózy je koxartróza charakteristická pomalou progresiou, ktorá vedie k postupnému zhoršovaniu príznakov a následne k funkčným obmedzeniam bedrového kĺbu.
Príčiny a rizikové faktory vzniku koxartrózy
Koxartróza môže vzniknúť z rôznych príčin, pričom hlavnými rizikovými faktormi sú:
Primárna koxartróza: Vzniká v dôsledku degeneratívnych zmien súvisiacich s vekom, bez preukázateľnej zjavnej príčiny. Hlavným faktorom je starnutie a dlhodobé mechanické zaťaženie bedrového kĺbu.
Sekundárna koxartróza: Je spôsobená inými patologickými stavmi alebo zraneniami, ktoré narúšajú normálnu biomechaniku kĺbu. Medzi najčastejšie príčiny patria:
Vývojové dysplázie bedrového kĺbu: Abnormálny vývoj bedrového kĺbu počas rastu môže viesť k neprirodzenému zaťaženiu a následnej degenerácii chrupavky.
Fraktúry hlavice femuru alebo acetabula (jamka bedrového kĺbu): Poškodenie kĺbu v dôsledku traumy môže spôsobiť narušenie stability kĺbu a viesť k opotrebovaniu chrupavky.
Aseptická nekróza: Smrť kostného tkaniva hlavice femuru v dôsledku nedostatočného prívodu krvi môže viesť k oslabeniu kĺbu a rozvoju koxartrózy.
Zápalové ochorenia: Reumatoidná artritída a iné zápalové ochorenia môžu urýchliť deštrukciu kĺbovej chrupky.
Rizikové faktory:
Nadváha a obezita: Zvýšená telesná hmotnosť vyvíja nadmerné zaťaženie na bedrový kĺb, čo urýchľuje jeho opotrebovanie.
Genetické faktory: Rodinná anamnéza ochorení kĺbov môže zvýšiť riziko vzniku koxartrózy.
Poranenia a preťaženie kĺbov: Opakované mikrotraumy v dôsledku športových aktivít alebo manuálnej práce.
Patologické zmeny pri koxartróze
Pri koxartróze dochádza k degeneratívnym zmenám v štruktúre bedrového kĺbu. Hlavnou zmenou je postupná deštrukcia kĺbovej chrupky, ktorá pokrýva hlavicu femuru a acetabulum. Chrupka sa stáva tenšou, stráca elasticitu a schopnosť absorbovať nárazy. V dôsledku toho dochádza k zvýšenému treniu kostí, ktoré reagujú tvorbou kostných výrastkov (osteofytov) a subchondrálnej sklerózy (zhrubnutie kosti pod chrupkou). Tieto zmeny vedú k obmedzeniu pohyblivosti kĺbu a bolestivým symptómom.
Príznaky koxartrózy
Koxartróza sa zvyčajne prejavuje postupne a zhoršuje sa s časom. Typické príznaky zahŕňajú:
Bolesť v oblasti bedra: Bolesť sa často prejavuje v oblasti slabín a môže vyžarovať do stehna, kolena alebo zadku. Na začiatku je prítomná najmä po fyzickej námahe alebo na konci dňa, v neskorších štádiách sa môže vyskytovať aj v pokoji alebo v noci.
Obmedzenie rotácie a flexie: Problémy pri otáčaní nohy smerom dovnútra alebo pri ohnutí bedra (napríklad pri obúvaní topánok) sú typickými príznakmi. Znížená flexibilita môže ovplyvniť bežné denné činnosti, ako je chôdza, sedenie alebo vstávanie.
Zmena chôdze: Pacienti často kráčajú so skráteným krokom a vyhýbajú sa plnému zaťaženiu postihnutého kĺbu. V pokročilých štádiách sa môže vyvinúť tzv. Trendelenburgov chôdzový vzor, kedy je viditeľné nakláňanie trupu na postihnutú stranu.
Svalová slabosť a atrofia: Chronická bolesť a obmedzenie pohybu môžu viesť k oslabeniu a atrofii (úbytku) svalstva v oblasti bedra a stehna.
Krepitácie a obmedzenie pohyblivosti: Pocit trenia alebo "pukanie" v kĺbe počas pohybu. Pacienti môžu pociťovať stuhnutosť kĺbu najmä ráno alebo po dlhšom odpočinku.
Diagnostika koxartrózy
Diagnostika koxartrózy zahŕňa klinické vyšetrenie, anamnézu pacienta a zobrazovacie metódy:
Röntgen (RTG): RTG zobrazenie je základnou metódou na diagnostiku koxartrózy. Odhalí zúženie kĺbovej štrbiny, prítomnosť osteofytov, zmeny v kĺbovej štruktúre a subchondrálnu sklerózu.
Magnetická rezonancia (MRI): Používa sa na detailnejšie zobrazenie mäkkých tkanív, ako sú chrupka, väzy a svaly. Je vhodná pri podozrení na zápalové alebo iné patologické zmeny, ktoré nie sú viditeľné na RTG snímke.
Klinické vyšetrenie: Lekár hodnotí bolesť, rozsah pohybu a silu svalov okolo bedrového kĺbu. Pri klinickom vyšetrení sa často používajú rôzne manévre (napr. Faberov test), ktoré pomáhajú identifikovať lokalizáciu bolesti a stupeň obmedzenia pohybu.
Liečba koxartrózy
Liečba koxartrózy závisí od štádia ochorenia, intenzity príznakov a celkového zdravotného stavu pacienta. Liečba sa zameriava na zmiernenie bolesti, zlepšenie funkčnosti kĺbu a spomalenie progresie ochorenia.
Nefarmakologická liečba
Fyzioterapia: Fyzioterapia je dôležitou súčasťou liečby koxartrózy. Zameriava sa na posilnenie gluteálnych svalov (svaly zadku), ktoré podporujú stabilitu bedrového kĺbu. Okrem posilňovacích cvikov sa využívajú aj cvičenia na zlepšenie rozsahu pohybu a strečing.
Používanie pomôcok: Barly, palice alebo chodúľky môžu pomôcť znížiť zaťaženie postihnutého kĺbu a zmierniť bolesť počas chôdze. Ortopedické vložky môžu korigovať nevhodné postavenie chodidla a znížiť mechanické zaťaženie kĺbu.
Plávanie a cvičenie vo vode: Voda znižuje záťaž na kĺby a umožňuje vykonávať cvičenia, ktoré by na suchu boli bolestivé alebo náročné. Plávanie a aquaerobik sú odporúčané aktivity pre pacientov s koxartrózou.
Zníženie telesnej hmotnosti: Zníženie hmotnosti môže výrazne znížiť záťaž na bedrový kĺb a zmierniť symptómy koxartrózy.
Farmakologická liečba
NSAIDs: Nesteroidné protizápalové lieky, ako sú ibuprofen alebo naproxen, sú účinné pri zmierňovaní bolesti a zápalu. Ich dlhodobé užívanie by však malo byť monitorované kvôli rizikám vedľajších účinkov, ako sú žalúdočné vredy alebo kardiovaskulárne problémy.
Analgetiká: Lieky proti bolesti, ako paracetamol, môžu byť použité na kontrolu miernej až stredne silnej bolesti.
Injekcie kyseliny hyalurónovej: Intraartikulárne injekcie kyseliny hyalurónovej môžu zlepšiť viskozitu synoviálnej tekutiny, čím sa zmierňuje bolesť a zlepšuje pohyblivosť kĺbu.
Chirurgická liečba
Totálna endoprotéza bedrového kĺbu: V pokročilých štádiách koxartrózy, keď konzervatívna liečba zlyháva a bolesť alebo obmedzenie pohybu výrazne ovplyvňujú kvalitu života pacienta, sa postihnutý kĺb nahrádza umelou protézou. Tento zákrok vedie k výraznému zlepšeniu pohyblivosti a úľave od bolesti.
Minimálne invazívne techniky: Moderné chirurgické prístupy zahŕňajú použitie roboticky asistovaných operácií a techník s minimálnym narušením tkaniva, čo znižuje riziko komplikácií a urýchľuje zotavenie pacienta.
Prognóza a prevencia
Prognóza koxartrózy závisí od štádia ochorenia a individuálnej odpovede na liečbu. Včasná diagnostika a vhodná liečba môžu výrazne spomaliť progresiu ochorenia a zlepšiť kvalitu života. Prevencia zahŕňa udržiavanie zdravej hmotnosti, pravidelné cvičenie s nízkou záťažou na kĺby (napríklad plávanie alebo chôdza) a vyhýbanie sa nadmernej fyzickej námahe.
Pre viac informácií o artróze a možnostiach liečby navštívte tento článok.
Zdroje
Arden, N. K., & Nevitt, M. C. (2006). Osteoarthritis: Epidemiology. Best Practice & Research Clinical Rheumatology, 20(1), 3-25. doi:10.1016/j.berh.2005.09.007.
Murphy, L., & Helmick, C. G. (2012). The impact of osteoarthritis in the United States: a population-health perspective. American Journal of Nursing, 112(3 Suppl 1), S13-S19. doi:10.1097/01.NAJ.0000412646.80054.21.
Issa, S. N., & Sharma, L. (2006). Epidemiology of osteoarthritis: an update. Current Rheumatology Reports, 8(1), 7-15. doi:10.1007/s11926-006-0037-1.
Brandt, K. D., Dieppe, P., & Radin, E. L. (2009). Etiopathogenesis of osteoarthritis. Rheumatic Disease Clinics of North America, 34(3), 531-559. doi:10.1016/j.rdc.2008.05.011.
Zhang, W., Doherty, M., Leeb, B. F., Alekseeva, L., Arden, N. K., Bijlsma, J. W., ... & Tugwell, P. (2009). EULAR evidence-based recommendations for the diagnosis of hip osteoarthritis. Annals of the Rheumatic Diseases, 68(6), 942-946. doi:10.1136/ard.2008.090884.
Sandell, L. J., & Aigner, T. (2001). Articular cartilage and changes in arthritis: cell biology of osteoarthritis. Arthritis Research & Therapy, 3(2), 107-113. doi:10.1186/ar148.
Felson, D. T., & Zhang, Y. (1998). An update on the epidemiology of knee and hip osteoarthritis with a view to prevention. Arthritis & Rheumatism: Official Journal of the American College of Rheumatology, 41(8), 1343-1355. doi:10.1002/art.1780410803.
Kim, Y., Park, J. W., Kim, H. S., & Yoon, P. W. (2019). Impact of physical activity on hip osteoarthritis: current concepts and literature review. Journal of Clinical Medicine, 8(9), 1231. doi:10.3390/jcm8091231.
Michael, J. W., Schluter-Brust, K. U., & Eysel, P. (2010). The epidemiology, etiology, diagnosis, and treatment of osteoarthritis of the hip. Deutsches Ärzteblatt International, 107(9), 152-162. doi:10.3238/arztebl.2010.0152.
Hunter, D. J., & Bierma-Zeinstra, S. (2019). Osteoarthritis. The Lancet, 393(10182), 1745-1759. doi:10.1016/S0140-6736(19)30417-9.