Ateróm, známy aj ako mazová cysta, je nezhubný, no môže spôsobiť nepríjemné komplikácie. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, čo je ateróm, aké sú jeho príčiny, prejavy a prečo je jeho odstránenie najmä chirurgickou cestou najlepším riešením na definitívne zbavenie sa tohto problému.
Ateróm (odborne nazývaný aj mazová cysta) je pomerne bežné nezhubné kožné ochorenie, ktoré môže potrápiť mužov aj ženy rôznych vekových kategórií. Napriek tomu, že tento zdravotný problém obvykle nepredstavuje vážne ohrozenie na živote, môže spôsobiť nepríjemné komplikácie, ako je zápal, infekcia či diskomfort pri nosení oblečenia. Nasledujúce riadky vám priblížia, čo je to ateróm, ako vzniká, aké sú jeho rizikové faktory, akým spôsobom prebieha diagnostika a aké metódy liečby (vrátane odstránenia aterómu) sa využívajú v modernej chirurgii.
Čo je ateróm a ako vzniká
Ateróm, známy aj pod ľudovým názvom „mazová cysta“, je dutina vyplnená kožným mazom a zrohovatenými bunkami. Vzniká upchatím vývodu mazovej žľazy v koži, čím sa sekrét (maz) hromadí a vytvára charakteristický hrbolček. Na pohmat je táto cysta zvyčajne pružná až tuhšia, zväčša okrúhleho tvaru, často s bielym, žltkastým alebo hnedastým obsahom. Nachádza sa hlavne na miestach s vyššou koncentráciou mazových žliaz – na temene hlavy, chrbte, tvári, v oblasti krku či hrudníka.
Z odborného hľadiska je dôležité uvedomiť si, že ateróm nie je nádor. Ide o benignú (nezhubnú) formáciu, ktorá je síce nepríjemná, ale obvykle nepredstavuje onkologické riziko. Pri dlhodobom zanedbaní alebo pri opakovanom dráždení však môže dôjsť k hnisaniu a infekcii, čo si môže vyžiadať chirurgické ošetrenie.
Príčiny a rizikové faktory vzniku aterómu
Genetická predispozícia
Niektorí ľudia môžu mať zvýšenú tendenciu k tvorbe mazových cýst, pretože trpia dedičným sklonom k upchávaniu mazových žliaz.Nadmerná produkcia kožného mazu
Hyperseborea, teda zvýšená tvorba kožného mazu, môže prispievať k rýchlejšiemu upchávaniu žliaz. Typické je to u ľudí so seboreickou dermatitídou alebo s inými kožnými ochoreniami.Hormonálne zmeny
Výkyvy v hladinách hormónov môžu spôsobiť kolísanie produkcie mazu, čo vedie k častejšiemu vzniku aterómov. Takéto zmeny môžu nastať napríklad v období puberty, menopauzy či pri užívaní hormonálnej antikoncepcie.Nedostatočná hygiena a nesprávna starostlivosť o pokožku
Nahromadenie odumretých buniek, nečistôt a zvyškov kozmetiky môže upchávať póry a vývody mazových žliaz.Úrazy a podráždenie kože
Mechanické poškodenie kože (napríklad porezaním či škrabancom) alebo opakované trenie odevom môžu viesť k zablokovaniu vývodov mazových žliaz.
Ateróm vs. Lipóm
Ateróm sa často zamieňa s lipómom. Hoci sa môžu vzhľadovo podobať (obidva tvoria nebolestivé hrčky pod kožou), ich pôvod je odlišný:
Lipóm
Je tvorený zhlukom tukového tkaniva a vzniká v podkožnom tkanive. Je mäkší, dobre ohraničený a nemusí mať viditeľný otvor na povrchu kože.Ateróm
Ako sme spomenuli, ide o mazovú cystu s tuhou, často gélovitou alebo polotekutou náplňou. Na jeho povrchu je nezriedka viditeľný malý bod (upchatý vývod mazovej žľazy).
Rozlíšenie týchto dvoch útvarov je dôležité pri stanovení správnej liečby. Ateróm sa spravidla vyberá celý, spolu s puzdrom, aby sa zabránilo opakovanému hromadeniu mazu, kým lipóm sa odstraňuje najmä z estetických alebo praktických dôvodov (napr. pri útlaku okolitých štruktúr).
Typické prejavy a možné komplikácie
Ateróm sa zväčša prezentuje ako nebolestivá, pomaly rastúca hrčka, ktorá sa môže pri stlačení jemne posúvať. Charakteristickým znakom je hladký povrch a niekedy i viditeľné ústie vývodu mazovej žľazy na povrchu kože. Veľkosť aterómu sa môže pohybovať od niekoľkých milimetrov až po niekoľko centimetrov.
Komplikácie
Infekcia a zápal
Ak dôjde k bakteriálnej infekcii, ateróm sa môže zapáliť, začervenať a môže začať bolieť. V takomto prípade môže z neho vytekať hnisavý obsah a koža okolo môže byť začervenaná, opuchnutá a bolestivá.Ruptúra (prasknutie) aterómu
Pri dlhodobom dráždení alebo nešetrnom stláčaní môže dôjsť k prasknutiu jeho steny, čo spôsobí vytečenie obsahu do okolitých tkanív a môže vyvolať zápalovú reakciu.Recidíva (opätovný výskyt)
Pokiaľ sa pri odstraňovaní aterómu v minulosti neodstránilo úplné puzdro, útvar sa môže znova vytvoriť.
Diagnostika aterómu
Diagnostika aterómu si väčšinou nevyžaduje zložité vyšetrenia. Obyčajne postačuje:
Dermatologické vyšetrenie
Dermatológ (alebo všeobecný lekár so zameraním na kožné ochorenia) dokáže často už na základe vizuálnej kontroly a palpačného vyšetrenia určiť, či ide o ateróm, lipóm, alebo iný kožný útvar.Chirurgické vyšetrenie
V niektorých prípadoch, najmä pred samotným odstránením aterómu, môže byť potrebné vyšetrenie chirurga, ktorý posúdi veľkosť, umiestnenie a vhodný postup (napr. lokálna anestézia, doba hojenia a pod.).Zobrazovacie metódy
Ak je potrebné vylúčiť iné typy cýst alebo nádorov, môže sa využiť ultrazvukové vyšetrenie (najmä pri väčších útvaroch). Ultrazvuk umožňuje lekárovi zobraziť vnútornú štruktúru hrčky, čo pomáha pri stanovení konečnej diagnózy.
Spôsoby liečby aterómu
Liečba aterómu môže zahŕňať konzervatívne postupy (napr. pri malých a nekomplikovaných útvaroch) alebo chirurgický zákrok (najmä pri väčších a zapálených mazových cystách).
Konzervatívna liečba
Pri menších, neinfikovaných aterómoch môže lekár odporučiť len pozorovanie, prípadne lokálne antiseptiká alebo protizápalové krémy. Konzervatívna liečba však ateróm ako taký neodstráni – skôr len zabraňuje rozvoju infekcie alebo zmierňuje jej príznaky. Na úplné odstránenie sa väčšinou odporúča chirurgický zákrok.
Chirurgické odstránenie aterómu
Odstránenie aterómu je často jedinou spoľahlivou metódou, ako zabrániť jeho opakovanému výskytu. Chirurgické odstránenie spočíva v nasledovných krokoch:
Znecitlivenie
Zákrok sa vo väčšine prípadov vykonáva v lokálnej anestézii, vďaka čomu pacient necíti bolesť a môže sa ešte v ten istý deň vrátiť domov.Incízia a excízia
Chirurg vytvorí malý rez a cez neho odstráni celý ateróm spolu s puzdrom. Zachovanie celistvosti puzdra je kľúčové, pretože ak v rane zostane čo i len malá časť, môže sa mazová cysta vytvoriť znova.Šitie a hojenie
Po vybratí aterómu chirurg ranu zašije. Pooperačné hojenie závisí od veľkosti a umiestnenia útvaru. Obyčajne sa stehy odstraňujú po 7 – 14 dňoch. V niektorých prípadoch sa môžu aplikovať samovstrebateľné stehy, ktoré nie je potrebné vyberať.Kontrola a prevencia recidívy
Po úspešnom zákroku sa odporúča pravidelné kontrolné vyšetrenie. Dôležité je dbať na hygienu, nenamáhať operovanú oblasť a sledovať prípadné známky zápalu.
Chirurgia je teda najistejším riešením, ako sa mazovej cysty definitívne zbaviť. Vďaka moderným technikám a skúsenostiam chirurgov dnes ide o relatívne rýchly a bezpečný ambulantný zákrok.
Prečo je dôležité vyhľadať odbornú pomoc
Mnoho pacientov sa snaží ateróm vytlačiť alebo riešiť samoliečbou. Takéto zásahy „na vlastnú päsť“ však môžu viesť k rozsiahlejšiemu zápalu, hlbokej infekcii tkaniva a v konečnom dôsledku k zbytočným komplikáciám. Ak máte podozrenie na ateróm alebo ste si nahmatali nezvyčajnú hrčku, vždy je rozumné navštíviť dermatológa, prípadne chirurga v poliklinike. Len odborník vie posúdiť riziko infekcie, prípadnú potrebu okamžitého zákroku a vybrať vhodnú metódu liečby.
Záver: Objednajte sa na chirurgické odstránenie aterómu
Ateróm (mazová cysta) síce zriedka spôsobuje závažné zdravotné komplikácie, no môže vám znepríjemňovať každodenný život. Pri zväčšenom či zapálenom ateróme je odstránenie aterómu najspoľahlivejšou voľbou, ako definitívne zabrániť jeho opätovnému výskytu. Ak pociťujete ťažkosti alebo si chcete dať túto mazovú cystu prehliadnuť, neváhajte a objednajte sa do chirurgickej ambulancie v našej poliklinike. Naši špecialisti vám radi poskytnú komplexné vyšetrenie, poradia s prevenciou a pri potrebe chirurgického zákroku zabezpečia profesionálny prístup s dôrazom na váš komfort a bezpečnosť.
Zdroje
Novotný, J. (2019). Dermatológia a dermatologická chirurgia. Bratislava: Vydavateľstvo XY.
Križan, M. a kol. (2018). Chirurgia – Praktický sprievodca. Košice: Medicina SK.
Tzu, J. (2020). “Sebaceous Cysts: Clinical Presentation and Treatment.” Journal of Dermatological Science, 100(2), 145–150.
