Ateroskleróza je časté ochorenie ciev, ktoré ohrozuje najmä ľudí vo vyššom veku. Zo začiatku je bezpríznakové. V pokročilom štádiu vedie k závažným komplikáciám, ako je infarkt, mozgová mŕtvica alebo uzáver tepien dolných končatín. Jeho priebeh môžeme ovplyvniť životosprávou a liekmi, prvoradá je však prevencia.
Čo je to ateroskleróza?
Ateroskleróza je ochorenie tepien, pri ktorom sa do poškodenej cievnej steny ukladajú tukové látky, najmä cholesterol. Priesvit cievy sa tým zužuje, čo obmedzuje prietok krvi. Zdravé tepny sú pružné a elastické, ale časom sa v ich stenách ukladá cholesterol a vápnik, kvôli čomu strácajú svoju elasticitu, hrubnú a ztuhnú. Toto ochorenie sa bežne nazýva kôrnatenie tepien. Ateroskleróza môže obmedziť prietok krvi do orgánov a tkanív. Aj keď sa často považuje za problém súvisiaci so srdcom, môže postihnúť tepny kdekoľvek.
Prejavy a príznaky aterosklerózy
Ateroskleróza je pomalé progresívne ochorenie, ktoré sa môže začať rozvíjať už v mladom veku. Príznaky sa často objavujú až v pokročilom štádiu ochorenia. Tieto prejavy môžu zahŕňať bolesť na hrudi či bolesti nôh pri chôdzi. V neskorších štádiách vznikajú náhle a závažné komplikácie, napríklad cievna mozgová príhoda, srdcový infarkt alebo kritická ischémia končatiny (nedokrvenie).
Rizikové faktory
Vysoký cholesterol,
vysoký krvný tlak,
nadmerná konzumácia alkoholu,
fajčenie,
obezita,
vek,
dedičná predispozícia.
Diagnostika ochorenia
Ochorenie je možné diagnostikovať pomocou ultrazvuku srdca, ciev dolných končatín, obličiek alebo iných miest, kde je podozrenie na aterosklerózu. Veľmi dôležité je laboratórne vyšetrenie krvi a stanovenie koncentrácie krvných lipidov. Bežné sú zobrazovacie vyšetrenia ako ECHO, USG, RTG. Významné je tiež EKG. Vznik ochorenia predurčuje prítomnosť viacerých rizikových faktorov, na ktoré by mal lekár prihliadať.
Ateroskleróza aorty a srdca
Ateroskleróza spôsobuje väčšinu srdcových príhod. Ak sa jedná o postihnutie aorty, môže dôjsť k srdcovému infarktu. Pri infarkte sa znižuje množstvo kyslíka a živín vo svalových bunkách srdca. Dochádza k nedokrveniu tkaniva, následkom ktorého je postihnutie až odumretie svalových buniek. Srdcový infarkt sa najčastejšie prejaví náhlou bolesťou na hrudi, niekedy vystreľujúce do ľavej ruky, pocitom nedostatku vzduchu a úzkosti.
Mozgová ateroskleróza
Ak ateroskleróza postihne mozgové cievy, vedie ku zhoršenému prekrveniu mozgu. Na nedokrvenie sú najcitlivejšie pamäťové bunky. Najčastejšou komplikáciou mozgovej aterosklerózy je mozgová mŕtvica. Spôsobuje ju náhly uzáver tepny a následné nedokrvenie mozgu.
Dá sa ateroskleróza liečiť?
Liečba aterosklerózy zahŕňa rovnaké opatrenia, ako prevencia. Dôležité sú zmeny v životospráve, zdravé stravovanie a pohyb. U niektorých pacientov bude nevyhnutná liečba vysokého cholesterolu. K spomaleniu poškodzovania tepien je nevyhnutná aj liečba vysokého krvného tlaku, ak ním pacient trpí.
Prevencia
Prevencia pred aterosklerózou zahŕňa správne stravovacie návyky. Vďaka nim môžeme ovplyvniť rizikové faktory ako vysoký cholesterol a krvný tlak. Strava by mala byť pravidelná a pestrá, s dostatkom čerstvej zeleniny. Podmienkou je dostatočný príjem všetkých živín, minerálov a vitamínov. Riziko aterosklerózy zvyšuje aj nadváha a obezita, ktoré sú spojené so zvýšenou hladinou lipidov v krvi. Udržiavanie zdravej váhy je dôležité v každom veku.
V rámci prevencie je tiež vhodná kontrola krvného tlaku. Vysoký krvný tlak má negatívny dopad na steny ciev, dôležitá je snaha o jeho normalizáciu. To môžeme dosiahnuť správnou životosprávou, prípadne dodržaním liečby, ktorú stanoví lekár. Zabúdať netreba ani na pravidelný pohyb, zníženie príjmu alkoholu, dostatok spánku a zmiernenie stresu.
