Myozitída je zápal svalov, ktorý môže vzniknúť po infekcii, pri autoimunite alebo v súvislosti s liekmi. Typickými znakmi sú svalová slabosť, bolesti a zvýšená CK; niekedy sa pridáva dýchavica pri postihnutí pľúc. V praktickom prehľade vysvetľujeme rozdiely medzi typmi, ako prebieha diagnostika (CK/aldoláza, EMG, MR, biopsia) a aká je liečba myozitídy vrátane rehabilitácie. Poradíme aj, kedy ísť na ortopedickú/chirurgickú MSK a kedy rovno na pneumológiu.
Myozitída – teda zápal svalov – nie je jedna diagnóza, ale skupina stavov s rôznou príčinou, priebehom aj liečbou. Od infekčného postihnutia svalov cez autoimunitné idiopatické zápalové myopatie až po toxické formy (napr. po niektorých liekoch) majú jedno spoločné: svalová slabosť, bolesti a často zvýšená CK (kreatínkináza). V článku prehľadne rozlíšime hlavné typy, vysvetlíme príznaky, diagnostiku (labáky, EMG, MR, biopsia) aj liečbu myozitídy, a upozorníme na pneumologické komplikácie – najmä intersticiálne pľúcne postihnutie (ILD). Prehľad vychádza z medzinárodných odporúčaní a aktuálnych prehľadových štúdií.
Prečo vzniká (infekcie, autoimunita, lieky)
Infekčná myozitída sa najčastejšie spája s vírusmi (chrípka, enterovírusy, SARS-CoV-2), menej často s baktériami či parazitmi (napr. trichinelóza). Zápal je zväčša akútny, s bolesťou svalov a prechodnou zvýšenou CK.
Autoimunitná myozitída patrí medzi idiopatické zápalové myopatie (IIM) – sem radíme polymyozitídu, dermatomyozitídu, imunitne sprostredkovanú nekrotizujúcu myopatiu (IMNM), antisyntetázový syndróm či inklúzne telieskové myozitídy. Tieto diagnózy sa klasifikujú podľa medzinárodných kritérií EULAR/ACR 2017, ktoré kombinujú kliniku, laboratórium a ďalšie vyšetrenia. ň
Toxická myozitída / liekmi indukovaná myopatia: typicky po statínoch – môže ísť o bežnú myalgiu s miernou CK, ale aj o imunitne mediovanú nekrotizujúcu myopatiu s autoprotilátkami proti HMG-CoA reduktáze (anti-HMGCR), ktorá pretrváva aj po vysadení lieku a vyžaduje imunosupresiu. Podobne sa môžu uplatniť aj iné lieky (napr. inhibítory kontrolných bodov imunity). ň
Ako sa prejavuje (slabosť proximálnych svalov, únava, bolesti)
Typickým príznakom je symetrická slabosť proximálnych svalov – problém vstávať zo stoličky, vyjsť schody, zdvihnúť ruky nad hlavu (česanie vlasov). Pridružiť sa môžu svalové bolesti, stuhnutosť, únava, horúčka, dysfágia (ťažkosti s prehĺtaním) a pri dermatomyozitíde kožné prejavy (heliotropný exantém, Gottronove papuly). Pri imunitne sprostredkovaných formách býva CK/aldoláza zvýšená aj niekoľkonásobne. Dôležité je všímať si aj dyspnoe či suchý kašeľ – môžu signalizovať pľúcne postihnutie (ILD), najmä pri antisyntetázovom syndróme alebo anti-MDA5 pozitívnej forme.
Diagnostika (CK/aldoláza, EMG, MR, biopsia – kedy zvažovať)
Laboratórium: základ je CK, aldoláza, transaminázy (AST/ALT môžu byť zvýšené zo svalu), zápalové parametre. Pri podozrení na autoimunitu sa dopĺňajú myozitídovo-špecifické autoprotilátky (napr. anti-Jo-1, PL-7/PL-12, SRP, HMGCR, MDA5), ktoré pomáhajú pri fenotypizácii a odhade rizika pneumologických komplikácií.
EMG (elektromyografia): potvrdzuje myopatický vzor, odlišuje myozitídu od neuropatie a môže naviesť miesto na biopsiu.
MR svalov: zobrazí edém (aktívny zápal svalov) a chronické zmeny (tuková náhrada, atrofia). MR pomáha cieliť biopsiu a sledovať odpoveď na liečbu; je preferovaným zobrazovacím vyšetrením pri IIM.
Biopsia svalu: zvažuje sa, ak je diagnóza nejasná, pred zavedením dlhodobej imunosupresie alebo pri atypickom priebehu. Histológia rozlíši subtypy (napr. nekrotizujúca myopatia vs. zápalové infiltráty) a vie odlíšiť mimiky myozitídy (dystrofie, endokrinné myopatie, metabolické príčiny). EULAR/ACR 2017 kritériá integrujú tieto dáta do skórovacieho algoritmu.
Kedy aktívne vyšetriť na ILD: pri dyspnoe, kašli, hypoxémii, vysokom ferritíne, anti-MDA5 alebo pri antisyntetázových autoprotilátkach. Prvým krokom býva HRCT pľúc a funkčné vyšetrenie (spirometria, difúzna kapacita).
Liečba a rehabilitácia
Akútna fáza: väčšina autoimunitných IIM začína glukokortikoidmi (napr. prednison v stredných až vyšších dávkach) s postupným znižovaním podľa kliniky a CK. Na steroid-šetriaci efekt sa pridávajú metotrexát, azatioprín, mykofenolát mofetil, takrolimus/ciklosporín podľa profilu pacienta a komorbidít. Pri refraktérnom priebehu alebo výraznom kožnom/svalovom postihnutí sa u vybraných pacientov využíva IVIG či rituximab. V špecializovaných centrách sa zvažujú aj cielené postupy pri konkrétnych protilátkových fenotypoch.
Infekčné myozitídy si vyžadujú kauzálnu liečbu (antivirotiká/antibiotiká/antihelmintiká) a symptomatickú podporu; imunosupresia je indikovaná len pri autoimunitných formách.
Liekmi indukované myopatie: pri podozrení na statínom navodenú IMNM treba statín vysadiť a pri pretrvávaní slabosti a zvýšenej CK nasadiť imunosupresiu (často steroid + druhé imunosupresívum; niekedy IVIG/rituximab). Monitorujú sa autoprotilátky anti-HMGCR a funkcia svalov.
Rehabilitácia a fyzioterapia: individualizované, postupne zaťažované cvičenie pod dohľadom fyzioterapeuta zlepšuje silu, vytrvalosť a funkciu – aj popri imunosupresii. Pri dysfágii je vhodná logopedická intervencia a nutričné poradenstvo. (Odporúčania odborných spoločností na IIM rehabilitáciu sú súčasťou komplexného manažmentu.)
Kedy vyhľadať ortopedickú a kedy pneumologickú pomoc
Ortopedická/chirurgická (MSK) ambulancia:
ak máte pretrvávajúcu svalovú slabosť, bolesti svalov či šliach, ťažkosti s chôdzou, opakované pády, alebo potrebujete cieľenú rehabilitáciu a vyšetrenie pohybového aparátu vrátane zhodnotenia sekundárnych mechanických problémov (kontraktúry, tendinopatie). Pri diagnostickej neistote môže ortopéd/špecialista MSK nasmerovať na MR svalov a EMG.Pneumologická ambulancia – ihneď, ak sa objaví dýchavica:
nová alebo zhoršujúca sa dýchavica, suchý kašeľ, znížená tolerancia námahy alebo pokles saturácie kyslíka môžu znamenať intersticiálne pľúcne postihnutie (ILD) pri myozitíde. Pacienti s antisyntetázovými (anti-Jo-1, PL-7, PL-12) alebo anti-MDA5 protilátkami majú riziko rýchlo progredujúceho ILD – vtedy je rozhodujúce skoré HRCT a včasná intenzívna liečba. Nevystavujte sa námahe a objednajte sa na pneumológiu, prípadne navštívte urgent pri výraznej dyspnoe.
Zhrnutie článku
Myozitída (zápal svalov) má rôzne príčiny – infekčné, autoimunitné a toxické. Kľúčovými znakmi sú svalová slabosť, bolesti a zvýšená CK. Diagnostika stojí na kombinácii lab (CK/aldoláza, autoprotilátky), EMG, MR svalov a biopsia – a riadi sa EULAR/ACR kritériami. Liečba je individualizovaná: glukokortikoidy + imunosupresíva (metotrexát, azatioprín, mykofenolát, kalcineurínové inhibítory), pri potrebe IVIG/rituximab, vždy v spolupráci so špecializovaným centrom a fyzioterapiou. Nezabudnite na pneumologické komplikácie – pri dyspnoe treba pneumológa.
Odborné zdroje :
• Lundberg IE, et al. 2017 EULAR/ACR classification criteria for IIM. Arthritis Rheumatol. 2017. PubMed
• Oldroyd AGS, et al. BSR guideline – management of IIM. Rheumatology (Oxford). 2022. Oxford Academic
• Malartre S, et al. Muscle MRI in IIM – review. J Intern Med. 2021. PMC
• Sehgal S, et al. IIM-related lung disease. Lancet Respir Med. 2025. thelancet.com
• Patel P, et al. Antisyntetázový syndróm a ILD – prehľad. 2024. PMC
