Perikarditída je zápal perikardu, ochranného obalu srdca, ktorý môže mať rôzne príčiny, od vírusových infekcií až po autoimunitné ochorenia. Toto ochorenie sa môže prejaviť silnou bolesťou na hrudníku, dýchavičnosťou a horúčkou. Akútna perikarditída má obvykle krátkodobý priebeh, zatiaľ čo chronická forma môže mať dlhšie trvanie a vážnejšie následky. Včasná diagnostika a liečba sú kľúčové pre zmiernenie symptómov a prevenciu závažných komplikácií. Tento článok podrobne rozoberá všetky aspekty perikarditídy, od príčin a symptómov po liečebné možnosti.
Perikarditída je zápalové ochorenie perikardu, ktorý je dvojvrstvovou membránou obklopujúcou srdce. Táto membrána chráni srdce, poskytuje mu mechanickú podporu a udržiava stabilitu srdcovej činnosti. Zápal perikardu môže byť akútny alebo chronický a môže viesť k vážnym komplikáciám, ak nie je včas diagnostikovaný a liečený. V tomto článku sa podrobne zaoberáme rôznymi typmi perikarditídy, ich príčinami, symptómami, diagnostickými metódami a liečebnými postupmi.
Definícia a klasifikácia perikarditídy
Perikarditída je zápalové ochorenie perikardu, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi, ako sú infekcie, autoimunitné ochorenia, zranenia alebo neznáme príčiny. V závislosti od povahy zápalu a doby trvania ochorenia sa perikarditída zvyčajne delí na akútnu a chronickú formu.
1. Akútna perikarditída
Akútna perikarditída je najbežnejšou formou tohto ochorenia. Zvyčajne sa vyznačuje náhlym začiatkom a trvá menej ako 3 mesiace. Akútna perikarditída môže byť spôsobená infekciami (baktériami, vírusmi, hubami), autoimunitnými ochoreniami, zraneniami srdca, alebo môže byť idiopatická (príčina nie je známa).
2. Chronická perikarditída
Chronická perikarditída je menej častá, no oveľa závažnejšia forma ochorenia. Trvá dlhšie ako 3 mesiace a môže sa vyskytnúť po akútnej epizóde perikarditídy. Chronická perikarditída je často výsledkom komplikácií, ktoré vznikajú po neúplnom vyliečení akútnej formy, ako aj z autoimunitných alebo infekčných príčin.
3. Perikarditída s výpotkom a bez výpotku
Perikarditída môže byť ďalej klasifikovaná podľa prítomnosti tekutiny (výpotku) v perikardiálnej dutine. Výpotok môže byť spôsobený akútnym zápalom a je zvyčajne indikátorom vážnejšieho stavu.
Príčiny perikarditídy
Príčiny perikarditídy sú rôznorodé. Môžu byť infekčné alebo neinfekčné. Akútnu formu ochorenia často spôsobujú infekcie, najmä vírusy. Avšak neinfekčné príčiny, ako sú autoimunitné ochorenia, zranenia alebo lieky, môžu mať tiež rozhodujúci vplyv na vznik perikarditídy.
1. Infekčné príčiny
Vírusové infekcie: Najčastejším pôvodcom akútnej perikarditídy sú vírusy. Medzi najčastejšie vírusy patrí vírus Coxsackie, adenovírusy, herpes simplex vírus, HIV a chrípkový vírus.
Bakteriálne infekcie: Baktérie môžu tiež spôsobiť zápal perikardu, najmä pri infekciách ako tuberkulóza alebo bakteriálna perikarditída, ktorá sa často vyskytuje v spojení so sepsou alebo po operáciách srdca.
Hubové infekcie: Huby môžu zriedkavo spôsobiť perikarditídu, ale pri oslabenej imunite je ich vplyv vážny.
2. Neinfekčné príčiny
Autoimunitné ochorenia: Ochorenia ako systémový lupus erythematosus (SLE), reumatoidná artritída, sarkoidóza a ďalšie môžu spôsobiť zápal perikardu.
Zranenia a chirurgické zákroky: Zranenia hrudníka, srdca alebo srdcovej operácie môžu viesť k poškodeniu perikardu a následnej perikarditíde.
Lieky: Niektoré lieky, ako sú chemoterapeutiká alebo lieky na liečbu tuberkulózy, môžu vyvolať perikarditídu.
Symptómy perikarditídy
Hlavným príznakom perikarditídy je bolesť na hrudníku, ktorá býva ostrá a bodavá. Táto bolesť sa zvyčajne zhoršuje pri nádychu alebo pri ležaní na chrbte a zlepšuje sa, keď sa pacient posadí alebo sa nakloní dopredu.
Bolesť na hrudníku -Bolesť je často popisovaná ako ostrá alebo rezavá a nachádza sa v strede hrudníka, niekedy môže vyžarovať do ramena, krku alebo chrbta.
Dyspnoe- Súčasťou ochorenia je aj dýchavičnosť, ktorá môže byť spôsobená zápalom srdca alebo komplikáciami, ako je perikardiálny výpotok (tekutina v perikardiálnej dutine), ktorý zhoršuje činnosť srdca.
Horúčka-Perikarditída môže byť spojená s horúčkou, ktorá je často mierne zvýšená, ale niekedy môže dosiahnuť až vysoké hodnoty.
Únava a slabosť - Pacienti s perikarditídou často pociťujú zvýšenú únavu a slabosť, čo sú nespecifické, ale bežné symptómy zápalu.
Diagnostika perikarditídy
Diagnostika perikarditídy je kľúčová pre správnu liečbu a prevenciu komplikácií. Tento proces zahŕňa kombináciu klinických vyšetrení, laboratórnych testov a zobrazovacích techník. Cieľom je zistiť, či zápal perikardu je prítomný, aké sú jeho príčiny a aká je závažnosť ochorenia. V nasledujúcej časti podrobne vysvetlíme jednotlivé diagnostické metódy, ktoré pomôžu lekárom správne stanoviť diagnózu a pacientom uľahčia pochopenie toho, ako sa každý test vykonáva.
1. Klinické vyšetrenie a anamnéza
Prvým krokom v diagnostike perikarditídy je dôkladná anamnéza, počas ktorej lekár vyšetruje príznaky a symptómy pacienta. Lekár sa pýta na:
Povahu bolesti na hrudníku – Pacienti so zápalom perikardu často pociťujú ostrú alebo bodavú bolesť na hrudníku, ktorá sa zhoršuje pri nádychu alebo pri ležaní na chrbte a zlepšuje sa pri sedení alebo naklonení sa dopredu.
Dýchavičnosť – Zápal môže zasahovať aj do dýchacích ciest, preto sa pacient môže sťažovať na dýchavičnosť.
História infekcií – Lekár sa pýta na nedávne infekcie (ako napríklad vírusové ochorenia), ktoré môžu súvisieť so vznikom perikarditídy.
Klinické vyšetrenie zahŕňa aj počúvanie srdca stethoskopom, čo môže odhaliť šelesty alebo charakteristické zvuky perikardálneho trenia, ktoré vznikajú pri zápale perikardu.
2. Elektrokardiogram (EKG)
EKG je základný test, ktorý umožňuje získať informácie o elektrickej aktivite srdca. Pri perikarditíde môžeme na EKG pozorovať určité charakteristické zmeny, ktoré naznačujú prítomnosť zápalu perikardu. Tieto zmeny zahŕňajú:
Elevácia ST segmentu: Zvýšenie ST segmentu je často prvým náznakom perikarditídy na EKG a je zvyčajne difúzne (roztiahnuté do všetkých alebo väčšiny zvodov).
T-wave invert: Po určitom čase môže dôjsť k inverzii T-vlny, čo znamená, že T-vlna na EKG sa zmení z normálneho tvaru na záporný.
PR interval: V niektorých prípadoch môže dôjsť k predĺženiu PR intervalu.
EKG je neinvazívna a rýchla metóda na diagnostiku perikarditídy, ktorá poskytuje cenné informácie o tom, ako zápal ovplyvňuje srdcovú elektrickú aktivitu.
3. Echokardiografia
Echokardiografia, známa aj ako ultrazvuk srdca, je ďalším dôležitým diagnostickým nástrojom. Pomocou zvukových vĺn vytvára obrazy srdca, ktoré umožňujú lekárom vizualizovať štruktúru srdca, vrátane perikardu, a posúdiť prítomnosť tekutiny v perikardiálnej dutine (perikardiálny výpotok). Tento test môže ukázať:
Perikardiálny výpotok: Tekutina nahromadená v perikardiálnej dutine je často prítomná pri zápale perikardu. Echokardiografia umožňuje zistiť množstvo tekutiny a jej vplyv na činnosť srdca.
Zhrubnutie perikardu: Ak perikarditída pretrváva, môže dôjsť k zhrubnutiu perikardu, čo je možné pozorovať počas echokardiografie.
Echokardiografia je bezpečná a neinvazívna metóda, ktorá je veľmi užitočná pri hodnotení závažnosti perikarditídy, najmä ak je prítomný výpotok, ktorý môže spôsobovať tlak na srdce a ovplyvniť jeho činnosť.
4. Laboratórne testy
Laboratórne testy sú dôležité na určenie prítomnosti zápalu v tele a na identifikáciu možnej príčiny perikarditídy. Medzi najbežnejšie testy patrí:
C-reaktívny proteín (CRP): CRP je zápalový marker, ktorý sa zvyšuje v krvi pri akomkoľvek zápale v tele. Vysoké hladiny CRP naznačujú, že zápal je prítomný, ale tento test sám o sebe neodhalí príčinu zápalu.
Sedimentácia erytrocytov (ESR): Tento test meria rýchlosť, s akou sa červené krvinky usadzujú v skúmavke. Zvýšená sedimentácia môže naznačovať zápal v tele.
Bielkoviny a protilátky: Ak lekár podozrieva autoimunitnú príčinu, ako je lupus alebo reumatoidná artritída, môžu byť vykonané špecifické testy na identifikáciu protilátok, ktoré naznačujú autoimunitné ochorenie.
Tieto testy poskytujú dôležité informácie o rozsahu zápalu a pomáhajú pri odlíšení perikarditídy spôsobenej infekciou od tej, ktorá je spôsobená autoimunitným ochorením.
5. Zobrazovacie metódy: CT a MRI
V prípade, že echokardiografia a EKG neposkytujú dostatočné informácie alebo ak existuje podozrenie na komplikácie, ako je perikardiálny tamponád (kedy výpotok vyvíja tlak na srdce), môžu byť odporučené ďalšie zobrazovacie metódy, ako je CT (počítačová tomografia) alebo MRI (magnetická rezonancia).
CT srdca: CT vyšetrenie môže poskytnúť podrobné snímky perikardu a jeho štruktúry. Tento test je užitočný na zistenie, či je prítomný perikardiálny výpotok a na posúdenie jeho rozsahu.
MRI srdca: MRI je veľmi precízna zobrazovacia metóda, ktorá umožňuje lekárom získať podrobné obrazy tkanív srdca a perikardu. MRI môže pomôcť pri hodnotení rozsahu zápalu, zhrubnutia perikardu alebo prítomnosti výpotku.
Obidve metódy sú neinvazívne a poskytujú cenné informácie v prípadoch, keď sú iné diagnostické metódy nedostatočné alebo nejednoznačné.
Liečba perikarditídy
Liečba perikarditídy závisí od typu zápalu, príčiny a závažnosti symptómov.
1. Lieky
Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID): Používajú sa na zmiernenie zápalu a bolesti. Medzi najbežnejšie lieky patrí ibuprofén.
Kortikosteroidy: Tieto lieky sú predpísané v prípadoch, keď je zápal veľmi silný alebo keď je perikarditída spojená s autoimunitnými ochoreniami.
Kolchicín: Tento liek sa používa na prevenciu recidívy perikarditídy a na zlepšenie prognózy v prípade opakovaných zápalov.
Lieková liečba perikarditídy sa zvyčajne zameriava na zmiernenie zápalu, kontroly bolesti a, ak je to potrebné, na liečbu základnej príčiny ochorenia (ako je infekcia alebo autoimunitná porucha). Liekové možnosti zahŕňajú:
Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID)
Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) sú základným liekom používaným na liečbu perikarditídy. Tieto lieky znižujú zápal a zmierňujú bolesť, ktorá je jedným z hlavných symptómov ochorenia. NSAID sa používajú najmä pri akútnej perikarditíde.
Ibuprofén a diklofenak sú bežne predpisované NSAID, ktoré účinne zmierňujú bolesť a zápal.
Dávkovanie sa zvyčajne prispôsobuje podľa závažnosti symptómov, pričom pacienti môžu dostávať vyššie dávky na začiatku liečby, ktoré sa následne postupne znižujú.
Tieto lieky sa však používajú s opatrnosťou, pretože dlhodobé užívanie môže viesť k vedľajším účinkom, ako je poškodenie obličiek, krvácanie alebo žalúdočné vredy.
Kolchicín
Kolchicín je ďalší liek, ktorý sa často používa pri liečbe perikarditídy, najmä v prípadoch, keď ochorenie má tendenciu k recidíve (opakovaniu). Kolchicín je liek, ktorý sa používa na potlačenie zápalu a prevenciu ďalších záchvatov perikarditídy. Tento liek je obzvlášť účinný v prípade, že perikarditída je spôsobená autoimunitným ochorením.
Kolchicín inhibuje tvorbu zápalových látok a môže zlepšiť dlhodobý výhľad u pacientov s perikarditídou, najmä u tých, ktorí majú opakujúce sa epizódy zápalu.
Užívanie kolchicínu sa zvyčajne odporúča na niekoľko týždňov alebo mesiacov, aby sa zabránilo recidíve.
Kortikosteroidy
Kortikosteroidy, ako je prednizón, sú silné protizápalové lieky, ktoré sa zvyčajne používajú v prípade závažnej perikarditídy alebo keď liečba NSAID a kolchicínom nie je dostatočne účinná. Tieto lieky potláčajú imunitnú reakciu a výrazne znižujú zápal.
Kortikosteroidy sa predpisujú v prípadoch, keď perikarditída je spôsobená autoimunitnými ochoreniami (ako lupus, reumatoidná artritída) alebo keď existuje riziko závažných komplikácií.
Dlhodobé užívanie kortikosteroidov môže mať vedľajšie účinky, ako sú osteoporóza, zvýšené riziko infekcií, vysoký krvný tlak alebo cukrovka, preto sa tieto lieky používajú len na kratšie obdobie a pri starostlivom monitorovaní.
Liečba infekčných príčin
V prípade, že perikarditída je spôsobená infekciou, liečba bude zahŕňať aj antibiotiká, antivírusové lieky alebo antifungálne lieky, v závislosti od pôvodcu infekcie:
Bakteriálna perikarditída si vyžaduje podanie antibiotík, ktoré sú prispôsobené konkrétnemu typu baktérie.
Vírusová perikarditída zvyčajne nevyžaduje špecifickú antivírusovú liečbu, ale u niektorých vírusov, ako je herpes simplex alebo vírus varicella zoster, môžu byť použité antivírusové lieky, ak je infekcia vážna.
2. Chirurgická liečba perikarditídy
Aj keď väčšina prípadov perikarditídy sa lieči liekmi, niektorí pacienti môžu vyžadovať chirurgickú intervenciu. Chirurgický zákrok sa zvyčajne vykonáva v prípadoch, keď perikarditída vedie k závažným komplikáciám, ktoré nie je možné vyriešiť len liekmi. Dva hlavné typy chirurgických zásahov pri perikarditíde sú perikardiocentéza a perikardiektómia.
Perikardiocentéza
Perikardiocentéza je minimálne invazívny chirurgický zákrok, ktorý sa vykonáva, keď je prítomný perikardiálny výpotok (tekutina v perikardiálnej dutine) a keď tento výpotok spôsobuje tlak na srdce, čo znemožňuje správnu funkciu srdca. Tento stav sa nazýva perikardiálny tamponád a je potenciálne život ohrozujúci.
Postup: Po lokálnej anestézii lekár pomocou ihly a katétra prepichne perikard a odsaje nadbytočnú tekutinu. Cieľom je uvoľniť tlak na srdce a obnoviť jeho normálnu činnosť.
Indikácie: Tento zákrok je potrebný, ak je perikarditída komplikovaná veľkým výpotkom, ktorý spôsobuje narušenie srdcovej činnosti.
Perikardiektómia
Perikardiektómia je chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstraňuje časť alebo celá perikardálna membrána. Tento zákrok sa vykonáva v prípadoch, keď perikarditída pretrváva dlhší čas a vedie k chronickému zhrubnutiu perikardu (tzv. konštriktívna perikarditída). Chronické zápaly môžu spôsobiť zjazvenie a stuhnutie perikardu, čo narúša normálnu činnosť srdca.
Postup: Chirurgovia vykonávajú perikardiektómiu buď otvoreným chirurgickým zákrokom, alebo laparoskopicky (minimálne invazívne). Cieľom je odstrániť poškodenú časť perikardu, aby srdce mohlo normálne expandovať a kontrahovať.
Indikácie: Tento zákrok je vyhradený pre pacientov s perikarditídou, ktorá nezareagovala na liečbu liekmi a ktorá spôsobuje závažné obmedzenie srdcovej funkcie.
3. Liečba základných ochorení
Ak je perikarditída spôsobená infekciou, musí sa liečiť aj základná infekcia. Ak je príčina autoimunitná, liečba bude zameraná na zníženie imunitnej odpovede pomocou imunosupresív.
Prevencia
Prevencia perikarditídy závisí od príčiny ochorenia. V prípade infekčnej perikarditídy je dôležité predchádzať infekciám, očkovaním proti niektorým vírusom a udržiavaním dobrých hygienických návykov. Pri autoimunitných ochoreniach je potrebné pravidelne monitorovať zdravotný stav a riadiť liečbu podľa pokynov lekára.
Záver
Perikarditída je vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje včasnú diagnostiku a správnu liečbu. Akútna forma ochorenia môže mať veľmi silné symptómy, ale v prípade včasnej diagnostiky a liečby je prognóza zvyčajne dobrá. Chronická perikarditída a perikardiálny výpotok predstavujú väčšiu výzvu, preto je potrebné pravidelne sledovať zdravie srdca. Vďaka modernej diagnostike a liečebným postupom je možné perikarditídu úspešne liečiť a minimalizovať riziko komplikácií.
Zdroje
Imazio, M., & Adler, Y. (2015). Pericarditis: Current Diagnosis and Treatment. Journal of the American College of Cardiology, 65(3), 292-309.
Spodick, D. H. (2003). Acute Pericarditis: A Review of Etiology, Diagnosis, and Management. Chest, 123(4), 1202-1212.
Frustaci, A., & Chimenti, C. (2011). Pericarditis and autoimmune diseases. Cardiology Research and Practice.
