Pneumotorax je závažný stav, pri ktorom sa v pleurálnej dutine nahromadí vzduch a ohrozuje správne fungovanie pľúc. V článku sa dozviete o rôznych druhoch tohto ochorenia, jeho rizikách, typických príznakoch a dostupných možnostiach liečby. Zistite, prečo je včasná konzultácia v pneumologickej ambulancii kľúčová pre úspešné zvládnutie pneumotoraxu.
Pneumotorax je závažný stav, pri ktorom dôjde k hromadeniu vzduchu v pleurálnej dutine – teda v priestore medzi pľúcou a hrudnou stenou. V dôsledku toho sa pľúca nedokážu dostatočne roztiahnuť, čo vedie k obmedzeniu dýchania, bolestiam na hrudi a v extrémnych prípadoch až k akútnemu ohrozeniu života. V nasledujúcich riadkoch sa podrobnejšie pozrieme na rôzne typy pneumotoraxu, jeho príčiny, diagnózu i možnosti liečby. Zároveň upozorníme na dôležitosť včasného vyšetrenia a zásahu na pneumologickej, prípadne aj chirurgickej ambulancii.
Čo je pneumotorax?
Pod pojmom pneumotorax rozumieme prítomnosť vzduchu v pleurálnom priestore. Za bežných okolností je medzi pľúcnou a nástennou pleurou (dvojvrstvovou blanou obklopujúcou pľúca) len tenká vrstva tekutiny. Vzduch sa tam prakticky nevyskytuje. Ak však do tohto priestoru vnikne vzduch, pľúca sa začnú „skracovať“ a nemôžu naplno fungovať.
Spontánny pneumotorax
Tento typ sa vyskytuje bez jasnej vonkajšej príčiny. Delíme ho na dve podskupiny:Primárny spontánny pneumotorax – zvyčajne postihuje mladých, štíhlych jedincov (častejšie mužov), ktorí nemajú predošlé vážne pľúcne ochorenia.
Sekundárny spontánny pneumotorax – vzniká na podklade už existujúceho pľúcneho ochorenia, ako je napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), astma či cystická fibróza.
Traumatický pneumotorax
Vzniká následkom úrazu hrudníka, a to buď pri otvorenom poranení (napr. bodná rana, strelné poranenie), alebo pri tupom poranení (napr. pád, autonehoda). V prípade preniknutia vzduchu do pleurálnej dutiny cez otvorenú ranu sa často stretávame s výrazom „otvorený pneumotorax“. Pri traumatických úrazoch sa okrem samotnej prítomnosti vzduchu môže poškodiť aj pľúcne tkanivo, čo komplikuje liečbu.
Príčiny a rizikové faktory
Pľúcne ochorenia
Sekundárny spontánny pneumotorax sa typicky spája s už existujúcimi pľúcnymi ochoreniami, ako je napríklad spomínaná CHOCHP, astma, tuberkulóza či pľúcna fibróza. V týchto prípadoch býva pľúcne tkanivo oslabené a náchylnejšie na prasknutie, čím sa vzduch dostáva do pleurálnej dutiny.
Fajčenie
Jedným z hlavných rizikových faktorov, najmä pri primárnom spontánnom pneumotoraxe, je fajčenie. Nikotín a ďalšie látky obsiahnuté v cigaretovom dyme poškodzujú pľúcne mechúriky a výrazne zvyšujú pravdepodobnosť vzniku pľúcnych búl (malé vzduchové vačky), ktoré môžu následne prasknúť.
Vek a telesná konštitúcia
Častejšie postihnutými bývajú mladí, štíhli muži. Dôvodom je špecifická stavba hrudníka, ktorá môže prispieť k tvorbe drobných „búl“ na povrchu pľúc. U starších ľudí zase rastie riziko sekundárneho pneumotoraxu v dôsledku pľúcnych ochorení.
Úrazy hrudníka
Akýkoľvek silný úder alebo prenikajúce poranenie v oblasti hrudníka môže spôsobiť traumatický pneumotorax. Podobne sem možno zaradiť aj iatrogénne príčiny, napríklad pri niektorých invazívnych lekárskych výkonoch (vpichy v oblasti hrudníka, zavádzanie katétra a pod.).
Príznaky a diagnóza
Medzi typické príznaky pneumotoraxu patrí:
Náhla dýchavičnosť – často popisovaná ako „pocit, že sa človek nemôže nadýchnuť“.
Bolesť na hrudi – môže byť bodavá, vystreľovať do ramena alebo do chrbta.
Pocit tlaku v hrudníku – najmä pri pokusoch o hlboké nadýchnutie.
Kašeľ – niekedy sa objavuje suchý, dráždivý kašeľ.
Slabosť a úzkosť – pri ťažšom priebehu môže dôjsť k zmodraniu pier a nechtov (cyanóza) v dôsledku nedostatočného okysličenia organizmu.
Na diagnostiku sa najčastejšie používa:
RTG hrudníka – bežný a dostupný spôsob, ako vidieť prítomnosť vzduchu v pleurálnej dutine a posúdiť veľkosť pneumotoraxu.
CT vyšetrenie – umožňuje detailnejšie zobrazenie pľúcneho tkaniva, často sa využíva v nejasných alebo komplikovaných prípadoch.
Fyzikálne vyšetrenie – lekár môže pri poklepe na hrudník spozorovať odlišný zvuk (hypersonórny poklep), prípadne chýbanie dýchania pri počúvaní fonendoskopom.
Liečba
Spôsob liečby závisí od veľkosti pneumotoraxu, ako aj od jeho typu (spontánny či traumatický) a závažnosti stavu pacienta. Medzi možnosti liečby patria:
Pozorovanie
V prípade malého spontánneho pneumotoraxu bez výrazných symptómov sa lekár môže rozhodnúť pre konzervatívny prístup. Pacient je monitorovaný (klinicky a pomocou kontrolných RTG vyšetrení), aby sa zistilo, či sa vzduch vstrebáva sám.Drenáž hrudníka
Pri stredne veľkom až veľkom pneumotoraxe, alebo ak sa pacientovi dýchavičnosť zhoršuje, je potrebné zaviesť drenáž hrudníka. Cez malé kožné rezy sa zavedie do pleurálnej dutiny drén (trubička), ktorý umožní odvedenie vzduchu mimo hrudník. Keď sa pľúca opäť rozvinú a riziko opakovaného hromadenia vzduchu je minimálne, drén sa odstráni.Chirurgický zákrok
V prípade opakujúcich sa spontánnych pneumotoraxov alebo pri závažných úrazoch môže byť nutná chirurgická intervencia. Najčastejšie sa vykonáva torakoskopia, počas ktorej chirurg dokáže priamo zrakom posúdiť stav pľúcneho tkaniva, odstrániť poškodené časti (napr. pľúcne býky) a prípadne vykonať tzv. pleurodézu – výkon, pri ktorom sa pleurálne vrstvy „zlepia“, aby sa zabránilo opakovanej akumulácii vzduchu.
Odkaz na pneumologickú ambulanciu
Ak máte podozrenie na pneumotorax – napríklad pri náhlej a nevysvetliteľnej dýchavičnosti, prudkej bolesti na hrudi či po úraze hrudníka – neodkladajte návštevu špecializovanej pneumologickej ambulancie. Skorá diagnóza a vhodná liečba sú kľúčové na predchádzanie možným komplikáciám, ktoré môžu ohroziť vaše zdravie i život. Rovnako je dôležitá aj následná kontrola, aby sa zabezpečila správna regenerácia pľúc.
Zhrnutie
Pneumotorax, nech už je spontánny, sekundárny či traumatický, predstavuje akútny stav, ktorý nemožno podceňovať. Medzi hlavné príznaky patrí dýchavičnosť, bolesť na hrudi a nepríjemný tlak v hrudníku. Na diagnostiku sa najčastejšie využíva RTG hrudníka, v komplikovanejších prípadoch aj CT vyšetrenie. Z hľadiska liečby prichádza do úvahy pozorovanie, drenáž hrudníka alebo pri ťažších stavoch chirurgický zákrok. Ak máte akékoľvek podozrenie na pneumotorax, včasná návšteva odborníka (pneumológa či hrudného chirurga) môže byť rozhodujúca pre úspešné zvládnutie situácie a minimalizáciu dlhodobých následkov.
Odborné zdroje
Light, R.W. (2013). Pneumothorax. In: Light’s Pleural Diseases (6th edition), Wolters Kluwer.
Global Initiative for Chronic Obstructive Lung Disease (GOLD) – materiály o CHOCHP a riziku pneumotoraxu.
British Thoracic Society – guidelines pre manažment spontánneho pneumotoraxu.
American College of Chest Physicians – odporúčania pre diagnostiku a liečbu hrudných ochorení.
