Vertigo je stavom, ktorý môžeme inými slovami nazvať aj ako závrat. Objavuje sa aj ako sprievodný, alebo primárny, symptóm a priamo vplýva na udržovanie rovnováhy tela. Hoci môže byť vertigo príznakom menej závažného ochorenia, môže byť aj predzvesťou neurologických ochorení či cukrovky. Postihnutí pacienti sú zväčša v produktívnom a pokročilom veku, kedy sa aj riziko výskytu jednotlivých chorôb zvyšuje. 

Čo je to vertigo? 

Vertigo môžeme označiť za pocit narušenej rovnováhy. Vertigo je stav ilúzie o polohe tela vzhľadom na okolie. Jeho trvanie nepočítame v sekundách, ale v minútach či hodinách, ako napríklad pri Meniérovom syndróme, ktorého záchvat vertiga môže trvať až niekoľko hodín. Tento subjektívny stav sa vyznačuje stratou rovnováhy, tzv. točením hlavy a rizikom pádu. Samo o sebe  je vertigo nebezpečné hlavne pre starších ľudí trpiacich cukrovkou či osteoporózou prevažne kvôli následkom pádu, ktorý môže znamenať fraktúry kostí a iné vážne zranenia. 

Vertigo ako symptóm aj ochorenie zároveň 

Z klinického hľadiska, najmä pre správne podanie anamnézy pacienta, je dôležité rozpoznať či sa skutočne jedná o vertigo, alebo o inú priestorovú dezorientáciu, spôsobenú panickými atakmi. Príkladom môže byť zvrátivosť, ktoré sa označuje aj ako tzv. nepravé vertigo. Pád na jednu stranu, neistota pri chôdzi a zvracanie sú najčastejšie sprievodné príznaky vertiga ako ochorenia. 

Diagnostika a liečba vertiga

Diagnostické vyšetrenia sú dôležité z pohľadu odhalenia pravého pôvodcu vertiga. Tak ako sa môže jednať o nezhubné ochorenia, tak sa môže jednať aj o mozgové lézie, zhubné a nezhubné nádorové ochorenia. V prípade, že sa jedná o poškodenie centrálneho vestibulárneho aparátu jedná sa zväčša o lézie mozgu so zhubnou prognózou. 

Liečba vertiga

Samotnej liečbe vertiga predchádzajú neurozobrazovacie vyšetrenia MRI a CT či evokované potenciály vo forme vyšetrenia sluchovej a zrakovej dráhy. Tieto vyšetrenia stanovuje aj vykonáva neurológ. Po určení diagnózy sa ďalej rozhoduje medzi medikamentóznou a alternatívnou liečbou, prípadne ich kombináciou. Použité sú prevažne diuretiká a antiemetiká, ktoré potlačia prejavy narušeného rovnovážneho systému, pričom dokážu uľaviť najmä od nauzei a zvracania. 

Aké sú druhy vertiga?

V medicínskej obci rozdeľujeme vertigo podľa jeho povahy na polohové, kolísavé a rotačné.  Každý z týchto symptómov môžeme prisúdiť ochoreniam rôzneho typu. V praxi tieto druhy môžeme kategoricky rozdeliť do základných porúch vestibulárneho systému. Ten zabezpečuje celkovú rovnováhu tela človeka. Na základe neurologického vyšetrenia, ktoré je priamo podmienené dôkladnou anamnézou pacienta, dokáže lekár stanoviť diagnózu a efektívnu liečbu. Šanca na úplnú elimináciu vertiga je relatívne vysoká.  

Benígne periférne paroxyzmálne polohové vertigo (BPPV) – Riziková skupina podľa veku: 60 + rokov

Benígne periférne paroxyzmálne polohové vertigo, BPPV, je stavom príznačným pre rotačné vertigo. Objavuje sa v atakoch, kedy sú postihnutí najmä pacienti po 70. roku života. Príčinou vzniku BPPV je porucha periférneho vestibulárneho systému, konkrétne jeho kanálikov. Symptómom je aj nauzea či zvracanie, ktoré pri dlhodobom pôsobení BPPV môže vyústiť do rapídnej straty hmotnosti a nechuti do jedla. Stanoveniu diagnózy prechádza anamnéza pacienta, ktorej súčasťou je podrobný popis a odsledované spúšťače pacientom. V prípade choroby vertiga BPPV sú spúšťačmi zmeny polohy aj menej prudké pohyby, napríklad pootočenie hlavy. 

Vertigo sa môže objaviť aj pri pretočení sa v posteli, čo priamo súvisí s nespavosťou pacienta. Nauzea či pocit na zvracanie sa môže vyskytnúť aj počas spánku. Ak sa nauzea objaví počas spánku, reflexom tela je automatické prebudenie, čím sa telo chráni pred možným zvracaním, a teda nebezpečenstvom udusením sa zvratkami. V závislosti od závažnosti stavu pacienta choroba súvisiaca s vertigom odoznie v priebehu niekoľkých týždňov. Môže sa však stať, že pretrváva a úľava sa nedostaví ani po liečbe. Recidíva BPPV sa objavujú prevažne až po niekoľkých rokoch.  

Fobické kolísavé vertigo – Riziková skupina podľa veku: 20 – 30 rokov

Pocit kolísania ako na lodi je typickým práve pre fobické kolísavé vertigo. Choroba sprevádzajúca tento stav je neurčitá a môže priamo súvisieť s psychickým stavom pacienta, hoci predchádzať mu môže aj  porucha vestibulárneho systému. Pacienti trpiaci fobickým vertigom pociťujú pocit kolísania a neistoty pri chôdzi. Vyskytujú sa pocity podobné panickej poruche s ktorou je tento stav často zamieňaný, rovnako ako s cervikogénnym závratom. Okrem diagnostiky je postup psychoterapeutický s dôrazom na bezmedikamentóznu liečbu. Zaujímavosťou je, že fobické kolísavé vertigo postihuje pacientov v 20.- 30. rokoch života. 

Meniérov syndróm

Meniérov syndróm je najčastejšou príčinou vertiga, pričom sa táto choroba s vertigom priamo spája. Objavuje sa v rôznych vekových kategóriách. Príčiny Meniérovho syndrómu nie sú jasné a prejavuje sa najmä ušným piskotom, tinnitusom a v neposlednom rade aj samotným vertigom, ktoré nadobúda rotačný charakter. Pacient má tendenciu padať na stranu zdravého ucha, keďže sa predpokladá, že Meniérov syndróm spôsobujú degeneračné a anatomické predispozície ucha (vestibulárneho systému).  Liečba pozostáva z podávania diuretík a alternatívnej liečby, predovšetkým fyzikálnou terapioumagnetoterapia.  

Vertigo a fyzioterapia

Vertigo môže vznikať aj pri nedokrvení mozgu, čo priamo súvisí s krčnou chrbticou. Krčná chrbtica je oblasť, ktorá trpí degeneratívnymi deformáciami vzniknutými vplyvom civilizačných ochorení a zlého držania tela. Svaly prislúchajúce k tejto časti chrbtice sú často stuhnuté a transport krvi je z tohto dôvodu obmedzený. Následkom je vznik vertiga, ktorého vznik môžeme ovplyvniť mäkkými technikami vykonávanými fyzioterapeutom. Vďaka presne cieleným cvikom dokáže fyzioterapeut odstrániť blokády a týmto spôsobom uľaviť od dlhodobého vertiga. 

 

 

Poraď sa s našimi skúsenými fyzioterapeutmi