Vertigo je stav poruchy vnímania o polohe a pohybe tela v priestore. Laicky ho môžeme nazvať závrat alebo pocit narušenej rovnováhy. Objavuje sa ako sprievodný alebo primárny symptóm.

Jeho trvanie počítame od sekúnd, minút, hodín, až po dni či dokonca týždne. (Napríklad pri Meniérovom syndróme, závraty môžu trvať až niekoľko hodín.) Vertigo môže byť príznakom menej závažných ochorení aj predzvesťou neurologických ochorení či cukrovky.

Postihnutí pacienti sú zväčša v produktívnom a pokročilom veku. Je druhým najčastejším subjektívnym príznakom v medicíne. Vo vekovej skupine nad 60 rokov ho udáva každý druhý pacient.

Samo o sebe je vertigo nebezpečné hlavne druhotne. Napríklad ako následok pádu pre starších ľudí trpiacich cukrovkou či osteoporózou , ktorý môže znamenať fraktúry kostí a iné vážne zranenia.

Mimo to však môže byť aj indikátorom závažného ochorenia, nakoľko príčin, ktoré môžu spôsobovať vertigo sú je naozaj dosť, preto je mimoriadne dôležité rozdeľovať. Vo väčšine prípadov je však šanca na elimináciu vertiga relatívne vysoká.

Príčiny vertiga

  • choroby vnútorného ucha 30 – 50 %
  • vysoký krvný tlak
  • arytmia (porucha srdcového rytmu)
  • hypoglykémia (nízka hladina cukru)
  • ortostatická hypotenzia (pokles tlaku krvi v stoji),
  • hyperventilačné syndrómy (tetánia) 5 – 30 %
  • neurologické ochorenia (Mozgové lézie, nádorové ochorenia) 2 – 30 %
  • psychiatrické ochorenia 15 – 50 %
  • Menierov syndróm
  • Vestibulárny syndróm
  • neznáma príčina – približne 50 %

Symptóm aj ochorenie zároveň

Z klinického hľadiska, najmä pre správne podanie anamnézy pacienta, je dôležité rozpoznať o aký typ závratu skutočne ide. Prípadne či nejde o inú priestorovú dezorientáciu, spôsobenú napríklad panickými atakmi.

Preto je možno dobré spomenúť základné prejavy, ktoré vertigo sprevádzajú. Na základe najčastejšie hlásených sme pre vás spísali 5 najčastejších prejavov.

Prejavy vertiga

  • Pocit ilúzie až halucinácie
  • Pocit straty rovnováhy ( Rotačný alebo aktivovaný zmenou polohy hlavy)
  • Strata rovnováhy
  • Pocit točenia a rotovania (Porucha v polkruhovitých kanálikov rovnovážneho aparátu)
  • Pocit ťahania a padania na jednu stranu ( Porucha v otolitovom systéme rovnovážneho aparátu)
  • Neistota pri chôdzi
  • Rozmazané videnie
  • Omámenosť alebo zamdlievanie
  • Pocit kolísania, nakláňania, nadskakovania alebo kmitania
  • Pocit tackania sa, plávania, vznášania sa, či posúvania sa v priestore

V medicínskej obci často rozdeľujeme vertigo aj podľa jeho prejavov na polohovékolísavé a rotačné.

Diagnostika vertiga

Diagnostické vyšetrenia sú dôležité hlavne pre praktické odhalenie pravého pôvodcu vertiga. Príkladom môže byť tzv. zvrátivosť, ktorá sa označuje aj ako tzv. nepravé vertigo. Tak ako bolo spomenuté, môže ísť o následok zranenia ale aj o zhubné nádorové ochorenia.

Zo základného etiologického hľadiska delíme vertigo na Vestibulárne a nevestibulárne. Porucha funkcie vestibulárneho systému môže byť spôsobená následkom rôznych úrazov, porúch či ochorení ktoré majú vplyv na stredné ucho či polohový nerv. V drvivej väčšine diagnóz ide práve o vestibulárne vertigo.

Vyšetrovacie metódy závratov

Diagnóza vertiga je založená na správnej anamnéze pacienta (Dôkladný opis príznakov) v kombinácii s jednoduchým neurootologickým vyšetrením pomocou evokovaných potenciálov (vyšetrenia sluchovej a zrakovej dráhy). To môže byť doplnené o výsledky neurozobrazovacích zariadení MRI a CT. Tieto vyšetrenia stanovuje aj vykonáva neurológ.

Ak ide o vestibulárny systém, neurológ ďalej skúma povahu poruchy rovnováhy a na základe nej určuje ktorá časť vestibulárneho systému pravdepodobne spôsobuje problém. Každá Porucha funkcie vestibulárneho systému sa prejavuje rozdielnou kombináciou Perceptuálnych, okohybných, posturálnych a vegetatívnych príznakov.

Podľa toho delíme poruchy rovnováhy na:

  • Periférne poruchy rovnováhy (Pôvod v tzv. labyrinte a vestibulárnom nerve)
  • Centrálne poruchy rovnováhy (Pôvod v mozgovom kmeni, mozočku, talamuse a mozgovej kôre)
  • Zmiešaná porucha rovnováhy (Pôvod napríklad v ochorení krčnej chrbtice)

Periférne vertigo

Periférne poruchy rovnováhy sú charakteristické náhlym začiatkom, silnou intenzitou ( koreluje s rýchlym kmitavým pohybom očí – nystagmus). Smer kmitania očí je najčastejšie horizontálny. Tieto poruchy rovnováhy trvajú od sekúnd až po dni, pričom priebeh závratov môže byť prerušovaný. Môže byť prítomná porucha sluchu, tinitus a stav závratov sa môže zhoršovať zmenenou polohou hlavy.

Medzi najčastejšie príčiny periférnej poruchy rovnováhy patria:

  • Cievne ochorenia rovnovážneho aparátu
  • Ménierova choroba (Trvanie závratu 20 min až 24 hod.)
  • Bazilárna migréna (Trvanie závratu 1 a viac hodín)
  • Zápal rovnovážneho nervu (Trvanie závratu 1 až 10 dní)
  • Nádor rovnovážno-sluchového nervu

Centrálne vertigo

Centrálna porucha rovnováhy je charakteristická skôr postupným začiatkom, miernejšou intenzitou, Vyššie spomenutý nystagmus ( kmitavý pohyb očí) väčšinou chýba alebo nekoreluje s intenzitou závratu. Pohyb očí sa často mení pri zmene polohy a môže byť vertikálny, diagonálny, rotačný aj horizontálny. Porucha kontinuálne trvá týždne až mesiace.

Centrálne poruchy rovnováhy vznikajú ako dôsledok poškodenia mozgu či miechy. To vzniká často ako následok rôznych ochorení či úrazov. Preto sú často prítomné aj iné neurologické príznaky.

Medzi najčastejšie príčiny centrálnej poruchy rovnováhy patria:

  • Poškodenie miechy (Trvanie závratu niekoľko dní)
  • Poškodenie mozgu (Trvanie závratu niekoľko dní)
  • Otras labyrintu mozgu (Trvanie závratu niekoľko dní)
  • Ateroskleróza
  • Skleróza multiplex (Trvanie závratu 3 dni až niekoľko týždňov)
  • Lymská choroba
  • Nedokrvenie rovnovážneho aparátu (Trvanie závratu niekoľko dní až niekoľko týždňov)
  • Zlomenina spánkovej kosti (Trvanie závratu niekoľko dní )

Liečba vertiga

Po určení diagnózy sa ďalej rozhoduje medzi medikamentóznou a alternatívnou liečbou, prípadne ich kombináciou. Použité sú prevažne diuretiká antiemetiká ( Antivertiginózy), ktoré potlačia prejavy narušeného rovnovážneho systému, pričom dokážu uľaviť najmä od nauzei a zvracania. Medzi ne patria moxastín, metoklopramid, dimenhydrinát, embramín, tietylperazín, benzodiazepíny a pod. Na takejto liečbe sú pacienti často držaní aj 7 dní.

Je však nutné podotknúť, že tieto liečivá je odporúčané podávať maximálne 3 dni nakoľko sú preukázateľne škodlivé a môžu dokonca spôsobovať zhoršenie počiatočného stavu pacienta.

Mimoriadne dobrú účinnosť má betahistín, ktorý zvýšuje krvný prietoku vo vnútornom uchu. Narozideľ od ostatných nemá sedatívne účinky. Účinok sa prejavuje až niekoľko dní až týždňov pravidelného podávania. S narastajúcou dĺžkou liečby sa zvyšuje ochranný účinok betahistínu čo sa prejavuje zníženou frekvenciou závratov vertiga, ich intenzity aj trvania.

Niekoľko príkladov vertiga

Benígne periférne paroxyzmálne polohové vertigo (BPPV)

(Riziková skupina podľa veku: 60 + rokov)

Benígne periférne paroxyzmálne polohové vertigo, BPPV, je stavom príznačným pre rotačné vertigo. Objavuje sa v atakoch, kedy sú postihnutí najmä pacienti po 70. roku života. Príčinou vzniku BPPV je porucha periférneho vestibulárneho systému, konkrétne jeho kanálikov.

Symptómom je aj nauzea či zvracanie, ktoré pri dlhodobom pôsobení BPPV môže vyústiť do rapídnej straty hmotnosti a nechuti do jedla.

Stanoveniu diagnózy prechádza anamnéza pacienta, ktorej súčasťou je podrobný popis a odsledované spúšťače pacientom. V prípade choroby vertiga BPPV sú spúšťačmi zmeny polohy aj menej prudké pohyby, napríklad pootočenie hlavy.

Vertigo sa môže objaviť aj pri pretočení sa v posteli, čo priamo súvisí s nespavosťou pacientaNauzea či pocit na zvracanie sa môže vyskytnúť aj počas spánku.

Ak sa nauzea objaví počas spánku, reflexom tela je automatické prebudenie, čím sa telo chráni pred možným zvracaním, a teda nebezpečenstvom udusením sa zvratkami.

V závislosti od závažnosti stavu pacienta choroba súvisiaca s vertigom odoznie v priebehu niekoľkých týždňov. Môže sa však stať, že pretrváva a úľava sa nedostaví ani po liečbe. Recidíva BPPV sa objavujú prevažne až po niekoľkých rokoch.

Fobické kolísavé vertigo

(Riziková skupina podľa veku: 20 – 30 rokov)

Pocit kolísania ako na lodi je typickým práve pre fobické kolísavé vertigo. Choroba sprevádzajúca tento stav je neurčitá a môže priamo súvisieť s psychickým stavom pacienta, hoci predchádzať mu môže aj porucha vestibulárneho systému.

Pacienti trpiaci fobickým vertigom pociťujú pocit kolísania a neistoty pri chôdzi. Vyskytujú sa pocity podobné panickej poruche s ktorou je tento stav často zamieňaný, rovnako ako s cervikogénnym závratom.

Okrem diagnostiky je postup psychoterapeutický s dôrazom na bezmedikamentóznu liečbu. Zaujímavosťou je, že fobické kolísavé vertigo postihuje pacientov v 20.- 30. rokoch života.

Meniérov syndróm

(Riziková skupina podľa veku: Rôzne vekové kategórie)

Meniérov syndróm je najčastejšou príčinou vertiga, pričom sa táto choroba s vertigom priamo spája. Objavuje sa v rôznych vekových kategóriách. Príčiny Meniérovho syndrómu nie sú jasné a prejavuje sa najmä ušným piskotom, tinnitusom a v neposlednom rade aj samotným vertigom, ktoré nadobúda rotačný charakter.

Pacient má tendenciu padať na stranu zdravého ucha, keďže sa predpokladá, že Meniérov syndróm spôsobujú degeneračné a anatomické predispozície ucha (vestibulárneho systému).

Liečba pozostáva z podávania diuretík a alternatívnej liečby, predovšetkým fyzikálnou terapiou – magnetoterapia.

Vertigo a fyzioterapia

Vertigo môže vznikať aj pri nedokrvení mozgu, čo priamo súvisí s krčnou chrbticou. Krčná chrbtica je oblasť, ktorá trpí degeneratívnymi deformáciami vzniknutými vplyvom civilizačných ochorení a zlého držania tela.

Svaly prislúchajúce k tejto časti chrbtice sú často stuhnuté a transport krvi je z tohto dôvodu obmedzený.

Následkom je vznik vertiga, ktorého vznik môžeme ovplyvniť mäkkými technikami vykonávanými fyzioterapeutom. Vďaka presne cieleným cvikom dokáže fyzioterapeut odstrániť blokády a týmto spôsobom uľaviť od dlhodobého vertiga.

Poraď sa s našimi skúsenými fyzioterapeutmi

Aký užitočný bol tento príspevok?

Kliknutím na hviezdičku ohodnotíte článok

Priemerné hodnotenie 4.8 / 5. Počet hlasov: 30

Zatiaľ žiadne hodnotenie! Buďte prvý, kto ohodnotí tento príspevok.

MUDr. Jozef Staríček
Web | +

Odborné vzdelaný na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1963 – 1969)
Atestovaný v obore balneológie a liečebnej rehabilitácie, ortopédie, pediatrie, akupunktúry a telovýchovnom lekárstve.

Medicínska prax: 45 rokov praxe z toho 10 rokov ako lekár v arabskom svete. Dokáže hovoriť s pacientom v 4-och jazykoch (Angličtina, Nemčina, Ruština a Arabčina). Problematike sa venuje komplexne v spolupráci s lekármi, fyzioterapeutmi a inými odborníkmi v rámci PROFY.