Krčná chrbtica a závraty: súvisia spolu?

Krk a závraty spolu úzko súvisia. Závrat, alebo ľudovo točenie hlavy, je stav, ktorý sa objavuje takmer v každom veku. Okrem nepríjemného pocitu je závrat aj veľmi nebezpečný. Počas jeho trvania môže človek stratiť rovnováhu a pád môže spôsobiť viaceré zranenia, hlavne u starších ľudí. Závraty sa vyskytujú bez ohľadu na vek, hoci ich periodicita sa s pribúdajúcim vekom zvyšuje. Neriešená bolesť krčnej chrbtice môže viesť k závratom v prípade, že je bolesť signálom blokády krčných stavcov alebo tuhosti svalov, ktoré bránia dostatočnému prietoku krvi do mozgu.

Čo je to závrat?

Závrat, alebo vertigo, je stav porušenia telesnej rovnováhy. Nevoľnosť, zvracanie, pocit fyzickej neistoty či pískanie v ušiach sú symptómy sprevádzajúce práve závrat. Môže, ale aj nemusí signalizovať vážne ochorenie. Ak sa dostaví závrat, prvým krokom je uviesť telo do pokojovej polohy. Sadnite si, alebo si ľahnite. Keď sa budete cítiť lepšie doprajte si pohár vody. Závraty sa často stupňujú vekom, to však neznamená, že je to v poriadku. Ak sa závraty neustále opakujú, odporúčame urýchlenú návštevu lekára. Závrat prichádza bez varovania a prísť môže prakticky kedykoľvek, bez ohlásenia. Najnebezpečnejšou časťou je to, že pri páde zo závratu môže dôjsť k závažnému fyzickému poraneniu. Okrem akútnych následkov môžu nastať aj následky dlhodobé, ktoré priamo znepríjemňujú život pacienta takmer v každom smere.

Príčiny vertiga:

  • choroby vnútorného ucha 30 – 50 %,

  • vysoký krvný tlak, arytmia (porucha srdcového rytmu), hypoglykémia (nízka hladina cukru), ortostatická hypotenzia (pokles tlaku krvi v stoji), hyperventilačné syndrómy (tetánia) 5 – 30 %,

  • neurologické ochorenia 2 – 30 %,

  • psychiatrické ochorenia 15 – 50 %,

  • neznáma príčina – približne 50 %.

Ako vzniká závrat?

Udržiavanie rovnováhy je súhra dejov odohrávajúcich sa prevažne pomocou stredného ucha, ale zahŕňa aj procesy, na ktorých sa podieľa správna funkcia rovnovážneho aparátu, zraku, sluchu a neporušená citlivosť končatín. Konkrétne vzniká ako porušenie adekvátnej stimulácie polkruhovitého kanálika vnútorného ucha. Na vzniku koordinácie sa podieľa najmä multisenzorická aferentácia. Tá sa skladá z týchto súčastí:

  • Vestibulárna: Transformuje a pretvára informácie z rovnovážneho ústrojenstva, ktoré je súčasťou stredného ucha

  • Proprioceptívna: Vnemové a dotykové receptory na povrchu mäkkého tkaniva – koža, svaly.

  • Zraková: Vizuálny obraz sa prehráva priamo do mozgu.

Vďaka týmto častiam dokáže telo odhadnúť polohu a pohyb tela voči priestoru, v ktorom sa nachádza. Počas závratu je táto schopnosť značne porušená.

Ako súvisí krčná chrbtica a točenie hlavy alebo cervinogénne závraty

Vertigo, teda závrat, sa však môže prejavovať aj fyziologickými symptómami, ktoré dokáže riešiť fyzioterapeutická prax. Poruchy koordinácie musia byť však prvotne prešetrené na základe neurologických metód až následne možno prejsť k liečeniu polohových manévrov. Polohové závraty môžu mať priamy súvis s osteoporózou a takisto môžu byť vyvolané krčnou chrbticou. Porušenie krčnej chrbtice má priamy dosah na vertigo. Krčná chrbtica a závraty vznikajú následok nedostatočného transportu krvi do mozgu z dôvodu tuhosti svalov v oblasti krku, alebo nesprávnej polohy krčných stavcov. Závraty vznikajúce v dôsledku poruchy v oblasti krčnej chrbtice sa nazývajú Cervinogénne závraty. Dobrá správa je, že takéto závraty možno postupne vyriešiť s fyzioterapeutom, ktorý vás naučí ako správne cvičiť a upraviť polohu krčných stavcov, prípadne posilniť svaly nielen krku, ale aj stredu tela. Poloha hlavy a tým pádom záťaž krku je ovplyvnená našim životným štýlom - šoférovanie, práca za počítačom s predsunutou hlavou, ap., takisto funkčnosťou nášho stredu, ktorý býva v dnešnej dobe výrazne oslabený.

Vestibulárne závraty (Vertigo)

Vestibulárny systém sa skladá z dvoch častí: periférna a centrálna. Periférna časť je prakticky sluchový orgán, ktorý sa skladá z vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha. Vo vnútornom uchu sa nachádza labyrint a tri drobné kanáliky so špeciálnou tekutinou a bunkami citlivými na pohyb hlavy. Ide o orgán rovnováhy, tzv. vestibulárny aparát. Centrálnou časťou systému je mozoček. Poruchy rovnováhy delíme na:

  • periférne s pôvodom v labyrinte a vestibulárnom nerve

  • centrálne s pôvodom v mozgovom kmeni, mozočku, talamuse a mozgovej kôre.

Hučanie v ušiach a závraty

Hučanie, šumenie či tinnitus. To všetko popisuje jeden a ten istý symptóm, na ktorý sa sťažujú hlavne ľudia vo vyššom veku. To môže mať mnoho príčin od nadmerného množstva ušného mazu až po závažnejší Meniérov syndróm, či poruchy krčnej chrbtice kedy stavce utláčajú cievy, ktoré vyživujú ucho. Ďalšou príčinou môžu byť vírusové infekcie, ktoré môžu napadnúť aj vnútorné ucho. Príčin hučania v ušiach je viacero a je potrebné, aby vás vyšetril lekár a určil diagnózu. Na Slovensku je dokonca niekoľko ambulancií špecializovaných na tinnitus a spolupracujú aj s inými odborníkmi (internista, neurológ, stomatochirurg, cievny chirurg, psychológ, psychiater a ďalší). Hučanie v ušiach možno riešiť liekmi a prípravkami s obsahom ginka, pretože ten má priaznivý vplyv na prekrvenie a používa sa pri poruchách mozgovej výkonnosti, ktorá je spôsobená  nedostatočným prietokom krvi mozgu, čím sa mu nedostáva dostatok kyslíka živín. Medzi prejavy nedostatočného prekrvenia mozgu patrí zníženie intelektuálnych schopností,  hučanie v ušiach, bolesti hlavy, a poruchy pamäte.

Periférne poruchy rovnováhy (cievne ochorenia rovnovážneho systému)

Charakteristické príznaky pre periférne poruchy rovnováhy sú:

  • náhly začiatok,

  • silná intenzita, ktorá koreluje s intenzitou nystagmu (rýchly, kmitavý pohyb očí),

  • trvanie rádovo sekundy až minúty, príležitostne hodiny až dni (priebeh môže byť prerušovaný),

  • smer nystagmu je jednosmerný, väčšinou prevažuje horizontálny (nikdy nie iba vertikálny, horizontálny alebo rotačný),

  • zhoršuje sa polohou hlavy – často býva jedna poloha kritická,

  • môžu byť prítomné poruchy sluchu, vrátane tinitu (hučanie v ušiach),

  • iné neurologické príznaky nie sú, kompenzácia je rýchla

Centrálne poruchy rovnováhy (Poruchy mozgu a miechy)

Charakteristické príznaky pre centrálne poruchy rovnováhy sú nasledovné:

  • väčšinou postupný začiatok (može však byť aj náhly),

  • mierna alebo stredná intenzita, často disproporcionálna vo vzťahu k nystagmu,

  • trvanie spravidla týždne až mesiace,

  • priebeh je kontinuálny, neprerušovaný,

  • smer nystagmu môže byť horizontálny, rotačný, vertikálny, diagonálny (prevládajú rôzne smery pri rôznych polohách),

  • vply polohy hlavy je malý,

  • zvyčajne sú prítomné iné neurologické príznaky,

  • poruchy sluchu sa nevyskytujú, kompenzácia je pomalá

Rozlíšenie typu ochorenia podľa dĺžky trvania

Niekedy už na základe časového faktora trvania ochorenia je možné predvídať nozologickú jednotku. Ak sú to sekundy, ide o:

  • krátkodobý niekoľkosekundový závrat trvajúci 5 až 90 sekúnd (prevažne 5 až 20 sekúnd)

ak minúty:

  • krátko trvajúce nedokrvenie rovnovážneho aparátu mozgu v dĺžke 2 minúty až 2 hodiny (prevažne 2 až 20 minút)

ak hodiny:

  • M. Menieri – 20 minút až 24 hodín (prevažne 4 až 8 hodín)

  • bazilárna migréna (prejavujúca sa závratom)

ak dni:

  • zápal rovnovážneho nervu (24 hodín až 7 dní, prípadne dlhšie)

  • otras labyrintu (rovnovážneho aparátu), napr. úraz hlavy, zlomenina spánkovej kosti

ak dni až týždne:

  • nedokrvenie rovnovážneho centra mozgu

  • skleróza multiplex – viac ako 3 dni.

Vyšetrovacie metódy

Pomocnými vyšetrovacími metódami sú neurozobrazovacie (CT a MRI) a neurofyziologické metódy (evokované potenciály – vyšetrenie sluchovej dráhy, zrakovej dráhy a pohybov očí). Ich prínos je v diagnostike ochorenia nepopierateľný.

Zmena krvného tlaku a závraty

Závrat sa môže objaviť aj u pacientov, ktorý majú komplikácie s krvným tlakom. Tento stav nastáva najmä pri hypertenzií (vysokom krvnom tlaku), kedy hodnoty prevyšujú 140/90 mm Hg. Výnimkou však nie je ani hypotenzia (nízky tlak), ktorá súvisí s dehydratáciou organizmu a vznikom závratu, hodnoty sa trvale pohybujú 95/60 mm Hg. Práve závraty môžu indikovať trvalé zvýšenie či zníženie krvného tlaku.

Meniérov syndróm

Meniérov syndróm popisuje poruchu vo vnútornom uchu, resp. poruchu vestibulárneho systému. Vestibulárny systém je zodpovedný za udržiavanie stability pri statickom zotrvaní či dynamickom pohybe. Závraty spôsobené Menierovým syndrómom môžu trvať až niekoľko hodín sústavnen a ľudia nimi trpia hlavne pri zmene polohy. Okrem poruchy stability sú ďalšími príznakmi nedoslýchavosť či tinnitus. Príčina vzniku Meniérovho syndrómu je podmienená anatomickou anomáliou v uchu či autoimunitným ochorením, ale presná príčina nie je známa. Meniérov syndróm nie je životu nebezpečný, ale výrazne zhoršuje kvalitu života.

Ako sa rozdeľujú závraty?

Krčná chrbtica a závrat sa väčšinou priraďujú k polohovému vertigu. Existujú však aj iné druhy, ktoré majú taktiež svoje špecifiká. Na základe jednotlivých špecifík je aj ich liečba a diagnostika odlišná.

Druhy vertiga môžu byť

Labyrintový závrat: Označuje sa taktiež ako pravé vertigo. Pacient nemá pocit motania sa, ale ťahania celého tela na jednu stranu. V praxi to zväčša končí pádom, čo však závisí aj od pomyselnej sily vertiga. Polohový závrat: Takmer úplná strata koordinácie. Pacient je ťahaný do jednej strany, pričom má pocit, že obraz pomyselne zaostáva.

Prečo je závrat nebezpečný?

Ako sme už vyššie spomenuli, závraty môžu byť skutočne nebezpečné a to nie len z hľadiska pádu. Vertigo, alebo závrat, môže byť signalizátorom viacerých chorôb neurologického charakteru, vážnych porúch koordinácie a vnútorného ucha. V niektorých prípadoch funguje taktiež ako indikátor nízkeho, či naopak vysokého krvného tlaku. Osteoporóza, artritída kĺbov chrbtice či jej degeneratívne ochorenia môžu mať taktiež čiastočný vplyv na výskyt vertiga. Preto, ak sa vám vertigo opakovane vracia, alebo pretrváva dlhšiu dobu, s návštevou u lekára neotáľajte.

"Závraty" či "závrate"?

V internetových článkoch sa stretnete s oboma výrazmi, označujúcimi jedno a to isté: vertigo. Gramaticky správny tvar množného čísla slova závrat je "závraty", preto sme v našom texte používali výlučne ten.

Poraď sa s našimi skúsenými fyzioterapeutmi

Autori

MUDr. Jozef Staríček
MUDr. Jozef Staríček
Lekár FBLR / Ortopéd
  • Vzdelanie: Vzdelaný na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1963 – 1969)

  • Atestácia: v obore balneológie a liečebnej rehabilitácie, ortopédie, pediatrie, akupunktúry a telovýchovnom lekárstve.

  • Medicínska prax: 45 rokov praxe z toho 10 rokov ako lekár v arabskom svete. Dokáže hovoriť s pacientom v 4-och jazykoch (Angličtina, Nemčina, Ruština a Arabčina). Problematike sa venuje komplexne v spolupráci s lekármi, fyzioterapeutmi a inými odborníkmi v rámci PROFY.

Patrik Kuhnel
Patrik Kuhnel
  • Vzdelanie: SZS Diplomovaný fyzioterapeut

  • Metodiky: McKenzie, Dornova metóda, Mobilizačné techniky

  • Špecializácia: Rekreační aj vrcholoví športovci, Bolesti chrbtice, Dolné končatiny, Chodidlo