Krvácanie do mozgu – čo to je a ako vzniká?

Medzi závažné a veľmi nebezpečné diagnózy patrí krvácanie do mozgu. Môže byť spôsobené vonkajším vplyvom, teda nehodou, úrazom alebo vnútornou príčinou, napríklad prasknutím cievy. Pri krvácaní do mozgu dochádza k narušeniu prietoku krvi, opuchu mozgu a taktiež k odumieraniu mozgových buniek, čo môže mať až fatálne následky. V tomto článku sa pozrieme na príčiny a typy krvácania ako aj možnosti liečby a prevencie.

Mozgová hemorágia – ako vzniká?

Mozgová hemorágia je odbornejší názov pre krvácanie do mozgu, ktoré môže nastať z rôznych príčin. Jeho závažnosť závisí od miesta a intenzity krvácania a jeho výskyt sa nemusí preukázať hneď.  Ak ide o menšie krvácanie, môže trvať dni až týždne kým sa prejavia prvé príznaky. Základné delenie mozgovej hemorágie je na traumatické (poúrazové) a spontánne. Rozlíšenie je dôležité, nakoľko od typu krvácania bude závisieť ďalšia liečba.  Krvácanie do mozgu v dôsledku traumy, znamená, že vznikne pri páde, úraze či nehode. Vyskytuje sa prevažne u mladých ľudí a detí, ktoré k úrazu prídu pri športe alebo hre, ale aj starších ľudí, u ktorých je zhoršená koordinácia pohybov, ako aj rovnováha.  Vnútorné krvácanie bez vonkajšieho vplyvu je zas spôsobené prasknutím cievy v mozgu v dôsledku vysokého krvného tlaku, čo je aj najčastejšou príčinou krvácania do mozgu. Vtedy hovoríme o mozgovej mŕtvici, porážke alebo náhlej mozgovej príhode.  Krvácanie môže takisto spôsobiť aneuryzma, teda krvná zrazenina, ktorá upchá cievu a tá následne praskne.  Nebezpečenstvo tohto stavu spočíva v tom, že mozog nedokáže skladovať kyslík a ani glukózu, teda jediný zdroj energie, ktorá je pre mozog využiteľná a pre svoje správne fungovanie potrebuje neustály prísun krvi, ktorá prináša mozgu kyslík a živiny. Mozgové bunky vydržia bez kyslíku len veľmi krátku dobu, približne 5 minút a následne začnú odumierať, čo je nezvratný stav, ktorý môže výrazne ovplyvniť ďalšie fungovanie človeka, ako aj jeho vitálne funkcie, napr. pohyb, reč, či funkciu zmyslových orgánov, až na úroveň úplnej odkázanosti na pomoc iných, alebo úmrtia. Rýchly zásah a privolanie pomoci je v prípade krvácania do mozgu kľúčový. Čas pri tomto stave zohráva dôležitú rolu, preto, ak si všimnete známky krvácania do mozgu, neodkladne privolajte pomoc.  Spontánne mozgové krvácanie delíme podľa miesta krvácania na subarachnoidálne, intracerebrálne a intraventrikulárne.

Subarachnoidálne krvácanie

Tento typ krvácania označuje krvácanie do priestoru medzi lebkou a mozgom. Ide o závažný stav, kedy sa krvný výron (hematóm) nachádza v priestore mozgových obalov, konkrétne medzi arachnoideou (pavúčnica) a pia mater (mäkký mozgový obal, ktorý prilieha na mozgové tkanivo). Odtiaľ pochádza aj názov. Tento typ krvácania spôsobuje hromadenie krvi na povrchu mozgu. Krv sa zmieša s mozgovomiešnym (cerebrospinálnym) mokom a vyplní oblasť medzi mozgom a lebkou, čo následne zvýši tlak v mozgu. V prípade, že sa vnútrolebečný tlak nedostane pod kontrolu, môže dôjsť k smrti v dôsledku krvácania do mozgu.

Intracerebrálne krvácanie

Tento typ krvácania označuje krvácanie do mozgového tkaniva z artérie, teda okysličenou krvou.  K tomuto typu krvácania väčšinou dôjde kvôli vysokému krvnému tlaku, krvným ochoreniam, ako napr. hemofília, kosáčiková anémia a poruchy zrážanlivosti krvi, ochorenia pečene, mozgové nádory a iné.

Intraventrikulárne krvácanie

Krvácanie sa deje v mozgových komorách.  Krvácanie v dôsledku úrazu, teda traumy, delíme na epidurálne, subdurálne, subarachnoidálne, intraventrikulárne. Posledné dva typy sme popísali vyššie, preto sa budeme venovať už len zvyšným dvom. 

Epidurálne krvácanie do mozgu

Alebo tiež epidurálny hematóm je nahromadenie krvi medzi plochou kosťou lebky a tvrdou mozgovou plenou (lat. dura mater). Ide o zriedkavé no potenciálne smrteľné zranenie hlavy. Epidurálny hematóm vznikne na základe poškodenia tepny alebo žilového splavu úlomkom kosti pri zlomenine lebky. Bez ošetrenia poranenia začne narastať vnútrolebečný tlak, ktorý sťaží dýchanie, poškodí mozog a môže byť smrteľný. 

Subdurálne krvácanie do mozgu

Krvácanie nastane medzi tvrdou mozgovou plenou dura mater a tenkou vrtstvou pod ňou, zvanou arachnoidea / pavučnica. Buď je toto krvácanie akútne v dôsledku úrazu a vo väčšine prípadov je aj smrteľné. Ak aj človek prežije, väčšinou má trvalé následky.  Existuje aj chronické subdurálne krvácanie, ktoré vzniká postupne a zväčša nebývajú smrteľné, pokiaľ je pacient pod lekárskou opaterou. Vzniká pri menšom úraze, ako vedľajší účinok liekov na riedenie krvi, alebo pri atrofii mozgu v dôsledku demencie alebo nadmerného užívania alkoholu. 

Symptómy krvácania do mozgu

Ako sme spomenuli vyššie, rýchly zásah a ošetrenie pacienta je pri krvácaní do mozgu kľúčový, aby sa rozsah poškodenia mozgu čo najviac minimalizoval.  Medzi príznaky krvácania do mozgu patrí:

  • Zvracanie

  • Bolesť hlavy

  • Porucha reči - človek nevie dobre artikulovať a jeho reč je nezrozumiteľná

  • Narušenie správania alebo iné špecifické neurologické príznaky, v závislosti od oblasti krvácania

  • Náhle zhoršenie alebo úplná strata zraku

  • Citlivosť na svetlo

  • Poruchy pohybového aparátu - strata rovnováhy

  • Ochrnutie tváre, ruky alebo nohy

  • Problémy s prehĺtaním

  • Problém s čítaním a písaním

  • Strata citlivosti 

  • Zmätenosť

  • Ospalosť a letargia

  • Kóma / strata vedomia 

Veľmi dobrým testom je opýtať sa človeka na jeho meno a požiadať ho, aby sa usmial - ak aspoň jeden kútik nereaguje, môže ísť o mŕtvicu.   Čo nasleduje po krvácaní do mozgu: Zvýšený vnútrolebečný tlak: Mozgová hemorágia spôsobuje zvýšenie tlaku v mozgu, čo vedie k zníženým hodnotám kyslíka a väčšiemu opuchu mozgu, ktorý preruší prietok krvi do mozgu. Narušenie neurologických funkcií: Krvácanie do mozgu môže ovplyvniť vnímanie a úroveň vedomia. Prejaví sa to ako zmätenosť, bezvedomie až kóma, poruchy videnia a slabosť alebo strata motorických funkcií.  Vazospazmus: Okolité krvné cievy v mozgu sa zúžia. Ak sa tento stav nerieši, tkanivo nemá prísun krvi, teda kyslíka a živín a poškodenie mozgu sa môže zhoršiť.  Kŕče: Nasledujúce dni po krvácaní dochádza k zrážaniu krvi a to spôsobí kŕče tepien v blízkosti postihnutej oblasti, čo môže ďalej poškodiť mozgové tkanivo.

Krvácanie do mozgu u detí

Ani deti táto závažná diagnóza neobchádza. Najčastejšie k nemu dieťa príde úrazom, alebo k  nemu dochádza pri predčasne narodených detí a až v polovici prípadov detí, ktoré zomreli na následky syndrómu dychovej tiesne sa takisto objavilo krvácanie do mozgu. Nie každé krvácanie je masívne a závažné, zaradzujú sa tu aj ľahšie prípady krvácania, ktoré odhalí skríning. Hlavnou príčinou tohto krvácania u predčasne narodených detí je nezrelosť tkaniva a ciev v okolí postranných mozgových komôr.  Rizikové faktory mozgovej hemorágie u predčasne narodených detí sú nedonosenosť, nedostatok kyslíka pred a počas pôrodu (hypoxia), gestóza matky (pre-eklampsia), dieťa s nízkou hmotnosťou prislúchajúcou k jeho gestačnému veku, mužské pohlavie, rozvrat vnútorného prostredia bezprostredne po pôrode (závažná acidóza-posun pH krvi na kyslú stranu, deficit báz viac ako 10), prudké zmeny krvného tlaku a prietoku krvi mozgom a novorodenecká sepsa (infekcia organizmu v dôsledku prítomnosti baktérie, vírusu a kvasiniek v krvi a je spôsobená prienikom a opakovaným vyplavovaním  mikroorganizmov do krvného obehu). Aj pri tomto type krvácania rozlišujeme niekoľko stupňov krvácania podľa miesta krvácania. 

  1. stupeň: krvácanie do hmoty okolo postranných mozgových komôr

  2. stupeň: krvácanie do komôr bez ich rozšírenia

  3. stupeň: krvácanie do komôr s ich rozšírením - často trvalá zmena na vývoji dieťaťa

  4. stupeň: krvácanie do tkaniva mozgu - tento stupeň nie je zlučiteľný so životom

U predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou váhou sa preto robí skríning mozgu krátko po narodení.  Príznaky krvácania do mozgu u detí sa začnú prejavovať medzi 1.-3 dňom života, a to vyklenutou lebkou, apatiou a nestabilnou telesnou teplotou. Ďalej klesne hladina červených krviniek, takže bábätko je bledé a činnosť srdca je zrýchlená. Nastáva k strate vedomia, kŕčom a poruchám dýchania. Zároveň môže prebehnúť aj bez príznakov.  Krvácanie do mozgu u bábätka nie je v podstate liečiteľné, ošetrujú sa len sprievodné symptómy a zabezpečuje sa normálny prietok krvi v mozgu.  

Diagnostické vyšetrenie

Krvácaniu do mozgu, ktoré môže nastať náhle a nemusí mať žiadne varovné signály možno predísť tak, že si dáte cievy pravidelne skontrolovať. Obzvlášť ak patríte do rizikovej skupiny. V podstate sa rizikové faktory krvácania do mozgu do veľkej miery zhodujú s tými pri srdcovo-cievnych ochoreniach.  Problém s cievami vám hrozí, ak dlhodobo vo vašej strave prevládajú tuky, obzvlášť živočíšne, ak trpíte nadváhou až obezitou, vysokým krvným tlakom, vysokou  hladinou cholesterolu. Ak máte cukrovku alebo srdcové ochorenie. Takisto sa riziko zvyšuje, ak fajčíte a pravidelne a/alebo nadmerne požívate alkohol. Riziko predstavuje aj vyšší vek, mužské pohlavie a veľká miera stresu. Takisto genetická predispozícia hrá vo výskyte mozgovej príhody rolu.  Krvácanie do mozgu je vážna diagnóza, ktorá môže ohroziť život, alebo značne ovplyvniť jeho kvalitu v podobe trvalých následkov. Prevencia a opatrnosť pri športe je najlepší spôsob, ako sa vyhnúť problémom v budúcnosti.

Autor

MUDr. Jozef Staríček
MUDr. Jozef Staríček
Lekár FBLR / Ortopéd
  • Vzdelanie: Vzdelaný na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1963 – 1969)

  • Atestácia: v obore balneológie a liečebnej rehabilitácie, ortopédie, pediatrie, akupunktúry a telovýchovnom lekárstve.

  • Medicínska prax: 45 rokov praxe z toho 10 rokov ako lekár v arabskom svete. Dokáže hovoriť s pacientom v 4-och jazykoch (Angličtina, Nemčina, Ruština a Arabčina). Problematike sa venuje komplexne v spolupráci s lekármi, fyzioterapeutmi a inými odborníkmi v rámci PROFY.