LETO A CIEVY: Ako neohroziť srdce a cievny systém počas horúcich letných dní?

Viete, že letné horúčavy môžu ohroziť srdce a cievny systém? Telo sa s horúčavami vyrovnáva vďaka regulačným mechanizmom. Jedným z nich je potenie, vďaka ktorému sa organizmus ochladzuje, no zároveň tým stráca vodu a minerály. Potením sa znižuje objem krvi, a to môže ohroziť srdce. Obzvlášť by si mali dávať pozor starší ľudia alebo ľudia so srdcovo-cievnym ochorením a patria tam aj deti. 

Potenie a dehydratácia – ako môžu ohroziť naše srdce?  

Potenie je prirodzený mechanizmus organizmu, ktorým sa počas vyššej teploty ochladzuje. Zároveň však potením strácame vodu, preto je počas letných horúčav potrebné zvýšiť aj príjem vody, inak hrozí dehydratácia. Najrizikovejší sú ľudia s postihnutím chlopne, u ktorých sa riziko náhlej srdcovej príhody zvyšuje. Takisto pacienti s ischemickou chorobou srdca, u ktorých sa srdcový sval dobre nedokrvuje. Pri dehydratácii sa tento problém ešte zhorší, pretože nedostatok tekutín v tele vedie k zahusteniu krvi. U ľudí s tendenciou vzniku krvných zrazenín, trombov, môže nedostatok tekutín viesť až k zlyhaniu srdca. Zahustenie krvi tiež spomalí celkovú cirkuláciu a obličky zadržiavajú vodu. V tele sa hromadia toxíny a celkovo trpí aj látková výmena. U zdravého jedinca je takáto záťaž zvládnuteľná, chorý človek to však nemusí zvládnuť a tento stav môže vyústiť až do infakrtu myokardu.  Ohrození sú aj ľudia, ktorí majú zúžené koronárne cievy zásobujúce srdcový sval. Zahustenie krvi a tvorba zrazenín môžu viesť nielen k náhlej srdcovej príhode, ale tiež k mozgovej príhode a pľúcnej embólii.  V letnom období je preto dôležité dbať na pravidelný prísun tekutín, ideálne vlažná čistá voda, ale na mieste sú aj minerálne vody, ktoré doplnia stratené minerály potením. 

Nízky krvný tlak v lete predstavuje riziko

V letných mesiacoch sú viac ohrození aj ľudia s nízkym krvným tlakom, pretože teplo rozširuje cievy, čím sa tlak znižuje. Srdce preto začne pracovať ešte usilovnejšie, aby prečerpalo potrebné množstvo krvi a tým sa namáha oveľa viac, ako je bežné. Do rizikovej skupiny patria aj meteosenzitívni ľudia, ktorých ovplyvní aj desaťstupňový rozdiel v teplote pri náhlom striedaní počasia, ktoré je stále viac a viac bežné aj v našej zemepisnej šírke. Krvný tlak môže vtedy prudko klesnúť. Sprievodným javom je malátnosť, bolesť hlavy, mdloby. 

Letné horúčavy ako riziko pre starších ľudí

Rýchly prechod z chladu do tepla, môže nepriaznivo pôsobiť na starých ľudí, u ktorých zlyháva mechanizmus adaptácie sa na zmenu teploty. Samozrejme, ani s klimatizáciou to netreba obzvlášť u starších ľudí preháňať, nakoľko hrozí nebezpečenstvo nachladnutia, zimomravosti až zápalu pľúc, alebo infekcií horných dýchacích ciest.  Starší ľudia sú viac ohrození aj preto, že je u nich bežný nižší tep. Pri vysokých teplotách sa frekvencia ich srdcového rytmu zvyšuje, ale opotrebovaný sval za ňou zaostáva a človek preto pociťuje celkovú slabosť.  Zároveň starší ľudia často nepociťujú smäd a ich prirodzený mechanizmus ochrany pred dehydratáciou je narušený, preto by mali piť aj vtedy, keď smädní nie sú. Nezabudnite, že káva odvodňuje a alkohol pôsobí močopudne, takže tieto nápoje sú počas horúcich letných dní pre ľudí s ochorením srdca a starších ľudí rizikovejšie.

Prevencia 

Ak patríte do rizikovej skupiny, v letných mesiacoch sa chráňte pred pohybom na priamom slnku, obzvlášť v čase poludnia, kedy je slnko najvyššie, resp. medzi 11:00 – 15:00. Pite dostatočné množstvo tekutín a v prípade, že je vaša fyzická aktivita vyššia, pridajte na objeme tekutín. Uvádza sa, že dospelý jedinec by mal vypiť okolo 2,5L vody denne, závisí to však aj do fyzickej konštitúcie, aktivity a ročného obdobia. Takisto by mali dávať pozor rodičia detí s vrodenou srdcovou chorobou, hlavne tie, ktoré čakajú na operáciu. Ak je to možné, počas najväčšej horúčavy sa odporúča zostať v miestnosti s klimatizáciou.  Myslite tiež na to, že aj niektoré lieky, ktoré užívajú ľudia so srdcovo-cievnym ochorením, môžu zhoršiť znášanie tepla. Ide hlavne o betablokátory a diuretiká, ktoré podporujú odvádzanie vody z tela, preto ak užívate lieky na srdce, poraďte sa svojím lekárom. 

Autor

MUDr. Jozef Staríček
MUDr. Jozef Staríček
Lekár FBLR / Ortopéd

Vzdelanie: Vzdelaný na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1963 – 1969)
Atestácia: v obore balneológie a liečebnej rehabilitácie, ortopédie, pediatrie, akupunktúry a telovýchovnom lekárstve.
Medicínska prax: 45 rokov praxe z toho 10 rokov ako lekár v arabskom svete. Dokáže hovoriť s pacientom v 4-och jazykoch (Angličtina, Nemčina, Ruština a Arabčina). Problematike sa venuje komplexne v spolupráci s lekármi, fyzioterapeutmi a inými odborníkmi v rámci PROFY.