Kryoterapia alebo liečba extrémnym chladom je terapeutická metóda, ktorá spočíva v aplikácii hlbokého suchého mrazu na vonkajší povrch ľudského tela po dobu 2 až 4 minút, čo vyvoláva fyziologickú reakciu organizmu na chlad. Kryoterapia môže prebiehať buď lokálne, alebo býva aplikovaná na celý povrch ľudského tela. Prebieha väčšinou v špeciálne upravených kryokomorách, kde je nízka teplota zaisťovaná kvapalným dusíkom. Aj napriek drsným podmienkam, ktorým je pacient vystavovaný, pociťuje vďaka nízkej vlhkosti vzduchu relatívne príjemné pocity.
História kryoterapie
Liečivé účinky chladného prostredia sú známe už z dôb starého Egypta a neskôr Grécka, kde sa liečbe chladom venoval dokonca Hippokrates. Ten objavil analgetické účinky chladu na ľudský organizmus. Veľký rozkvet zaznamenala kryoterapia počas napoleonských vojen, kedy sa veľký počet zranení riešil amputáciami. Na znecitlivenie končatín sa vtedy používali obklady zo snehu a ľadu.
Počiatok novodobej kryoterapie siaha k začiatkom 20. storočia, kedy bola skonštruovaná prvá kryokomora. Japonci začali skúmať, čo extrémne nízke teploty presne spôsobujú v ľudskom tele a výsledky boli pozoruhodné. Dali tak základ novej liečebnej a rehabilitačnej terapii, ktorá je kombináciou modernej a alternatívnej medicíny.
Fyziologické procesy počas kryoterapie
Stres, ktorý je spôsobený vplyvom veľmi nízkych teplôt, aktivuje hormonálnu reakciu, pri ktorej sa do tela vylučujú látky, ktoré majú za úlohu zachovať organizmus nepoškodený. Zvyšuje sa hladina endorfínov, ktoré sa vyznačujú protibolestnými účinkami. Dochádza k zníženiu vodivosti nervov, svaly sa uvoľňujú a cievy sa sťahujú. Krv sa z kapilár dostáva do vnútorného obehu, kde sa filtruje spolu s metabolickými produktmi, ktoré spôsobujú starnutie a poškodenie buniek. Druhá fáza je založená na opačnom jave. V štvrtej a piatej minúte dochádza k štvornásobnému prekrveniu periférnych častí a uskutočňuje sa prudká látková výmena.
Účinky kryoterapie
Po liečbe kryoterapiou nastáva aktívne periférne prekrvenie tela trvajúce niekoľko hodín. Zvyšuje sa tak metabolizmus tkanív, čo spôsobuje vyplavovanie škodlivých produktov metabolizmu. Pobyt v kryokomore tiež spôsobuje rýchlejšie hojenie zranení. Táto metóda umožňuje vyššiu intenzitu a efektivitu rehabilitácie, znižuje svalový tonus, pôsobí na psychiku a zvyšuje odolnosť imunitného systému.
Kryoterapia sa ako liečebná procedúra využíva v reumatológii, pediatrii, ortopédii, chirurgii, neurochirugii a fyzioterapii. Jej účinky možno rozdeliť na liečebno-rehabilitačné, regeneračno-rekondičné, preventívne a kozmetické.
Liečebno-rehabilitačný efekt
Reakciou na chlad dochádza k uvoľneniu a zníženiu bolesti, čo je využiteľné najmä pri liečbe pohybového aparátu, reumatických ochorení, zápalových ochoreniach kĺbov a poúrazových stavov. Zvýšená látková výmena tiež pozitívne pôsobí na distribúciu minerálov, čo je pozitívom pre pacientov trpiacich na osteoporózu.
Regeneračno-rekondičný efekt
Vylučovanie hormónov, najmä testosterónu, počas kryoterapie vplýva na zvýšenie potencie u mužov a upravuje sexuálne disfunkcie. Pôsobenie veľmi nízkych teplôt tiež urýchľuje liečbu mäkkého tkaniva po úrazoch, eliminuje krvácanie, opuchy, podporuje svalovú a celkovú biologickú relaxáciu.
Preventívny a kozmetický efekt
Kryoterapia zlepšuje imunitný systém a podporuje obranyschopnosť organizmu. Keďže pôsobí na tukové bunky, dosahujú sa ňou tiež úspechy pri chudnutí a liečbe celulitídy. Pobyt v nízkych teplotách omladzuje, osviežuje a zlepšuje náladu.
Kontraindikácie
Absolvovanie kryoterapie je vylúčené pri akútnych ochoreniach srdca, poruchách prekrvenia končatín, ťažkých alergiách na chlad, niektorých rakovinových ochoreniach, zápaloch hlbokého žilového systému a ochoreniach pľúc a obličiek.
