Spadli ste a pociťujete bolesť ramena? Je celkom možné, že máte vykĺbené rameno. Prečítajte si čo vás v takom prípade čaká a aké sú možnosti liečby. V najlepšom prípade môžete byť fit už za dva a pol mesiaca!

Čo je vykĺbenie ramena a čo ho spôsobuje?

Vykĺbenie ramena alebo odbornejšie luxácia ramena je stav, keď hlavica ramennej kosti opustí kĺbnu jamku a zakliní sa v nesprávnej polohe. Toto postihnutie je viditeľné a zreteľné na prvý pohľad, preto si ho pravdepodobne nezameníte so žiadnym iným úrazom. Môže ísť o čiastočné alebo úplné vykĺbenie. Pri luxácii dochádza k poškodeniu mäkkých častí, ako je kĺbové puzdro, okraj kĺbovej jamky, či okolité šľachy a svaly. Menej často dochádza k poškodeniu nervu a cievy. Najčastejšou príčinou býva pád na vystretú hornú končatinu. Stáva sa to po bežnom pošmyknutí, ale aj pri športe. Medzi najrizikovejšie športy patrí podľa štatistík hokej, lyžovanie a bicyklovanie. 

Ak dôjde k čiastočnému posunu hlavice z jamky a následnému návratu do kĺbu – ide o subluxáciu – čiastočné vykĺbenie. Napravenie hlavice ramennej kosti do kĺbnej jamky je potrebné vykonať čo najskôr, optimálne ihneď po úraze. Ak sa rameno nedá napraviť, je potrebné ošetrenie na chirurgickej ambulancii.

Príznaky vykĺbeného ramena

Rameno môže vyskočiť, resp. luxovať dopredu, dozadu a nadol. Vo väčšine prípadov dochádza k prednej dolnej luxácii. Kĺbová jamka ostane prázdna a dostaví sa výrazná bolesť v ramene. Je vidieť deformitu, opuch, nastáva limitácia hybnosti a oslabenie ramena. Manipulácia s ramenom a celou rukou je v danom momente veľmi sťažená. Diagnóza sa stanovuje celkom ľahko po vyšetrení lekárom. Röntgenová snímka ramena nález potvrdí a odhaľuje aj prípadné zlomeniny.

Prvá pomoc a starý koncept liečby

Pri vykĺbení ramena je potrebné ho čo najskôr vrátiť do správnej polohy. Náprave vykĺbeného ramena do správnej polohy sa odborne hovorí, tzv. repozícia ramena. V praxi to realizuje výlučne vyškolený zdravotnícky personál priamo na športovisku alebo lekári v pohotovostných ambulanciách. Ak by sa o repozíciu ramenného kĺbu pokúšal niekto neznalý a neškolený, s najväčšou pravdepodobnosťou by došlo k poškodeniu okolitých tkanív či kosti kĺbnej jamky. Po repozícii sa na postihnuté miesto prikladá ľadový obklad. Tým sa zmierni bolesť a zníži opuch. Rameno sa následne zafixuje ortézou na približne 3 týždne. Po zafixovaní môže pomôcť prikladanie studených obkladov 3-5x denne. Samotná rehabilitácia trvá 6 až 8 týždňov.

Rehabilitačný program môže výrazne viesť k obnoveniu pôvodného rozsahu ohybnosti a k posilneniu okolitých svalových skupín. Ak je bolesť príliš silná, pomôcť vám môžu bežne dostupné analgetiká z lekárne. 

Typy instability ramena

Poúrazová – traumatická /TUBS/ jej vznik je vždy spojený s úrazom. Väčšinou vzniká ako dôsledok pádu alebo nehody na jednom ramene v jednom smere. Ide o najčastejšiu nestabilitu ramena a jej výskyt je 95 %.

Vrodená – atraumatická /AMBRI/, vzniká bez úrazu a je vrodeného charakteru. Často sa vyskytuje vo viacerých smeroch na oboch ramenách. Liečba je prevažne konzervatívna – ramená je potrebné stabilizovať a vyhýbať sa pohybom, ktoré by mohli rameno vykĺbiť. Vyskytuje sa asi v 5 % prípadoch.

Mikroinstabilná /OVERUSE/, v dôsledku nadmerného zaťaženia a vyskytuje sa tak u vrcholových športovcov, ako u ťažko pracujúcich ľudí. Kĺb nie je vykĺbený úplne, ale je prítomná chronická bolesť. 

Ako sa vyvarovať vykĺbeniu ramena?

Možností ako sa vyvarovať vykĺbeniu ramena je mnoho. Medzi základné pravidlá však patria tieto:

  • Pravidelný pohyb aj vo vyššom veku: S vekom dochádza k zmenám v našom tele. Nedostatočné zásobovanie tkanív a neprimeraný prietok krvi môžu viesť k úrazu aj pri zdanlivo bezpečnom pohybe. Chovajme sa preto zodpovedne a doprajme si rozumnú pravidelnú dávku pohybu. Dôležitá je aj pravidelnosť vo vašom snažení. A pokiaľ trpíte nadbytočnými kilami, odporúča sa schudnúť.
  • Doprajte si kvalitnú rozcvičku a strečing: Pokiaľ vykonávate aktívne kontaktný alebo fyzicky náročný či dynamický šport, je väčšia pravdepodobnosť, že dôjde k pádom a k následnému vykĺbeniu ramena. Nezabúdajte preto vždy na kvalitnú rozcvičku, zahriatie a strečing . Taktiež pri dvíhaní ťažkých závaží nesprávnou technikou môže dôjsť k poškodeniu tkanív v okolí ramenného kĺbu a úraz je už len otázkou času. Nechajte si preto poradiť od študovaných profesionálov.
  • Upravte si jedálniček: Ak máte problémy s ramenným, respektíve akýmkoľvek kĺbom, jednoznačne si upravte jedálniček. Zahrňte doň veľa bielkovín, najmä obilniny, chudé mäso a sóju. Obmedzte cukor, bielu múku a kávu. Výžive chrupaviek totiž vôbec neprospievajú. Kĺbom môžete pomôcť aj užívaním kolagénu vo forme výživového doplnku, ktorý dodáva tkanivu potrebnú pružnosť. Nezabudnite tiež na dostatočný prísun vitamínu C, ktorý zachytáva voľné radikály prispievajúce k poškodzovaniu chrupavky a dopĺňajte aj chondroitín, ktorý takisto prispieva k zdraviu chrupaviek. 

Čo v prípade opakovaného vykĺbenia?

Opätovnou luxáciou vzniká v okolí ramenného kĺbu stále väčšia vôľa a zranenie má preto tendenciu sa opakovať. Postupne takto môže vzniknúť chronická nestabilita ramenného kĺbu. K vykĺbeniu dochádza pri čoraz jednoduchších úrazoch, resp. pri bežných pohyboch ramenného kĺbu (napr. vykladanie knihy na poličku a pod.). Príčinou neustáleho vykĺbovania môže byť aj čiastočné poškodenie alebo až roztrhnutie kĺbového puzdra a jeho chrupavčitej časti. Ide o tzv. Bankartovu léziu. Aj napriek opakovanom vykĺbení, sa rameno zakaždým napraví, zafixuje a vždy zrehabilituje.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Profy Fyzioterapia (@profy_fyzioterapia)

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Profy Fyzioterapia (@profy_fyzioterapia)

 

Bankartova lézia

Bankartova lézia môže vzniknúť aj už spomínaným neodborným naprávaním ramenného kĺbu. Tento nález sa dá zistiť magnetickou rezonanciou. Pri diagnostike chronickej nestability sa odporúča operácia ramenného kĺbu. 

Kedy je potrebné pristúpiť k operácií?

Ak sa pri vyšetrení potvrdí Bankartova lézia, odporúča sa operácia ramena. Svetovo uznávanou a doteraz najmodernejšou operačnou metódou riešenia je artroskopická operácia podľa Bankarta, tzv. artroskopia ramena, ktorá sa zvykne vykonávať aj pri syndróme zmrznutého ramena. Vtedy sa prišije poškodené väzivo k okraju kĺbovej jamky za pomoci vstrebateľných minikotvičiek. Operáciou sa tak minimalizuje riziko opätovnej vykĺbenia na 5 až 10 %. Počas prvého mesiaca po operácii nie je dovolené vystrieť alebo ohnúť rameno, ale začína sa s niektorými cvičeniami. Pacient musí nosiť fixátor a je nutné udržiavať správnu polohu ramena. Po 2 – 2,5 mesiacoch sa rehabilitácia začína zameriavať na obnovu celého rozsahu pohybu a naťahovania. Zotavenie zvyčajne nastane do 6 mesiacov.

Výhody artroskopie ramena oproti bežnej operácii ramena

Artroskopická operácia má oproti starším operačným technikám mnoho výhod. Dá sa realizovať na jednodňovej chirurgii, pretože trvá len v rozmedzí 30-90 minút a pacient môže odísť bezprostredne do 24 hodín po operácií do domáceho liečenia. Keďže ide o miniinvazívnu metódu, jazvy po operácii sú omnoho menšie, dve asi 1,5 centimetrové jazvičky. Chirurg používa endoskop, tenký optický kábel, na ktorého konci je kamera. Tá sa zavedie do kĺbu a na druhom konci je obraz z kamery premietaný do počítača. Takto lekár zistí rozsah a typ poškodenia tkanív, ktoré nie je možné získať inou metódou (RTG, MRI, USG, CT vyšetrením a pod.). Následne môže ihneď začať s liečbou. Pooperačná bolesť ramenného pleca je taktiež oveľa menšia a hybnosť lepšia. Rehabilitácia je rýchlejšia, nakoľko pooperačná fixácia trvá 3 týždne a po odstránení fixátora sa rameno rehabilituje okolo 4 až 7 týždňov. Pooperačná stabilita má približne 90 – 95 % úspešnosť a plné zaťaženie je podľa rozsahu poškodenia možné približne po 3-5 mesiacoch od operácie vrátane športových aktivít.

Pre koho je artroskopia určená?

Nie všetky poškodenia ramena môžu byť riešené artroskopickou operáciou a veľké poškodenia musia byť operované klasickou otvorenou operáciou.

Najčastejšie indikácie artroskopie ramena sú:

  • Luxácia ramenného kĺbu (vykĺbenie ramena) 
  • Odstránenie úlomkov spojivových tkanív vo vnútri kĺbu– spôsobujú problémy pri pohybe v kĺbe
  • Impingement syndróm – chronické ochorenie spôsobené degeneratívnym opotrebovaním rotátorovej manžety. 
  • Poškodenie rotátorovej manžety– ako dôsledok impingement syndrómu, kedy sa pretrhnú svalové úpony. Chirurg endoskopom vyšetrí stav svalov a v prípade potreby prišije šľachy ku kosti
  • Poškodené bicepsové šľachy, pri chronickom zaťažovaní ramenného kĺbu, najčastejšie u “nadhlavových” športovcoch (volejbalisti a hádzanári)
  • Ošetrenie poškodenej chrupavky
  • Zápaly a reumatizmus
  • Ošetrenie zvápenatených tkanív
  • Diagnostika príčiny a ošetrenie ztuhnutého ramena
  • Diagnostika chronických bolestí ramena

Artroskopia ramena: možné komplikácie 

Aj keď má artroskopia mnohé výhody oproti otvorenej operácii ramena, predsa len ide o zásah do tela a preto treba rátať aj možnými komplikáciami.

Rizikové faktory, o ktorých by ste mali informovať lekára sú: prekonaná trombóza alebo embólia, používanie hormonálnych preparátov, poruchy zrážania krvi, náchylnosť na tvorbu krvných zrazenín, obezita, dna, psoriáza alebo iné prekonané ochorenia.

Operačné a pooperačné komplikácie

Ďalšie možné komplikácie pri vykonaní artroskopie môžu byť: nadmerná krvácavosť, neustupujúci opuch ramena, krvné zrazeniny, zanesenie infekcie a problémy spojené s podaním anestézie (artroskopia sa vykonáva v lokálnej alebo celkovej anestéze).

Rekonvalescenčné komplikácie

Účelom operácie je vždy zlepšiť pacientov stav, no treba rátať so všetkými scenármi a môže nastať stav, kedy sa hojenie nedeje podľa plánov. Pacient napr. opätovne spadne na zranené rameno, čo celkový priebeh hojenia natiahne a skomplikuje. Alebo je pacient nedisciplinovaný a začne namáhať operovanú ruku skôr a v rozsahu, ktoré hojeniu neprospejú. Takisto spomínaný neustupujúci opuch, krvné zrazeniny alebo infekcia predstavujú výraznú komplikáciu. 

Fyzioterapia po operácii ramena

Ako sme už vyššie naznačili, po operácii ramena alebo jeho vykĺbení a napravení, a po nutnom oddychu je dôležité začať s rehabilitáciou u fyzioterapeuta. Z tohto hľadiska sa fyzioterapia delí na poúrazovú a pooperačnú. Technika je podobná, avšak je tam jeden veľký rozdiel, na ktorý musí fyzioterapeut myslieť. V prípade operácie  bola funkcia ramena narušená už dávno pred operáciou. Preto bude zámerom fyzioterapie nielen rameno opätovne rozhýbať a posilniť ale zároveň nájsť a odstrániť príčinu problému, ktorý by sa časom mohol znova ukázať. 

Rehabilitáciu netreba podceniť, je rovnako dôležitá, ako operácia, ak po nej chceme fungovať bez obmedzení. 

Rameno je vcelku komplikovaný kĺb a na rozdiel od bedrového kĺbu, aj omnoho zraniteľnejší, pretože je tvorený prevažne mäkkými tkanivami. Je tvorený 3 kosťami – ramenná, kľúčna a lopatky. Jeho ohybnosť, pevnosť a postavenie sú väčšinou dané geneticky, ale výrazne ho ovplyvňuje aj držanie tela a aktivita.

Fyzioterapia sa začína polohovaním ramena a vhodnou fixáciou. Je nutné takisto pracovať s polohou hlavy, šije a krku. Osobitá pozornosť sa venuje funkcii lopatkám, ktoré sú pre správne fungovanie ramena nesmierne dôležité. 

ČASTO KLADENÉ OTÁZKY 

1. Aké sú rizikové faktory pre vykĺbenie ramena?

U mladších dospelých v dôsledku športového zranenia, starší pacienti si ho privodia pádom. Ďalším faktorom je vrodená hypermobilita, alebo často opakované pohyby paží, hlavne u športovcov.

2. Ako predísť opätovnému vykĺbeniu ramena?

Ideálne je pravidelné cvičenie cvikov na stabilizáciu a posilnenie ramena pod dohľadom fyzioterapeuta.

3. Pomôže pri problémoch ramena zmena jedálnička alebo výživové doplnky?

Často sa odporúča užívanie kolagénu, kyseliny hyaluronovej (injekčne priamo do ramena), chondroitínu a glukosamínu na podporu liečby chrupaviek, kostí a kĺbov. Tie môžu pomôcť vyliečiť zápal a odstrániť bolesť, prípadne pomôcť regenerácii tkanív. Niektorí odborníci však tvrdia, že je to len marketing, pretože stále neexistujú dostatočné vedecké dôkazy. Mnoho závisí aj od spôsobu užívania doplnkov a ich vstrebateľnosti. Aj naši starí rodičia jedávali živočíšne tuky, ako huspeninu, silné vývary z hovädzích alebo bravčových kostí, z ktorých získavali kolagén. Ak sa rozhodnete pre používanie výživových doplnkov, siahnite po kvalite a pamätajte, že účinok väčšiny týchto doplnkov sa prejaví až po približne 3 mesiacoch.

Príďte sa poradiť zdarma >>>>

Aký užitočný bol tento príspevok?

Kliknutím na hviezdičku ohodnotíte článok

Priemerné hodnotenie 4.7 / 5. Počet hlasov: 3

Zatiaľ žiadne hodnotenie! Buďte prvý, kto ohodnotí tento príspevok.

MUDr. Jozef Staríček
Web | +

Odborné vzdelaný na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1963 – 1969)
Atestovaný v obore balneológie a liečebnej rehabilitácie, ortopédie, pediatrie, akupunktúry a telovýchovnom lekárstve.

Medicínska prax: 45 rokov praxe z toho 10 rokov ako lekár v arabskom svete. Dokáže hovoriť s pacientom v 4-och jazykoch (Angličtina, Nemčina, Ruština a Arabčina). Problematike sa venuje komplexne v spolupráci s lekármi, fyzioterapeutmi a inými odborníkmi v rámci PROFY.

Bc. Lenka Čertíková
Fyzioterapeut v | +

Vzdelanie: Odborne vzdelaná na Zdravotníckej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Doplnené metodické vzdelanie: ACT, Metóda Ľudmily Mojžišovej, DNS

Špecializácia:Ženská fyzioterapia, Bolesti chrbtice, Fyzioterapia pre deti, Chodidlo