Srdce je dutý, neustále pracujúci, svalový orgán, ktorého úlohou je pumpovať krv cez kardiovaskulárnu sústavu. Vďaka pravidelnej práci sa krv spätne okysličuje a dodáva dostatok kyslík bunkám v tele. Zástava srdca, alebo aj náhla srdcová príhoda, signalizuje smrť, ako následok úplného zastavenia činnosti srdca. V niektorých prípadoch je možné reagovať kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Je dôležité poznamenať, že zástava srdca nie je similárna s infarktom myokardu. Výskyt oboch prípadov je čiastočne ovplyvniteľný udržiavaním zdravej stravy, pravidelným pohybom a vyvarovania sa najmä fajčeniu. 

 

Ako funguje srdce? 

Srdce je orgán, ktorý tvorí základ celého chodu ľudských funkcií organizmu. Veľkosť srdca je približne 300 g u mužov, 250 g u žien, čo približne zodpovedá zovretej pästi daného človeka. Srdce sa nachádza z ⅔ na ľavej strane hrudníka a  ⅓ na pravej strane hrudníka v tzn. mediastíne (medzipľúcie). Hlavným pohybom myokardu (srdcový sval) sú rytmické kontrakcie, vďaka ktorým môže srdce prepumpovať až 4-6 litrov krvi za minútu. 

 

Stavba srdca a jeho cievne zásobenie

Srdce sa člení na ľavú predsieň a ľavú komoru, a na pravú predsieň a pravú komoru. Pre zabezpečenie správneho tlaku krvi a jej kontinuálnej dodávky figurujú v srdci tzn. srdcové chlopne

Srdcové chlopne zabezpečujú správny tok krvi a zamedzujú spätnému prietoku krvi – týmto spôsobom sa vytvorí kontinuálne prúdiaci uzavretý obeh. 

 

Mitrálna chlopňa

Mitrálna chlopňa je situovaná medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou. Cieľom je zabránenie spätnému prúdu krvi do ľavej predsiene. Keď sa predsieň naplní nastane zvýšenie tlaku a tým aj prehnutie cípov chlopní do ľavej komory. Týmto spôsobom pretečie krv z predsiene cez chlopňu až do komory. Tlak v predsieni sa znovu zníži. Rovnaký princíp funguje aj pri trikuspidálnej chlopni

 

Trikuspidálna chlopňa

Trikuspidálna chlopňa je lokalizovaná medzi pravou predsieňou a pravou komorou. Princíp funkcie toku krvi je rovnaký ako pri mitrálnej chlopni. 

 

Aortálna chlopňa

Aortálna chlopňa sa nachádza medzi aortou a ľavou komorou. Spĺňa funkciu blokovania prúdu krvi do ľavej komory. Aortálna chlopňa najčastejšie podlieha získaným chlopňovým chybám, najmä aortálna stenóza či aortálna regurgitácia. 

 

Pulmonálna chlopňa 

Pulmonálna chlopňa je situovaná medzi pľúcnou tepnou a pravou komorou. Zabezpečuje blokovanie spätného prítoku krvi do pravej komory. 

 

Cievne zásobenie srdca 

Rovnako ako iné orgány, aj srdce potrebuje pre vykonanie práce dodávku kyslíku. Cievne zásobenie srdca z obehu zabezpečujú koronárne (vencovité) tepny, ktoré ústia z srdcovnice,  dodávajú bunkám myokardu potrebné živiny a kyslík. Odkysličená krv ďalej putuje do koronárneho splavu a odtiaľ do pravej komory. 

 

V prípade, že dôjde k zúženiu pravej či ľavej koronárnej tepny, dochádza k vzniku ischemickej choroby srdca. Hlavným príznakom je tlaková bolesť na hrudi (Angina Pectoris). Pri úplnom uzavretí jednej z tepien nastane akútny infarkt myokardu.

 

Akútna ischemická choroba srdca

Ischemická choroba srdca, ICHS, je generalizovaný výraz pre poruchy výživy srdca kyslíkom, a teda porušenia cievneho aparátu srdca. Príčinou vzniku ICHS je genetická predispozícia a civilizačné choroby, ako napr. obezita, cukrovka, ale aj neduhy, napr. fajčenie, neúmerné požívanie alkoholu apod. 

 

Ateroskleróza je najčastejším dôvodom vzniku ICHS. Kauzálnou príčinou je vytvorenie a usadenie aterosklerického plátu, ktorý je tvorený cholesterom, mastnými usadeninami, vápnika či nadbytočných svalových buniek. Proces vzniku aterosklerického plátu sa nazýva kôrnatenie

 

Ischemická choroba srdca je všeobecne považovaná za dlhodobú záležitosť, ktorá sa prejavuje zvýšenou únavou, dýchavičnosťou a bolesťou na hrudníku. ICHS môže mať chronický či akútny prejav. Medzi akútne formy ischemickej choroby srdca patrí akútny infarkt myokardu, náhla srdcová smrť a nestabilná Angina Pectoris (bolesť hrudníka). 

 

Akútny infarkt myokardu

Akútny infarkt srdcového svalu opisuje stav, počas ktorého dochádza k odumieraniu určitého množstva myokardu (srdcového svalu). Vzniká ako dôsledok dlhodobo nedostatočnej činnosti vencovitých tepien, ktorých úlohou je distribúcia kyslíka, a teda dôjde k odkysličeniu srdca. V prevažnej väčšine je akútny infarkt myokardu zapríčinený vznik trombu, tj. krvnej zrazeniny, ako následok postupného znepriechodňovania vencovitých tepien. 

 

Príznaky infarktu myokardu: 

  • Pálenie či mravčenie v krku,v čeľusti, v horných končatinách
  • Tlak na hrudníku a chrbte po dobu dlhšiu ako 20 min. 
  • Zvracanie, pálenie, strach zo smrti (Horror Mortis), strata vedomia, celková slabosť 

 

Príznaky infarktu myokardu variujú,  a preto si ich pacient nemusí všimnúť.  

 

Rehabilitácia a vplyv fyzioterapie po infarkte myokardu 

Infarkt myokardu je závažným stavom. V prípade, ak sa infarkt srdcového svalu neskončil smrťou, je viac percentná šanca že sa môže opäť zaradiť do života. Srdce sa dokáže uzdraviť avšak pacient musí značne prispieť k jeho obnove a správnej funkcií. 

 

Prvým štádiom po infarkte myokardu je slabosť, ktorú pacienti pociťujú. Reakcia svalov sa počas dlhého pobytu v nemocnici znížila, avšak naordinovanými pravidelnými prechádzkami sa ich sila znovu vráti. Vo väčšine prípadov sa pacienti po infarkte myokardu zaraďujú do bežného života už počas niekoľkých týždňov.

 

Fyzioterapia a rehabilitácia je nevyhnutným krokom k úplnému uzdraveniu pacienta. 

 

Rehabilitácia pod dohľadom fyzioterapeuta dokáže zlepšiť svalovú odozvu, ale aj prinavrátenie základných pohybových schopností. Na začiatok je dôležité začať s chôdzou či rotopedom, pričom je pacient v ambulancií pod neustálym dohľadom a monitoringom srdca. 

 

Dôležitým predpokladom pre zaradenie do života je obmedzenie fajčenia, boj s obezitou ako aj pravidelné cvičenie a pohyb. 

 

Zdroje: