Parkinsonova choroba: Prehľad ochorenia a jeho dopadov na pohyb a flexibility
Parkinsonovu chorobu ako prvý popísal londýnsky lekár James Parkinson v roku 1871, aj keď o jeho existencii vieme už z indických eposov (2500 p.n.l). Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré aktuálne lekári nevedia vyliečiť, ale vhodne nastavenou liečbou a pravidelným cvičením možno jeho progres spomaliť a predĺžiť samostatnosť pacienta. Toto ochorenie vzniká odumieraním častí mozgu s názvom bazálne gangliá, ktoré sú zodpovedné za koordináciu a kontrolu pohybov tela. Deje sa to kvôli nedostatku dopamínu, ktorý reguluje bazálne gangliá a tak reguluje aj pohyb. Prejavuje sa poruchami pohybu (pomalosť pohybu - bradykinéza), svalovou tuhosťou, zhoršenou koordináciou, rovnováhou a celkovou pohyblivosťou, ťažkosťami pri chôdzi a pokojovým trasom (tremor). Najvýznamnejšie riziko je vek a toto ochorenie sa najčastejšie začne objavovať medzi 40-70 rokom života. Ďalšími rizikovými faktormi je genetická predispozícia, vírusový zápal mozgu, dlhodobé užívanie narkotík a antidepresív a otrava mangánom a metylalkoholom.
Vplyv fyzioterapie na pohyb a funkčnosť u pacientov s Parkinsonovou chorobou
Fyzioterapia a teda pravidelné cvičenie je pre pacientov s Parkinsonom nesmierne dôležitá súčasť liečby. Pravidelný pohyb a rehabilitačné cvičenia pomáhajú pacientom zostať aktívnymi a spomaliť progres choroby. Funguje to na základe neuroplasticity, teda schopnosti mozgu vytvárať nové nervové prepojenia po celý život. Cvičenie tomuto procesu výrazne napomáha a vďaka prekrveniu a okysličeniu mozgu tiež zlepšuje pamäť, myslenie a pozornosť. Fyzické cvičenie takisto prospieva oblastiam mozgu súvisiacim s učením, obzvlášť v skorom štádiu ochorenia. V neposlednom rade má cvičenie neodmysliteľnú rolu aj pri ovplyvnení nálady a psychickej pohody. Každý úspešne zvládnutý cvik či zlepšenie pohyblivosti prispieva k lepšej nálade a sebavedomiu a pocitu uspokojenia z dobre odvedenej práce, a to sú veci, ktoré neprinesú žiadne lieky. Svoju rolu zohráva aj okolie, ktoré týchto ľudí často vníma ako dementných, preto ich neraz podceňuje a nemotivuje. Pravdou však je, že mnoho pacientov s Parkinsonom netrpí poruchami kognície až do vysokého štádia ochorenia. Pre pacientov je náročné vyjadriť emócie alebo normálne rozprávať, mozog je ako by uväznený v tele, ktoré nedokáže ovládať. No a napokon pravidelnosť cvičenia, ktoré je potrebné robiť každý deň, aj keby to malo byť len na 10-15 minút. Kumulatívne sa však výsledok skôr či neskôr dostaví.
Typy fyzioterapie pre Parkinsonovu chorobu
Najviac používané metódy, ktoré sa pri rehabilitačnom cvičení u pacientov s Parkinsonom používajú sú strečing, precvičovanie správneho držania tela a vykonávanie osobitných cvičení na podporu chôdze, obratnosti rúk a rečové cvičenia. Reč je u pacientov s touto chorobou je zasiahnutá nie kvôli poruche hlasiviek, ale kvôli stuhnutosti medzirebrových svalov, ktoré sa zapájajú pri výdychu a ten je pri tvorbe hlasu a teda reči veľmi dôležitý. Hlas ľudí s Parkinsonom býva tlmený, intonácia je monotónna a človek pri rozprávaní znie ako robot. Takisto sa môže objaviť úbytok normálnej variácie hlasitosti a intonácie. Trénovať môžete sfukovanie sviečky alebo fúkanie do ľahkého pierka, ktoré vám nesmie spadnúť na zem.
Cvičenia na zlepšenie stability a koordinácie
Tieto cviky sú mimoriadne dôležité nakoľko pomáhajú pacientovi udržať si samostatnosť v chôdzi a pohybe ako takom, čo možno najdlhšie. Veľmi dobre funguje aj Vojtova metóda a koncept manželov Bobathových.
Cvičenia na zlepšenie flexibility a mobility
Odporúčame zapojiť do denného režimu strečingové cvičenia, ktoré napomôžu k udržaniu pohyblivosti kĺbov a rytmicky aktivujú a uvoľňujú svaly na tele. Ak v tele prevláda rigidita je vhodné zaradiť švihové pohyby s veľkým rozsahom, jednoduché balančné cvičenia a cvičenia pomocou rôznych pomôcok.
Fyzioterapia ako doplnková terapia k farmakoterapii
Farmakoterapia, teda liečba liekmi pri tejto chorobe nestačí. Fyzioterapia a pravidelné rehabilitačné cvičenia sú mimoriadne dôležité a účinné pri tomto type neurologického ochorenia, pretože ľudia s Parkinsonom sa pohybujú inak a ich gestá a pohyby sa postupne zmenšujú a sú pomalšie. Začnú mať problémy aj s tými najbežnejšími úkonmi, ako je obliekanie, čistenie zubov, ale tiež vstávanie zo stoličky či pohovky a tiež udržanie rovnováhy pri chôdzi. Fyzioterapia týmto ľuďom pomáha zostať v pohybe samostatnými čo možno najdlhšie.
Fyzioterapia v rôznych štádiách Parkinsonovej choroby
Neurologické ochorenia si vyžadujú špeciálny prístup, preto existuje neurologická fyzioterapia. Tá je zameraná na individuálne potreby každoho pacienta v závislosti od rozsahu poškodenia, pokročilosti ochorenia a tiež cieľov každého pacienta. Poškodené mozgové bunky, nebudú už nikdy opäť pracovať tak, ako predtým. Avšak bunky, ktoré zostali, môžu formovať nové spojenia s ostatnými a dokonca zdravé mozgové bunky dokážu pracovať za tie poškodené.
Rehabilitácia vo včasnej fáze
Na začiatku je vhodné sa v rehabilitácii venovať zlepšeniu sebavedomia pacienta, nadobudnutia pocitu istoty a schopnosti ovládať vlastné telo v situáciách, pri ktorých by mohlo dôjsť k strate rovnováhy a následne i k pádu (naťahovanie sa za vzdialenejším predmetom, pri domácich prácach, pri cestovaní MHD). V tomto začiatočnom štádiu ochorenia je možné pohybovou aktivitou vďaka neuroplasticite mozgu aktivovať funkčné rezervy CNS a tým zvýšiť potenciál pre nácvik nových motorických zručností.
Rehabilitácia v strednej fáze
Počas strednej fázy ochorenia je vhodné zamerať sa na konkrétne problémy pacienta súvisiace so zhoršením jednotlivých príznakov- problémy s chôdzou, obmedzením aktivít, ktoré pacient pravidelne vykonával.
Rehabilitácia v neskorej fáze
V neskoršom štádiu je vhodné rehabilitáciu uskutočňovať v domácom prostredí pacienta so zameraním na problémy súvisiacimi s denným fungovaním (chôdza, presuny) pre zlepšenie nezávislosti pacienta v bežných denných činnostiach. Zároveň je dôležité udržanie pohyblivosti z dôvodu prevencie - preležaniny, stuhnutie kĺbov, skrátenie šliach, ap.
Prevencia úrazov a komplikácií
Pacienti sa pri postupnom zhoršení stavu sťažujú na problémy s rovnováhou a koordináciou pohybov a hrozí im riziko pádu. Z toho dôvodu sa mnohí z nich stiahnu do ústrania a veľakrát sa boja vyjsť si na prechádzku alebo sa samostatne hýbať, čo je veľká škoda, nakoľko nedostatok pohybu stav paradoxne ešte zhoršuje. Pravidelné cvičenie, ktoré vás naučí váš fyzioterapeut by mali byť súčasťou každodenného režimu každého pacienta s Parkinsonovou chorobou.
Fyzioterapia a vyššia kvalita života pacientov
Parkinsonovú chorobu nie je možné vyliečiť, je však možné ju liečiť a teda zmierniť jej priebeh a pomôcť udržať kvalitu života pacienta. ZDROJE: Bakalárska práca, LIEČEBNO–REHABILITAČNÝ PLÁN A POSTUP U PACIENTA S PARKINSONOVOU CHOROBOU, Mária Magdaléna Jindrová, Brno, 2018.
