Zatiaľ čo istá miera stresu nám môže poskytnúť potrebnú energiu na zvládnutie výzvy a záťaže, jeho nadmerné množstvo a hlavne dlhodobé vystavenie sa stresu môže spustiť paletu rôznych fyzických a psychických symptómov a ochorení. Odporúča sa preto naučiť sa stres regulovať, lepšie ho zvládať a tak mu predchádzať. V tomto článku sa pozrieme, aké rôzne dopady môže mať stres na naše telo a ako si možno pomôcť im predchádzať.
Začiatky skúmania stresu a vplyvu na ľudské zdravie
Termín stres ako prvý popísal a zaviedol vedec Hans Selye v tridsiatych rokoch 20.storočia. Narodil sa vo Viedni ešte za čias Rakúsko-Uhorska, no vyrástol a neskôr pracoval ako vedec v Kanade. Vedec robil pokusy na myšiach, pri ktorých jednej testovacej skupine podával hormóny a druhej skupine placebo v podobe soľného roztoku. Keďže nebol veľmi zručný v podávaní injekcií, myši v oboch testovacích skupinách zažívali taký vysoký stupeň stresu, že to ovplyvnilo výsledky testovania a niektoré myši zo stresu dokonca uhynuli. Keď o tomto fenoméne v roku 1936 publikoval vedeckú štúdiu, vyvolala vlnu záujmu nie menšiu, ako Flemingov objav penicilínu. Selye si termín stres požičal z fyziky, kde sa týmto pojmom označuje záťaž, resp. interakcia medzi pôsobiacou silou a odporom na danú silu. Keďže dovtedy sa v medicíne o fenoméne psychologického stresu a jeho dopade na ľudský organizmus vôbec neuvažovalo, jeho objav bol vskutku zásadný, ak zoberieme do úvahy aký stres v časoch Svetových vojen, Veľkej hospodárskej krízy a iných udalostí, ľudia prežívali. A to bol začiatok skúmania a bádania vplyvu stresu na zdravie človeka, ktorý odštartoval mnohé vedecké štúdie ohľadne funkcií nervovej sústavy a vplyvu stresu na orgány a psychiku.
Bolesť svalov a kĺbov
Bolesť svalov a kĺbov je jedným z prejavov nadmerného stresu. Jedným z prejavov stresovej reakcie je zvýšené napätie vo svaloch a väzoch a zvýšená činnosť srdca. Tie by mali s pominutím hrozby odznieť. Ak však stres zažívame príliš veľa a často, môže naša nervová sústava stratiť schopnosť prepnúť sa do pokojového režimu a naše telo je v napätí neustále. Najčastejšie bolesť postihne ramená, chrbát, krk a paže.
Bolesti hlavy
Okrem bolesti pohybového aparátu, môže zvýšený tonus svalov vyvolať aj bolesť hlavy. Keďže mnoho ľudí dnes zažíva stres v práci, ktorú vykonávame za počítačom, k stresu sa pridružuje aj nevhodná poloha hlavy, ktorá preťažuje svaly šije a krčnú chrbticu. Navyše trapézy sú jednou zo skupiny svalov, ktorá na stresovú reakciu reaguje ako jedna z prvých, keďže stiahnutie ramien k ušiam je podvedomou reakciou na nebezpečenstvo - ochrana krku, na ktorom sa nachádzajú veľké tepny zásobujúce náš mozog krvou, čo v prípade poranenia predstavuje život ohrozujúce riziko. Tuhosť a napätie svalov v tejto oblasti obmedzí prítok krvi do mozgu, ktorý pre svoju správnu funkciu potrebuje dostatok kyslíka a živín. Obmedzený je aj komunikačný kanál nervov, ktoré prepájajú mozog s telom a naopak. Stiahnutie ramien k ušiam je reakcia riadená najstaršou časťou mozgu - mozgovým kmeňom, zvaným aj plazí mozog. Ten riadi najprimitívnejšie reakcie tela, ktoré nás udržujú nažive, ako napr. stresová reakcia, dýchanie a rozmnožovanie. Okrem tuhej šije sa pridružuje aj zatínanie čeľuste, čo zvyšuje napätie v spánkoch a tým pádom aj v mozgu. Výsledkom môže byť bolesť hlavy, ktorá nám znepríjemňuje život a bráni vo vykonávaní každodenných úloh.
Kardiovaskulárne ochorenia
Vystavenie dlhodobému stresu predstavuje riziko vzniku závažnejších ochorení, vrátane srdcových ochorení. O strese a jeho vplyve na srdce si môžete prečítať aj v tomto článku. Ako sme spomenuli vyššie, stres spôsobuje aj zrýchlenie srdcovej činnosti, keďže nabudenie organizmu si vyžaduje viac kyslíka. Navyše sa cievy v srdci zužujú a tým sa zvyšuje krvný tlak. Deje sa to vďaka stresovému hormónu kortizolu, ktorý z dlhodobého hľadiska môže poškodiť srdcový sval, spôsobiť chronický vysoký krvný tlak, srdcové ochorenia a abnormálny srdcový rytmus. Schopnosť stres regulovať a lepšie sa s ním vyrovnávať, vás môže ušetriť od mnohých zdravotných ťažkostí. Zároveň nám nedá nespomenúť zaujímavú štúdiu, v ktorej sa skúmala súvislosť medzi stresom, kardiovaskulárnymi ochoreniami, úmrtiami a presvedčením ľudí o tom, či je stres pre ich zdravie škodlivý alebo nie. Zistilo sa, že u ľudí, ktorí verili, že stres je pre zdravie zlý a stres si tak ešte sami posilňovali, bola početnosť úmrtí oveľa vyššia, ako u ľudí, ktorí brali stres ako dočasný prísun energiu, ktorá im pomáha zvládnuť životnú výzvu. Ako je to možné? Vplyv mysle na naše telo je nepopierateľne obrovský a východné kultúry o tom učia celé storočia. Z vedeckého hľadiska to možno vysvetliť existenciou neurohormónu oxytocín. Tento hormón sa prezýva aj hormónom lásky, keďže sa uvoľňuje pri objatí a zamilovanosti. Oxytocín spúšťa pôrod, zmierňuje bolesť a spôsobuje, že sa žena do svojho dieťaťa zamiluje, čím sa zabezpečí prežitie druhu. Málokto však vie, že zároveň patrí do kategórie stresových hormónov a jeho úlohou je ochrana srdca pred neblahým vplyvom stresu práve tým, že sa jeho pôsobením srdcové cievy nezúžia, ale zachovajú si svoju prirodzenú veľkosť. Ľudia, ktorí sa naučia aj v zaťažkávajúcej situácii zachovať pokoj, vyhľadať oporu u svojich blízkych, ľudia ktorí majú pevné vzťahy a pravidelne sa socializujú a sú aktívni v komunitách vykazujú oveľa vyššiu odolnosť voči stresu a teda aj ochoreniam srdca. Oxytocín je to, čo nás núti v ťažkých chvíľach hľadať podporu u svojich blízkych priateľov či rodiny. Zároveň z nás robí láskavejších, súcitnejších a ohľaduplnejších ľudí, ktorí si všímajú, ako sa cítia ostatní. Táto štúdia preukázala, že aj napriek zažívaniu stresu, samotný spôsob, ako o strese uvažujeme, ako aj pestovanie medziľudských vzťahov, sú oveľa dôležitejšie, než sa stresu vyhýbať.
Dýchacie ťažkosti
Podobne ako srdce, aj pľúca sú stresom zasiahnuté. Keďže pri stresovej odpovedi, potrebuje telo i mozog viac kyslíka, dýchanie sa zrýchli a je plytšie. Prípadne po dychu ledva lapáme. Ak sme stresu vystavení opakovane a dlhodobo, rýchly a nedostatočný dych môže vyústiť do ochorení respiračného systému, ako je astma, emfyzém a iné. Je to z dôvodu, že pri takom type dychu sa nadychujeme len do hornej časti pľúc. Tá je nervovo prepojená so sympatikom, časťou nervovej sústavy, ktorá riadi stresovú reakciu a teda nabudenie. Práca s dychom za účelom prehlbovania a spomalenia dychu môže pomôcť uvoľniť napätie z pľúc a dychových svalov. A to práve vďaka tomu, že sa dych dostane hlbšie, aj do spodných častí pľúc, ktoré sú prepojené s parasympatikom, časťou nervovej sústavy, ktorá riadi oddych a trávenie. Z toho vyplýva, že vedomá práca s dychom za účelom jeho spomalenia a prehlbovania priamo vplýva aj na nervovú sústavu, resp. upokojenie. Samozrejme, ak už trpíte chronickým ochorením pľúc, je nutné sa liečiť pod dohľadom lekára. Prácu s dychom pod vedením fyzioterapeuta je vtedy vhodné pridať ako doplnkovú liečbu.
Stres a cukrovka
Verte, alebo nie, stres môže prispieť aj k autoimunitnému ochoreniu, ako je cukrovka. Pri stresovej odpovedi mozog okrem tvorby stresových hormónov, aktivuje takisto pečeň, ktorá produkuje glykogén. Do krvi sa vyplavuje energia pre bunky a mozog samotný, vďaka čomu sa naše svaly a aj kognitívne schopnosti nabudia. Avšak nie u všetkých ľudí je možné nadbytočný cukor z krvi spätne absorbovať po tom, čo stres odznie. To z dlhodobého hľadiska môže prispieť k vzniku cukrovky typu 2 a následne aj k problémom so štítnou žľazou a nadváhou.
Stres a trávenie
Keďže sa pri stresovej odpovedi organizmu väčšina krvi premiestni do svalov, ktoré sa tak pripravujú na útok alebo útek a celý organizmus je v pohotovosti, procesy ako je trávenie idú na druhú koľaj. Stres môže vyvolať akútnu bolesť brucha, kŕče, hnačky alebo naopak zápchu, nevoľnosť či zvracanie. Prípadne sa nervozita prejaví ako známe “motýle v bruchu”. Z dlhodobého hľadiska stres prispieva k rozvoju chronických ochorení ako je syndróm dráždivého čreva alebo Crohnova choroba.
Znížená imunita
Ďalším neblahým účinkom stresu je zníženie imunity, resp. obranyschopnosti organizmu. To znamená väčšia náchylnosť na prechladnutie, vírusové ochorenia, ako je chrípka a mnohé ďalšie. Takisto v prípade, že dôjde k poraneniu môže stres zhoršiť alebo spomaliť proces liečenia a hojenia.
Depresia
Stres môže vyústiť aj do depresie. Aj keď spočiatku nemusíme vidieť priamu súvislosť, depresia je stav kedy je chemická rovnováha mozgu narušená. Pri strese, ako sme spomenuli, mozog vysiela neurotransmitery do nadobličiek, ktoré vyplavujú stresové hormóny ako je kortizol, adrenalín a noradrenalín. To môže dočasne obmedziť produkciu hormónu serotonínu, čo vedie k depresívnym stavom a neschopnosti sa tešiť zo života, prežívať radosť, spokojnosť a šťastie. Občasný smútok, depresívna nálada či frustrácia patria k životu a normálnemu prežívaniu každého človeka. Ak sa toho však nakopí veľa a často, môže byť mentálne zdravie človeka narušené.
Ako pomôže zo začarovaného kruhu stresu fyzioterapia?
Ak cítite, že stres vo svojom živote nezvládate najlepšie, že je pre vás náročné pasovať sa so životnými výzvami a zažívate už aj telesné či duševné symptómy v dôsledku stresu, nečakajte už ani chvíľu a vyhľadajte pomoc odborníkov. Ak máte pocit, že by ste to predsa mali všetko zvládnuť sami, verte nám, tento prístup vám privodí viac škody, ako úžitku. Vyhľadať pomoc včas, môže zohrávať rozhodujúcu úlohu v riešení problémov. Navyše je dokázané, že už samotné vyhľadanie pomoci, teda zdvihnúť telefón a dohodnúť si termín u fyzioterapeuta alebo psychoterapeuta, predstavuje začiatok liečenia a zmierňuje symptómy. Fyzioterapia vám môže pomôcť s úľavou stresu fyzickým cvičením, ktoré uľaví telu od napätia a prípadných bolestí, zároveň pohyb blahodárne pôsobí na dýchanie a zdravie pľúc a takisto činnosť srdca, ktoré sme spomínali vyššie v článku. Fyzioterapia je takisto vhodná pre ľudí, ktorým stres spôsobí tetániu - stav zvýšenej nervovo-svalovej dráždivosti. Je tiež preukázané, že ľudia ktorí majú viac svalovej hmoty a pravidelne sa hýbu zvládajú stres oveľa lepšie, ako ľudia, ktorí tak nerobia. Zároveň pravidelné návštevy, ktoré si venujete vás naučia vyhradiť si aj v hektickom živote čas iba pre seba a postaviť seba na prvé miesto. Vyskúšajte aj naše tipy na relaxačné techniky a zvládanie stresu. Ako sme sa presvedčili, stresová reakcia nie je vo svojej podstate zlá. Pomáha nabudeniu organizmu potrebnému pre zvládnutie životnej výzvy. Telo však v dočasne nabudenom stave odsúva nabok iné, pre zdravie dôležité procesy. To sa z dlhodobého hľadiska môže pretaviť do chronického ochorenia. Nezabúdajte, že prevencia je najlepšia metóda udržateľnosti zdravia a tiež, že v každom momente svojho života sa môžete rozhodnúť naučiť sa, ako sa stresom vyrovnať a zvládať ho lepšie.
