Alergia na potraviny predstavuje rastúci problém, ktorý postihuje čoraz viac ľudí po celom svete. Od bežných alergií na mlieko, orechy, ryby alebo lepok, až po menej známe alergie na citrusy, čokoládu, semienka či morskú riasu – každá z týchto potravín môže spôsobiť nežiaduce imunitné reakcie. Tento článok podrobne vysvetľuje mechanizmy vzniku potravinových alergií, ich príznaky, štatistiky, diagnostiku a možnosti liečby, a ponúka komplexný prehľad o rôznych druhoch potravinových alergií.
Alergia na potraviny predstavuje jedinečný a závažný zdravotný problém, ktorý postihuje rastúci počet ľudí po celom svete. Táto porucha imunitného systému je vyvolaná neadekvátnou reakciou tela na určitú potravinu, ktorá je pre väčšinu ľudí bezpečná. Alergia na potraviny môže mať rôzne prejavy – od miernych kožných reakcií po závažné anafylaktické reakcie, ktoré môžu ohroziť život. Tento článok sa zameria na mechanizmy vzniku alergií na potraviny, ich diagnostiku, príznaky, liečbu a rozdelenie podľa rôznych druhov potravín. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad tejto problematiky, aby čitateľ získať dostatočné znalosti o alergiách na potraviny, ich diagnostike a liečbe.
Čo je alergia na potraviny?
Alergia na potraviny je imunologická reakcia, pri ktorej imunitný systém nesprávne identifikuje neškodnú látku z potravy ako hrozbu. Telo následne reaguje nadmerne a produkuje protilátky, ktoré sa snažia "bojovať" proti tejto látke, čo vedie k vzniku príznakov. Základným mechanizmom alergie na potraviny je interakcia medzi antigénom (potravinovým proteínom) a protilátkami typu IgE (imunoglobulín E), ktoré vyvolávajú alergickú reakciu.
Alergia na potraviny môže byť dedičná alebo sa môže vyvinúť v priebehu života. Medzi najbežnejšie potraviny, ktoré spôsobujú alergie, patrí mlieko, vajcia, orechy, ryby, kôrovce, lepok, sója a citrusy. Podľa štatistík alergie na potraviny postihujú približne 1-2 % dospelej populácie a 5-8 % detí, pričom niektoré deti s vekom alergiu prerastú, zatiaľ čo iní ju môžu mať počas celého života.
Mechanizmy vzniku alergie na potraviny
Imunitný systém a IgE
Pri alergii na potraviny imunitný systém identifikuje určité proteíny v potrave ako nebezpečné. V reakcii na tento "nepriateľský" proteín produkuje organizmus špecifické protilátky IgE. Tieto protilátky sa viažu na mastné bunky a bazofily v tele. Keď človek znova zje danú potravinu, tieto protilátky spôsobia uvoľnenie histamínu a ďalších chemických látok, čo vedie k alergickým príznakom. Histamín, ktorý je jednou z hlavných látok pri alergickej reakcii, môže spôsobiť zápal, opuch a ďalšie príznaky.
Non-IgE Mediované Alergie
Niekedy alergie na potraviny nezahŕňajú IgE protilátky. Tento typ alergií sa nazýva non-IgE mediovaný typ a je spôsobený inými mechanizmami imunitného systému, ako sú T-bunky. Non-IgE mediované alergie môžu byť ťažšie diagnostikovateľné a príznaky môžu byť menej zjavné, napríklad tráviace problémy alebo kožné vyrážky, ktoré sa objavia neskôr.
Príčiny a rizikové faktory
Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja alergie na potraviny, patrí genetická predispozícia, histórie alergických ochorení v rodine, chronické ochorenia ako astma alebo ekzém a vystavenie určitým environmentálnym faktorom v detstve. Rovnako sa predpokladá, že zmeny v životnom štýle, ako je zmena stravovania a zníženie vystavenia mikroorganizmom v ranom veku, môžu ovplyvniť vznik potravinových alergií.
Príznaky alergie na potraviny
Alergia na potraviny sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Príznaky sa líšia od osoby k osobe a závisia od závažnosti alergickej reakcie. Môžu sa objaviť krátko po požití alergénnej potraviny alebo aj neskôr.
Kožné prejavy
Jedným z najbežnejších príznakov alergie na potraviny sú kožné prejavy. Tieto prejavy môžu zahŕňať:
Vyrážky: Červené, svrbivé škvrny, ktoré sa môžu objaviť na rôznych častiach tela.
Ekzém: Suchá, svrbiaca pokožka, ktorá sa môže poškriabať a zapáliť.
Angioedém: Opuch podkožného tkaniva, najčastejšie na perách, očných viečkach alebo v oblasti hrdla.
Gastrointestinálne prejavy
Ďalším bežným príznakom sú tráviace ťažkosti. Medzi najčastejšie patrí:
Zvracanie: Náhla nevoľnosť a vyprázdnenie obsahu žalúdka.
Hnačka: Uvoľnené a časté stolice.
Bolesť brucha: Kŕče alebo nafúknuté brucho po konzumácii určitej potraviny.
Respiračné príznaky
Respiračné prejavy sú často indikátorom závažnejších alergických reakcií a môžu zahŕňať:
Sípavý kašeľ: Zvýšená produkcia hlienu a zúženie dýchacích ciest.
Ťažkosti s dýchaním: Opuch v dýchacích cestách, ktorý môže viesť k ťažkostiam s dýchaním.
Anafylaxia: Závažná, život ohrozujúca reakcia, ktorá spôsobuje rýchly pokles krvného tlaku, opuch hrdla a dýchacích ciest.
Anafylaktická reakcia
Anafylaxia je najzávažnejšou formou alergickej reakcie, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. V prípade, že dojde k tejto reakcii, je nutné ihneď podať epinefrín a zabezpečiť transport do nemocnice.
Diagnostika alergie na potraviny
Diagnostika alergie na potraviny je proces, ktorý zahŕňa niekoľko krokov na určenie presnej príčiny alergickej reakcie. Medzi základné metódy patrí:
Kožný prick test
Tento test zahŕňa aplikáciu malého množstva alergénu na pokožku, ktorá je následne jemne poškodená. Ak je osoba alergická, v mieste aplikácie sa vytvorí malé opuchnuté miesto.
Krvné testy
Testy na IgE protilátky môžu pomôcť určiť, či imunitný systém reaguje na konkrétne potraviny. Tieto testy môžu poskytnúť rýchle výsledky a sú bežne používané na diagnostiku potravinových alergií.
Eliminačná diéta
Pri eliminačnej diéte sa vylúči podozrivá potravina z jedálnička a sleduje sa, či sa príznaky zlepšia. Po uplynutí určitého času sa potravina znovu zavádza, aby sa zistil jej vplyv.
Provokačný test
Provokačný test je najpresnejší spôsob diagnostiky, pri ktorom sa pacientovi podáva pod dohľadom lekára malé množstvo podozrivej potraviny, aby sa zistilo, či sa vyvolá alergická reakcia.
Liečba alergie na potraviny
Liečba alergie na potraviny sa zameriava na minimalizovanie rizika kontaktu s alergénmi a na liečbu akútnych reakcií.
Predchádzanie alergénom
Najúčinnejšou formou liečby je prevencia, t.j. vyhýbanie sa konzumácii potravín, ktoré spôsobujú alergie. Dôležité je čítať etikety na potravinách a informovať sa o možných kontamináciách, ktoré môžu byť prítomné aj v malých množstvách.
Farmakologická liečba
Pri menších alergických reakciách sa používajú antihistaminiká na zmiernenie príznakov. Pri závažnejších reakciách je nevyhnutné použitie adrenalínu (epinefrínu), ktorý okamžite zvyšuje krvný tlak a uvoľňuje dýchacie cesty.
Imunoterapia
Imunoterapia je liečba, pri ktorej sa pacientovi podáva malé množstvo alergénu s cieľom znížiť citlivosť imunitného systému na tento alergén.
Špecifické potravinové alergie
1. Alergia na ryby
Alergia na ryby patrí medzi bežné potravinové alergie, ktoré postihujú prevažne dospelých. Táto alergia je zvyčajne celoživotná, čo znamená, že postihnuté osoby ju zvyčajne neprerastú s vekom. Alergické reakcie na ryby sú častejšie u tých, ktorí sú už alergickí na iné morských plody, ako sú kôrovce, alebo u tých, ktorí pravidelne konzumujú ryby.
Štatistiky:
V Spojených štátoch sa odhaduje, že 0,2 % populácie je alergických na ryby.
Medzi najčastejšie alergické ryby patria tuniak, losos, treska a sardinky.
Alergia na ryby je bežnejšia v dospelosti, s tým, že zvyčajne sa rozvíja po pravidelnom vystavení sa rybám, pričom jej prevalencia sa zvyšuje v krajín, kde sú ryby bežnou súčasťou stravy, ako sú Japonsko alebo Skandinávia.
Príznaky:
Môžu zahŕňať kožné vyrážky, svrbenie, opuchy, gastrointestinálne problémy (ako je zvracanie a hnačka), respiračné problémy a v najzávažnejších prípadoch anafylaxiu.
2. Alergia na kôrovce
Kôrovce, ako krevety, raky, homáre a kraby, sú ďalšími častými alergénmi, ktoré spôsobujú závažné alergické reakcie u mnohých ľudí. Alergia na kôrovce je veľmi častá a môže byť prítomná od detstva alebo sa vyvinúť v dospelosti. Na rozdiel od alergie na ryby, ktorá sa môže v niektorých prípadoch vyvinúť aj neskôr, alergia na kôrovce je často celoživotná.
Štatistiky:
Odhaduje sa, že približne 2 % populácie vo vyspelých krajinách trpí alergiami na morské plody, pričom alergia na kôrovce tvorí veľkú časť tohto podielu.
V USA je prevalencia alergie na kôrovce približne 1,3 % populácie, čo je v porovnaní s inými potravinovými alergiami relatívne vysoké číslo.
Prevalencia tejto alergie sa líši v závislosti od geografických oblastí – v Ázii a Škandinávii je vyššia, pričom je častejšia u dospelých, než u detí.
Príznaky:
Alergická reakcia môže zahŕňať hnačku, zvracanie, svrbenie a opuchy, závraty, respiračné problémy, a v najťažších prípadoch anafylaxiu, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
3. Alergia na sóju
Alergia na sóju je zvyčajne bežná u detí, ktoré môžu prerásť túto alergiu s vekom. Sója je zložkou mnohých potravín a nápojov, ako sú sójové mlieko, tofu, tempeh a sójové omáčky, a jej vysoká koncentrácia bielkovín ju robí silným alergénom. Rovnako ako pri iných potravinových alergiách, môže byť alergia na sóju prítomná už od detstva a môže pretrvávať do dospelosti.
Štatistiky:
Odhaduje sa, že 0,4-0,5 % detí v USA trpí alergiami na sóju.
V Európe a iných častiach sveta je prevalencia alergie na sóju nižšia, avšak v Ázii, kde je sója dôležitou súčasťou stravy, je táto alergia menej častá.
Väčšina detí, ktoré majú alergiu na sóju, ju prerastie v priebehu 3-5 rokov.
Príznaky:
Alergická reakcia na sóju môže spôsobiť kožné vyrážky, svrbenie, opuchy, bolesti brucha, plynatosť, hnačku, zvracanie, a v závažnejších prípadoch aj anafylaktickú reakciu.
4. Alergia na pšenicu
Alergia na pšenicu, ktorá je odlišná od celiakie, je spôsobená neadekvátnou reakciou imunitného systému na proteíny v pšenici. Tento typ alergie je bežnejší u detí a môže mať rôzne formy, od miernych kožných reakcií až po závažné respiračné problémy. Pšenica obsahuje bielkoviny, ako je glutén, albumín a globulín, ktoré môžu vyvolať alergickú odpoveď.
Štatistiky:
Alergia na pšenicu postihuje približne 0,2 % dospelých a 0,4-0,6 % detí v USA.
Prevalencia tejto alergie sa znižuje s vekom, pričom veľká časť detí prerastie túto alergiu do dospelosti.
Alergia na pšenicu je bežnejšia v krajinách, kde je pšenica základnou potravinou, ako v Európe, Severnej Amerike a niektorých ázijských krajinách.
Príznaky:
Príznaky môžu zahŕňať kožné reakcie, ako sú vyrážky a ekzém, tráviace problémy (ako plynatosť, bolesti brucha, hnačka), respiračné príznaky (sípavý kašeľ, astma), a závažné reakcie ako anafylaxia.
5. Alergia na citrusy
Alergia na citrusy je zriedkavá, ale stále postihuje určitý počet ľudí, najmä v prípadoch, keď existuje predchádzajúca alergia na peľ alebo iné potraviny. Citrusové plody, ako sú pomaranče, citróny, grapefruity a mandarínky, obsahujú špecifické proteíny, ktoré môžu spôsobiť senzibilizáciu imunitného systému, najmä u ľudí so sklonom k alergiám.
Štatistiky:
Alergia na citrusy postihuje len približne 1-2 % populácie.
Táto alergia je najbežnejšia v tropických a subtropických oblastiach, kde sa citrusové plody pestujú vo veľkom množstve.
Mnoho ľudí s alergiou na citrusy môže mať reakcie aj na iné ovocie, ako sú jahody alebo paradajky, ktoré obsahujú podobné alergénne proteíny.
Príznaky:
Alergická reakcia na citrusy môže zahŕňať kožné vyrážky, svrbenie, tráviace problémy, alebo orálne prejavy ako pálenie v ústach a hrdle. V zriedkavých prípadoch môže nastať anafylaxia.
6. Alergia na zeler
Alergia na zeler je zriedkavá, ale môže byť veľmi závažná, najmä v kombinácii s alergiami na peľ. Táto alergia je častejšia v strednej Európe, kde je zeler bežnou zložkou stravy. Okrem toho môže byť spojená s tzv. peľ-hranolovou alergiou, čo znamená, že osoby, ktoré sú alergické na peľ, môžu mať aj alergiu na zeler.
Štatistiky:
Alergia na zeler je pomerne zriedkavá, ale odhaduje sa, že postihuje približne 0,5-1 % populácie v krajinách, kde sa zeler často konzumuje.
V niektorých prípadoch môže byť alergia na zeler spojená s inými alergiami na zeleninu, ako sú mrkva alebo zeler.
Príznaky:
Symptómy môžu zahŕňať svrbenie v ústach, opuchy, vyrážky, dýchacie problémy, a v závažných prípadoch anafylaxiu.
7. Alergia na paradajky
Alergia na paradajky je menej častá, ale môže sa vyskytnúť u niektorých ľudí. Táto alergia je často spojená s tzv. orálnym alergickým syndrómom (OAS), pri ktorom imunitný systém reaguje na proteíny v potravinách, ktoré sú podobné tým, ktoré sa nachádzajú v peľoch. Prejavuje sa to najmä u ľudí, ktorí sú alergickí na peľ rastlín ako je breza alebo ambrózia. Paradajky obsahujú bielkoviny, ktoré môžu spôsobiť túto senzibilizáciu.
Štatistiky:
Alergia na paradajky je pomerne zriedkavá a vyskytuje sa u menej než 1 % populácie.
Odhaduje sa, že orálny alergický syndróm spôsobený paradajkami je najbežnejší u ľudí so sklonmi k peľovým alergiám, najmä u tých, ktorí sú alergickí na brezu alebo iné stromy, ktoré kvitnú v rovnakom období, kedy sú paradajky v sezóne.
Príznaky:
Alergické reakcie na paradajky sa môžu prejavovať vo forme svrbenia alebo pálenia v ústach a hrdle, kožných vyrážok, opuchu pier alebo jazyka, a v niektorých prípadoch aj gastrointestinálnymi problémami, ako sú bolesti brucha, zvracanie alebo hnačka.
8. Alergia na čokoládu
Alergia na čokoládu je vzácna, ale niektorí ľudia môžu byť alergickí na konkrétne zložky čokolády, ako sú kakao, mlieko, alebo orechy, ktoré môžu byť jej súčasťou. Alergické reakcie na čokoládu môžu byť spôsobené aj prítomnosťou histamínu v kakau, ktorý môže vyvolať imunitnú reakciu u citlivých jednotlivcov.
Štatistiky:
Alergia na čokoládu je veľmi zriedkavá a postihuje menej ako 1 % populácie.
Vo väčšine prípadov ide o alergiu na konkrétne zložky čokolády, ako sú mliečne bielkoviny (u detí), alebo orechy (napr. arašidy v čokoládových výrobkoch).
Príznaky:
Alergické reakcie sa môžu prejavovať kožnými vyrážkami, svrbením, gastrointestinálnymi problémami, ako sú plynatosť alebo zvracanie, a v zriedkavých prípadoch môžu nastať respiračné problémy alebo anafylaxia.
9. Alergia na semienka (slnečnicové, sezamové, tekvicové, chia)
Alergia na semienka, ako slnečnicové, sezamové, tekvicové, chia semienka a iné druhy, môže byť spôsobená proteínmi, ktoré sa nachádzajú v týchto semienkach. Tieto alergie sa zvyčajne vyskytujú po pravidelnom vystavení sa týmto semienkam v strave, najmä ak sú ich proteíny v niektorých prípadoch považované imunitným systémom za nežiaduce. Alergia na sezamové semienka je obzvlášť častá a čoraz viac sa považuje za problém v súčasných potravinách, ktoré obsahujú sezam.
Štatistiky:
Prevalencia alergie na semienka je vyššia v niektorých regiónoch, kde sú semienka ako sezam súčasťou bežnej stravy, a je odhadovaná na 0,1-0,3 % populácie v USA.
Alergia na sezamové semienka sa čoraz častejšie diagnostikuje, pretože sezam sa stal bežnou súčasťou mnohých spracovaných potravín.
Príznaky:
Symptómy alergickej reakcie na semienka môžu zahŕňať kožné vyrážky, opuchy pier a tváre, tráviace ťažkosti (bolesti brucha, hnačka), respiračné problémy (sípavý kašeľ, ťažkosti s dýchaním), a v prípade ťažších reakcií anafylaxiu.
10. Alergia na kávu a čaj
Alergia na kávu a čaj je veľmi zriedkavá, ale niektorí ľudia môžu byť alergickí na kofeín alebo ďalšie chemické látky, ktoré sú prítomné v týchto nápojoch. Káva obsahuje množstvo bioaktívnych zlúčenín, ako sú polyfenoly, ktoré môžu vyvolať imunitnú reakciu. U niektorých jedincov môže byť alergická reakcia spôsobená aj inými prísadami pridanými do nápoja, ako je mlieko, cukor alebo sirupy.
Štatistiky:
Alergia na kávu a čaj postihuje menej než 0,1 % populácie.
Mnoho reakcií na tieto nápoje nie je spôsobené samotným kofeínom, ale inými chemickými látkami, ktoré sa nachádzajú v káve alebo čaji, ako sú polyfenoly alebo aromatické oleje.
Príznaky:
Reakcie môžu zahŕňať podráždenie tráviaceho traktu, ako je nevoľnosť, bolesť žalúdka alebo zvracanie, kožné vyrážky alebo vyrážky v ústach, a v niektorých prípadoch aj mierne respiračné problémy. U veľmi citlivých jedincov môže dôjsť aj k závažným reakciám, vrátane anafylaxie.
11. Alergia na morskú riasu
Morské riasy, ako sú nori, kombu a wakame, sú bežne konzumované v ázijskej kuchyni, najmä v suši. Alergia na morské riasy je vzácna, ale môže spôsobiť nežiaduce reakcie u niektorých jedincov, najmä u tých, ktorí sú už alergickí na iné morské produkty, ako sú ryby alebo kôrovce. Proteíny prítomné v riasach môžu u niektorých ľudí vyvolať alergické reakcie.
Štatistiky:
Prevalencia alergie na morské riasy je veľmi nízka, s odhadovaným výskytom 0,1-0,2 % v populácii.
Tento typ alergie je viac bežný v krajinách s vyššou spotrebou rias, ako je Japonsko, kde je konzumácia rias bežnou súčasťou stravy.
Príznaky:
Alergické reakcie môžu zahŕňať kožné vyrážky, svrbenie, tráviace problémy, ako je nevoľnosť, a v niektorých prípadoch respiračné problémy, ako sú ťažkosti s dýchaním a sipot.
12. Alergia na med
Alergia na med je zriedkavá, ale môže postihovať niektorých jedincov, najmä tých, ktorí sú alergickí na peľ. Med môže obsahovať malé množstvá peľu, ktorý môže vyvolať alergickú reakciu u citlivých jedincov. Med obsahuje aj ďalšie potenciálne alergénne látky, ako sú propolis a včelí jed, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch zodpovedné za reakcie.
Štatistiky:
Alergia na med postihuje menej než 0,1 % populácie.
Prevalencia tejto alergie je vyššia u ľudí, ktorí sú alergickí na včely alebo peľ, a najčastejšie sa vyskytuje v krajinách, kde sa med konzumuje pravidelne.
Príznaky:
Príznaky môžu zahŕňať kožné vyrážky, opuchy, tráviace ťažkosti, ako sú nevoľnosť a hnačka, a v zriedkavých prípadoch aj dýchacie problémy.
Záver
Alergia na potraviny je závažný zdravotný problém, ktorý si vyžaduje dôkladnú diagnostiku a liečbu. Je dôležité rozpoznať príznaky alergie včas a vyhnúť sa alergénom. Okrem toho existujú rôzne formy liečby, ktoré pomáhajú zvládnuť príznaky alergie. Pri výskyte závažných reakcií je nevyhnutná okamžitá lekárska pomoc.
Zdroje
Sicherer, S. H., & Sampson, H. A. (2018). Food allergy. Journal of Allergy and Clinical Immunology, 141(1), 56-58.
Bock, S. A. (2001). Food allergy: diagnosis and management. Allergy, Asthma & Proceedings, 22(1), 25-29.
Roduit, C., et al. (2009). The role of food allergy in childhood asthma. Current Opinion in Allergy and Clinical Immunology, 9(3), 183-188.
Kulis, M., & Sicherer, S. H. (2013). Diagnosis and management of food allergy. Journal of Pediatrics, 163(2), 445-452.
Dupont, C., et al. (2003). Food allergy in children: diagnosis and management. Allergy, 58(7), 673-684.
