Predná bolesť kolena patrí medzi najčastejšie ťažkosti aktívnych ľudí. Chondromalácia pately a patelofemorálny syndróm vznikajú najmä v dôsledku nesprávneho zaťaženia a svalovej dysbalancie medzi kolenom, bedrom a panvou. Zrozumiteľne vysvetľujeme biomechaniku pately, úlohu Q-uhla, rizikové faktory, diagnostiku (klinika, RTG, MRI) a možnosti liečby od fyzioterapie, posilnenia gluteálov, tejpovania a ortéz až po chirurgické riešenia. Na záver ponúkame odporúčania pre prevenciu, bezpečný návrat k športu a možnosť objednania sa do ortopedickej ambulancie.
Patelofemorálny bolestivý syndróm (často laicky nazývaný „chondromalácia pately“) je najčastejšou príčinou prednej bolesti kolena u adolescentov, mladých dospelých, bežcov a športujúcich žien. Dôležité je vedieť, že samotná chondromalácia pately – čiže zmäknutie a poškodenie kĺbovej chrupavky pod jabĺčkom – nemusí byť prítomná vždy. Bolesť často vzniká preťažením mäkkých tkanív okolo pately a zmenami v pohybe kolena a panvy. Preto je správne pochopiť patelofemorálny syndróm, jeho biomechaniku, rizikové faktory, diagnostiku a možnosti liečby kolena – od konzervatívnych postupov až po operáciu.
Patelofemorálna biomechanika a preťaženie
Patela funguje ako kladka štvorhlavého svalu. Pri ohýbaní kolena sa zvyšuje tlak medzi jabĺčkom a žliabkom stehennej kosti; najvyšší je pri hlbších uhloch (schody, drep, beh do kopca). Ak patela „nesedí“ v žliabku optimálne (napr. bočný ťah, patella alta, trochleárna dysplázia), dochádza k bodovému preťaženiu chrupavky a mäkkých tkanív, čo sa klinicky prejaví prednou bolesťou kolena. Preto sa pri terapii cieli nielen na koleno, ale aj na panvu a bedrá – stabilita a kontrola pohybu odhora výrazne odľahčuje patelofemorálne rozhranie.
Vedecké odporúčania zdôrazňujú tzv. „best practice“: edukáciu o dávkovaní záťaže a kombináciu cvičení pre koleno a bedrá; podľa potreby doplnené o tejping, manuálne techniky či dočasné vložky/ortonézy. Takýto multimodálny prístup prináša najlepšiu úľavu v krátkodobom horizonte a zlepšenie funkcie.
Príznaky (predná bolesť kolena, schody, dlhé sedenie)
Typickým prejavom je tupá, zle lokalizovateľná predná bolesť kolena okolo alebo za patelou:
zhoršuje sa pri chôdzi po schodoch (najmä nadol), pri dlhom sedení s pokrčenými kolenami („kino-príznak“), pri drepovaní, behu z kopca či po prudkej zmene tréningu,
často sa pridáva pocit „preteženia“, chrumkania (krepitácie) alebo pnutia vpredu,
koleno nebýva výrazne opuchnuté, ale môže byť citlivé pri okrajoch pately.
Jednoduchým klinickým skríningom je bolesť vyvolaná drepom – pozitívny nález podporuje diagnózu patelofemorálneho syndrómu.
Diagnostika (klinika, RTG, MRI)
Klinické vyšetrenie je základ: hodnotí sa pohybový stereotyp, citlivosť okolo pately, os dolnej končatiny a testy v stoji či pri drepe. Clarkeov test („patellar grind“) má obmedzenú výpovednú hodnotu; dôležitejšie je funkčné vyšetrenie v záťaži. Röntgen (RTG) sa využíva najmä pri podozrení na patella alta, štrukturálne odchýlky alebo pri dlhšie trvajúcich ťažkostiach. MRI je vhodné pri nejasnostiach, pri podozrení na poškodenie chrupavky alebo iné intraartikulárne patológie. Treba si uvedomiť, že chrupavka sama o sebe nebolí; bolesť pochádza najmä zo synovie, tukového telieska, retinakula a šliach.
Ak sa na MRI potvrdí chondromalácia pately, závažnosť sa často popisuje podľa (modifikovaného) Outerbridge skórovania – od povrchového zmäknutia po plnohrubú stratu chrupavky s obnažením kosti. Konečné „zlaté“ zhodnotenie je však možné pri artroskopii; MRI je orientačne veľmi užitočné.
Liečba: fyzio, posilnenie gluteálov, tejp, ortézy; chirurgia (lateral release, realignácie)
Konzervatívna liečba (prvá voľba)
Edukácia a manažment záťaže
Postupné dávkovanie tréningu (progressive overload), dočasné zníženie objemu/intesity, úprava techniky (napr. vyššia kadencia pri behu, plytšie uhly v drepe v akútnom období).Cielené cvičenie – koleno + bedrá
Quadriceps (najmä vastus medialis obliquus) a gluteálne svaly – abduktory a vonkajší rotátory (gluteus medius, gluteus maximus).
Postup od izometrie k excentricko-koncentrickým vzorom; kontrola „dynamického valgusu“ (koleno nesmie padať dovnútra).
Kombinácia bedrových a kolenných cvičení preukázateľne znižuje bolesť a zlepšuje funkciu.
Tejping a ortézy (podporné opatrenia)
Patelárny tejp (McConnell/Kinesio) môže priniesť krátkodobú úľavu a uľahčiť tréning bez bolesti; účinok je najlepší v kombinácii s cvičením. Vložky/ortézy môžu dočasne pomôcť pri nadmernej pronácii chodidla, najmä v úvodnej fáze. Dlhodobý základ však tvoria cvičenia.Manuálna terapia, mobilizácie, analgetiká
Doplňujúce techniky a krátkodobé užívanie NSA (po odporúčaní lekára) môžu zmierniť symptómy tak, aby pacient zvládal rehabilitačný program.
Kedy zvažovať chirurgiu
Ak konzervatívny program vedený fyzioterapeutom a lekárom zlyhá (typicky po 3–6 mesiacoch), alebo ak je prítomná výrazná malalignácia/instabilita či fokálne chondrálne lézie, prichádzajú do úvahy operačné postupy:
Izolované laterálne uvoľnenie (uvolnenie laterálneho retinakula) sa dnes výnimočne robí samostatne; je vhodný len u vybraných pacientov s preukázaným laterálnym tiltom/napätím a bez inej osiovej poruchy. Častejšie sa kombinuje s inými „realignačnými“ zákrokmi.
Tibial Tubercle Osteotomy (TTO) – posun hrbolčeka píšťaly (medializácia/anteriorizácia, prípadne distalizácia pri patella alta) na zlepšenie centrácie pately a/alebo odľahčenie chrupavky. Indikácie zahŕňajú maltracking, vysoké TT-TG vzdialenosti, izolované patelofemorálne chrupavkové defekty či instabilitu. Výber techniky (napr. Fulkersonova AMZ osteotómia) je individualizovaný.
Rekonštrukcie väzov (MPFL) pri objektivizovanej laterálnej nestabilite. (Často spolu s TTO podľa morfometrie.)
Chrupavkové zákroky (chondroplastika, mikrofraktúra, transplantácia chrupavky) pri solitárnych defektoch; pri pokročilej patelofemorálnej artróze u vybraných pacientov aj patelofemorálna náhrada. Rozhodovanie je multidisciplinárne a závisí od veku, aktivity a rozsahu nálezu.
Rizikové faktory: Q-uhol, svalová dysbalancia a „dynamický valgus“
Tradične sa diskutuje Q-uhol (geometrická línia ťahu štvorhlavého svalu). Moderné dáta však naznačujú, že statický Q-uhol sám o sebe slabšie predpovedá bolesť; viac záleží na dynamike – teda na tom, čo koleno robí pri pohybe. Dynamický valgus (padanie kolena dovnútra pri drepe/behovej fáze), nedostatočná sila a kontrola gluteálov, vyššia laxita a niektoré tvarové odchýlky zvyšujú riziko patelofemorálneho preťaženia. Ženy sú postihnuté častejšie, čo súvisí s morfológiou aj neuromuskulárnou kontrolou.
Z ďalších faktorov stoja za zmienku prudké zmeny tréningového objemu, dlhé sedenie, nevhodná obuv a technika behu, plochonožie s nadmernou pronáciou či patella alta. Každý z nich zvyšuje tlak/šmyk v patelofemorálnom kĺbe.
Prevencia a návrat k športu
Prevencia stojí na troch pilieroch:
Silový tréning – 2–3× týždenne program pre gluteálne svaly a quadriceps, s dôrazom na kontrolu osi končatiny (koleno nad 2.–3. prstom, stabilná panva).
Dávkovanie záťaže – pravidlo „10 %“, rozumné plánovanie objemu/intenzity, striedanie povrchov.
Technika a výstroj – kadencia behu ~170–180/min (ak sedí, mierne zvýšenie znižuje vertikálne oscilácie a dopady), obuv s primeranou podporou; podľa potreby dočasné vložky a patelárny tejp v náročných fázach tréningu.
Návrat k športu prebieha postupne: bezbolestná chôdza → nízka záťaž (cyklotrenažér, eliptický) → beh-chôdza v intervaloch → plynulý beh → špecifické športové gestá (plyometria, zmeny smeru). Kritériom postupu nie je kalendár, ale bezbolestnosť, plný rozsah a sila, a kvalitná technika pod dohľadom fyzioterapeuta.
Trápi vás predná bolesť kolena? Čím skôr sa dá odhaliť príčina a nastaviť cielene vedená rehabilitácia, tým rýchlejší je návrat bez bolesti. Objednajte sa do našej ortopedickej ambulancie – skontrolujeme os končatiny, stabilitu pately a pripravíme individuálny plán liečby kolena s dôrazom na cvičenie gluteálov a kvadricepsu, správne dávkovanie záťaže a vhodné podporné pomôcky.
Zhrnutie:
„Chondromalácia pately“ označuje poškodenie chrupavky pod patelou; patelofemorálny syndróm však môže bolieť aj bez výrazného poškodenia chrupavky.
Diagnostika stojí na klinike; zobrazovanie (RTG/MRI) slúži na upresnenie a vylúčenie iných príčin.
Konzervatívna liečba (edukácia, cvičenia pre koleno a bedrá, tejp, vložky) je prvá voľba s najlepšou evidenciou.
Chirurgia má miesto u vybraných pacientov s malalignáciou, instabilitou alebo fokálnymi léziami.
Prevenciu tvorí sila, technika a rozumné dávkovanie záťaže.
Tento text má informačný charakter a nenahrádza osobné vyšetrenie. Pri akútnej bolesti, úraze alebo pretrvávaní ťažkostí vyhľadajte lekára.
Odborné zdroje
AAOS OrthoInfo: Patellofemoral Pain Syndrome; rozdiel medzi PFP a chondromaláciou. orthoinfo.aaos.orgAdirondack Joint Surgery
BJSM konsenzá a best-practice pre PFP (2016, 2018, 2024) – cvičenia, tejp, ortézy, edukácia. bjsm.bmj.com+1PubMed
JOSPT Klinické odporúčania pre PFP (2019). jospt.org
Klinické testy (bolesť pri drepe) a význam funkčného vyšetrenia. PMC
Q-uhol vs. dynamický valgus – význam dynamiky pohybu. PMCAAFP
Outerbridge klasifikácia chondromalácie (MRI/arthroskopia). RadiopaediaPMC
Účinok tejpingu a kombinovaných konzervatívnych intervencií. bjsm.bmj.comPMC
Chirurgické možnosti: TTO (medializácia/anteriorizácia/distalizácia), MPFL rekonštrukcie, indikácie; patelofemorálna náhrada pri artróze PF kĺbu. PMC+1AOSSMScienceDirectorthoinfo.aaos.org
