Hypercholesterolémia je stav charakterizovaný vysokými hladinami cholesterolu v krvi, ktorý predstavuje významný rizikový faktor pre rozvoj kardiovaskulárnych ochorení, ako sú infarkt myokardu či cievna mozgová príhoda. Tento odborný článok podrobne vysvetľuje príčiny, typy, príznaky, diagnostiku, liečbu a súvislosti hypercholesterolémie. Zameriava sa na rozdelenie ochorenia, vrátane genetických foriem ako familiárna a izolovaná hypercholesterolémia, a ponúka komplexný pohľad na túto problematiku.
Hypercholesterolémia je stav, ktorý sa vyznačuje vysokou hladinou cholesterolu v krvi, najmä nízkodenzitný lipoproteínu (LDL) cholesterolu, ktorý sa považuje za "zlý" cholesterol. Tento stav sa považuje za jeden z najvýznamnejších rizikových faktorov pre rozvoj kardiovaskulárnych ochorení, ako je ateroskleróza, infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda a iné. V tomto článku sa podrobne zameriame na príčiny, rozdelenie, príznaky, diagnostiku, liečbu a súvislosti hypercholesterolémie, vrátane jej genetických a environmentálnych faktorov.
Definícia a význam hypercholesterolémie
Hypercholesterolémia je stav, pri ktorom dochádza k nadmernému množstvu cholesterolu v krvi. Cholesterol je tuková látka, ktorá je nevyhnutná pre normálne fungovanie organizmu, pretože je súčasťou bunkových membrán a slúži na syntézu hormónov, vitamínu D a žlčových kyselín. Avšak vysoké hladiny cholesterolu, najmä LDL cholesterolu, môžu viesť k tvorbe tukových usadenín v cievach (ateroskleróza), čo zvyšuje riziko vzniku srdcových a cievnych ochorení.
Cholesterol v krvi sa transportuje v rôznych formách lipoproteínov, medzi ktoré patrí:
LDL (Low-Density Lipoprotein) – považovaný za "zlý" cholesterol, pretože prispieva k ukladaniu cholesterolu na stenách ciev.
LDL (Low-Density Lipoprotein) je typ lipoproteínu, ktorý transportuje cholesterol z pečene do rôznych častí tela, kde je potrebný na tvorbu bunkových membrán a hormónov. LDL je často nazývaný "zlý cholesterol", pretože vysoké hladiny LDL cholesterolu v krvi môžu viesť k ukladaniu tukových usadenín (plakov) na stenách ciev. Tento proces, známy ako ateroskleróza, môže zúžiť cievy, obmedziť prietok krvi a zvýšiť riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení, ako sú infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda. Preto sa v prevencii kardiovaskulárnych ochorení často odporúča udržiavať hladinu LDL cholesterolu na nízkej úrovni.
HDL (High-Density Lipoprotein) – považovaný za "dobrý" cholesterol, pretože pomáha odstrániť cholesterol z ciev a transportovať ho späť do pečene.
HDL (High-Density Lipoprotein) je typ lipoproteínu, ktorý je často označovaný ako "dobrý cholesterol". Jeho hlavnou úlohou je transportovať cholesterol z ciev a tkanív späť do pečene, kde je spracovaný alebo vylúčený z tela. Vyššie hladiny HDL cholesterolu sú spojené s nižším rizikom vzniku kardiovaskulárnych ochorení, pretože pomáha odstraňovať prebytočný cholesterol, ktorý by inak mohol prispieť k tvorbe aterosklerotických plakov v cievach.
VLDL (Very Low-Density Lipoprotein) – transportuje triglyceridy v krvi a môže tiež prispievať k rozvoju aterosklerózy.
VLDL (Very Low-Density Lipoprotein) je ďalší typ lipoproteínu, ktorý transportuje triglyceridy (tuky) v krvi. VLDL je považovaný za "zlý cholesterol", pretože vysoké hladiny VLDL môžu tiež prispievať k tvorbe aterosklerózy. VLDL obsahuje vysoký podiel triglyceridov a menší podiel cholesterolu, a po uvoľnení triglyceridov do tkanív sa premieňa na LDL, ktorý následne môže prispieť k tvorbe tukových usadenín na stenách ciev. Vysoké hladiny VLDL sú teda spojené so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení.
Hladina LDL cholesterolu je najdôležitejším ukazovateľom pri hodnotení rizika vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Vysoké hladiny LDL cholesterolu zvyšujú riziko vzniku aterosklerózy a následných kardiovaskulárnych príhod.
Typy hypercholesterolémie
Hypercholesterolémia sa delí na primárnu a sekundárnu formu na základe jej príčin. Primárna hypercholesterolémia je spôsobená genetickými faktormi, ktoré ovplyvňujú metabolizmus cholesterolu, pričom zahŕňa aj formy ako familiárna hypercholesterolémia, ktorá je dedičná a vedie k vysokým hladinám LDL cholesterolu. Sekundárna hypercholesterolémia vzniká v dôsledku vonkajších faktorov, ako sú nezdravá strava, obezita, cukrovka, hypotyreóza alebo nadmerný príjem alkoholu, ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi. Rozdelenie na tieto kategórie je dôležité pre správnu diagnostiku a liečbu, pretože spôsob liečby a potrebné opatrenia sa líšia v závislosti od toho, či je hypercholesterolémia spôsobená genetickými faktormi alebo vonkajšími rizikovými faktormi.
1. Primárna hypercholesterolémia
Primárna hypercholesterolémia je forma vysokých hladín cholesterolu, ktorá je spôsobená genetickými faktormi, konkrétne dedičnými poruchami metabolizmu lipoproteínov. Tieto poruchy ovplyvňujú schopnosť tela správne regulovať hladiny cholesterolu, čo vedie k jeho nadmernému hromadeniu v krvi. Primárna hypercholesterolémia môže byť dedičná a obvykle sa vyskytuje v rodinách. Rozlišujeme dve hlavné formy primárnej hypercholesterolémie: familiárnu hypercholesterolémiu a izolovanú hypercholesterolémiu.
Mechanizmus vzniku primárnej hypercholesterolémie
Hlavným mechanizmom primárnej hypercholesterolémie je genetická porucha v procese, ktorým telo reguluje hladiny cholesterolu v krvi. V prípade familiárnej hypercholesterolémie je to predovšetkým znížená schopnosť receptorov pre LDL (LDL receptorov) viazať LDL cholesterol, čo vedie k jeho akumulácii v krvi. Tieto receptory sú zodpovedné za rozpoznávanie a odstraňovanie LDL cholesterolu zo všetkých častí tela, najmä z pečene. Ak sú receptory funkčne neaktívne alebo chýbajú, LDL cholesterol sa hromadí v obehovom systéme a vytvára plaky na stenách ciev, čo vedie k ateroskleróze.
V prípade izolovanej hypercholesterolémie môžu byť príčiny rôzne a zahŕňajú genetické mutácie, ktoré ovplyvňujú enzýmy zodpovedné za metabolizmus cholesterolu, ako napríklad PCSK9 alebo ApoB (apolipoproteín B), ktoré tiež zohrávajú úlohu v transportovaní a regulácii LDL cholesterolu.
Diagnostika a identifikácia
Diagnostika primárnej hypercholesterolémie zahŕňa sledovanie hladiny cholesterolu v krvi, najmä hladiny LDL cholesterolu. V prípade familiárnej hypercholesterolémie sa často vykonáva genetické testovanie na identifikáciu mutácií v géne LDLR alebo PCSK9. Ak sa v rodine vyskytujú prípady predčasného infarktu myokardu alebo cievnych ochorení, lekári môžu diagnostikovať túto formu hypercholesterolémie aj bez genetického testu na základe rodinnej anamnézy a vysokých hladín cholesterolu. U detí a mladých dospelých, ktorí majú veľmi vysoké hladiny LDL cholesterolu, je potrebné vykonať podrobnejšie vyšetrenia, pretože familiárna hypercholesterolémia sa môže prejaviť už v detstve.
Liečba primárnej hypercholesterolémie
Liečba primárnej hypercholesterolémie sa zameriava na zníženie hladín LDL cholesterolu a prevenciu aterosklerózy a kardiovaskulárnych ochorení. Základom liečby je farmakologická terapia:
Statíny sú najbežnejšie používané lieky, ktoré znižujú hladiny LDL cholesterolu tým, že inhibujú enzým HMG-CoA reduktázu, ktorý je kľúčový v syntéze cholesterolu v pečeni.
Ezetimib a inhibítory PCSK9 sú ďalšie lieky, ktoré sa používajú, najmä u pacientov s veľmi vysokými hladinami cholesterolu alebo u tých, ktorí nereagujú na statíny.
Fibráty a niacín môžu byť tiež použité na zníženie hladín triglyceridov, ak sú tieto hladiny zvýšené.
Okrem farmakologickej liečby je dôležité aj zlepšiť životný štýl, čo zahŕňa úpravu stravy, zvýšenie fyzickej aktivity a zníženie hmotnosti. U pacientov s familiárnou hypercholesterolémiou je často potrebná celoživotná liečba, aby sa minimalizovalo riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Familiárna hypercholesterolémia (FH)
Familiárna hypercholesterolémia je najčastejšou dedičnou formou primárnej hypercholesterolémie a ide o autosomálne dominantné ochorenie, čo znamená, že postačuje, ak jeden rodič zdedí defektný gén, aby sa ochorenie prejavilo. U jedincov s touto formou hypercholesterolémie sú hladiny LDL cholesterolu (zlého cholesterolu) veľmi vysoké, často presahujú 190 mg/dl a môžu dosahovať extrémne hodnoty nad 500 mg/dl, čo vedie k výrazne zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení, ako sú infarkty a cievne mozgové príhody.
Familiárna hypercholesterolémia vzniká v dôsledku mutácií v géne LDLR (receptor pre LDL), ktorý je zodpovedný za odstránenie LDL cholesterolu z krvi. Tieto mutácie spôsobujú zníženú schopnosť receptorov viazať a odstraňovať LDL cholesterol, čo vedie k jeho akumulácii v obehovom systéme. V prípade homozygotnej formy (dva defektné gény, jeden od každého rodiča) je riziko veľmi vysoké, a to už v detstve, s možným nástupom infarktu myokardu v mladom veku, aj pred 30. rokom života. V heterozygotnej forme (jeden defektný gén) sú hladiny cholesterolu mierne zvýšené, ale riziko infarktu sa objavuje až v strednom veku.
Izolovaná hypercholesterolémia
Izolovaná hypercholesterolémia je forma primárnej hypercholesterolémie, pri ktorej sú hladiny LDL cholesterolu zvýšené, ale bez výrazného zvýšenia iných lipidov, ako sú triglyceridy. Tento typ ochorenia môže byť dôsledkom rôznych genetických mutácií, ktoré ovplyvňujú metabolizmus cholesterolu, ale nezahŕňajú defekty v géne pre LDL receptor. Izolovaná forma môže byť menej závažná v porovnaní s familiárnou hypercholesterolémiou, avšak stále môže viesť k zvýšenému riziku aterosklerózy a kardiovaskulárnych ochorení, najmä ak je sprevádzaná inými rizikovými faktormi ako nezdravá strava alebo nedostatok pohybu.
2.Sekundárna hypercholesterolémia
Sekundárna hypercholesterolémia je spôsobená vonkajšími faktormi, ktoré ovplyvňujú hladiny cholesterolu v krvi. Tieto faktory môžu zahŕňať:
Nevhodná strava: Diéta bohatá na nasýtené tuky, trans-tuky a cholesterol môže viesť k zvýšeniu hladiny LDL cholesterolu.
Obezita: Nadváha zvyšuje hladinu triglyceridov a znižuje hladinu HDL cholesterolu.
Cukrovka (diabetes): U ľudí s cukrovkou je bežné zvýšenie hladiny triglyceridov a zníženie HDL cholesterolu.
Hypotyreóza: Znížená funkcia štítnej žľazy môže viesť k zvýšeniu hladiny cholesterolu.
Zvýšený alkoholový príjem: Dlhodobé nadmerné pitie alkoholu môže zvyšovať hladinu triglyceridov a LDL cholesterolu.
Príznaky hypercholesterolémie
Hypercholesterolémia je väčšinou asymptomatická, čo znamená, že ľudia môžu mať vysoké hladiny cholesterolu a nevedia o tom. Mnohé osoby s hypercholesterolémiou nemusia pociťovať žiadne príznaky až do chvíle, keď sa objavia komplikácie, ako je ateroskleróza alebo infarkt myokardu.
V niektorých prípadoch môžu byť prítomné:
Xantomové lézie: Tieto tukové usadeniny sa môžu objaviť na koži, najčastejšie na zápästiach, lakťoch alebo okolo očí.
Xanthelasmy: Žlté zhluky cholesterolu pod kožou očných viečok.
Prekérne zúženie ciev: Ateroskleróza spôsobená vysokým cholesterolom môže viesť k obmedzenému prietoku krvi, čo sa prejavuje príznakmi ako bolesť na hrudníku alebo problémami s dýchaním.
Diagnostika hypercholesterolémie
Diagnóza hypercholesterolémie sa stanovuje pomocou lipidového profilu, ktorý meria hladiny rôznych lipoproteínov v krvi. Tento test zahŕňa:
Celkový cholesterol: Súčet všetkých typov cholesterolu v krvi.
LDL cholesterol: Hlavný typ cholesterolu, ktorý spôsobuje tvorbu aterosklerotických plakov.
HDL cholesterol: Cholesterol, ktorý pomáha odstraňovať cholesterol z ciev.
Triglyceridy: Druh tuku v krvi, ktorý môže byť zvýšený pri hypercholesterolémii.
Na základe výsledkov týchto testov môže lekár určiť, či je pacient vystavený riziku kardiovaskulárnych ochorení a rozhodnúť o ďalšom postupe liečby.
Okrem lipidového profilu sa môže vykonať aj lipidogram, ktorý detailnejšie zobrazuje koncentrácie rôznych frakcií lipoproteínov, ako sú VLDL (veľmi nízkodenzitný lipoproteín), IDL (intermediate-density lipoprotein), a ďalšie. Tento test je užitočný na podrobnejšie pochopenie zloženia lipidov v krvi a pomáha určiť, aký typ hypercholesterolémie je prítomný.
Význam rodinnej anamnézy
Pri diagnostike primárnej hypercholesterolémie, najmä familiárnej hypercholesterolémie (FH), je veľmi dôležitá rodinná anamnéza. Vzhľadom na to, že toto ochorenie je dedičné, vyššie hladiny cholesterolu, ako aj predčasný výskyt kardiovaskulárnych ochorení v rodine môžu naznačovať genetickú príčinu ochorenia.
Genetické testovanie
Pre potvrdenie diagnózy familiárnej hypercholesterolémie a iných genetických foriem hypercholesterolémie sa často využívajú genetické testy. Tieto testy môžu identifikovať mutácie v génoch, ktoré sú zodpovedné za zvýšené hladiny cholesterolu v krvi. Hlavné gény, ktoré sa testujú, zahŕňajú:
LDLR: Tento gén kóduje LDL receptor, ktorý je zodpovedný za odstraňovanie LDL cholesterolu z krvi. Mutácie v tomto géne vedú k zníženej schopnosti pečene odstrániť LDL cholesterol, čo vedie k jeho akumulácii v krvi.
PCSK9: Tento gén kóduje proteín, ktorý reguluje počet LDL receptorov v pečeni. Mutácie v géne PCSK9 môžu spôsobiť zvýšenú hladinu LDL cholesterolu.
Apolipoproteín B (ApoB): Tento gén kóduje bielkovinu, ktorá je nevyhnutná pre transport cholesterolu v lipoproteínoch. Mutácie v tomto géne môžu viesť k abnormálnemu transportu cholesterolu a zvýšeniu hladín LDL.
Pre izolovanú hypercholesterolémiu môžu byť genetické testy menej potrebné, pokiaľ nie sú prítomné ďalšie faktory, ako je rodinná anamnéza alebo predčasné kardiovaskulárne ochorenie.
Diagnostické metódy na základe závažnosti
V prípade ťažkých foriem familiárnej hypercholesterolémie, najmä u pacientov s homozygotnou formou, ktorá je veľmi zriedkavá, ale veľmi závažná, môže byť diagnostika ešte náročnejšia. Tento typ môže viesť k predčasným infarktovým príhodám, často už v detstve alebo mladom veku. V takýchto prípadoch sa zvyčajne vykonáva kombinácia genetických testov, podrobného lipidového profilu a častých kontrol kardiovaskulárneho zdravia.
Liečba hypercholesterolémie
Cieľom liečby hypercholesterolémie je znížiť hladiny LDL cholesterolu a zlepšiť celkový lipidový profil pacienta. Liečba zahŕňa kombináciu životného štýlu a farmakologických opatrení.
1. Zmeny životného štýlu
Diéta: Zníženie príjmu nasýtených tukov, trans-tukov a cholesterolu je základom liečby. Odporúča sa konzumovať viac vlákniny, ovocia, zeleniny a celozrnných produktov.
Cvičenie: Pravidelný pohyb môže pomôcť znižovať hladinu LDL cholesterolu a zvyšovať hladinu HDL cholesterolu.
Strata hmotnosti: U obéznych pacientov vedie strata hmotnosti k zníženiu hladiny triglyceridov a LDL cholesterolu.
Obmedzenie alkoholu a cigariet: Tieto faktory zvyšujú hladiny LDL cholesterolu a zvyšujú riziko srdcových ochorení.
2. Farmakologická liečba
Ak zmeny životného štýlu nestačia na dosiahnutie cieľových hladín cholesterolu, nasleduje farmakologická liečba. Najbežnejšími liekmi sú:
Statíny: Znižujú produkciu cholesterolu v pečeni a zvyšujú odstraňovanie LDL cholesterolu z krvi.
Fibráty: Znižujú hladiny triglyceridov a zvyšujú hladiny HDL cholesterolu.
Inhibítory PCSK9: Moderné lieky, ktoré pomáhajú znižovať hladiny LDL cholesterolu u pacientov, ktorí nereagujú na statíny.
Detaily farmakologickej liečby
Cieľom farmakologickej liečby je znížiť hladiny LDL cholesterolu (zlého cholesterolu), zvýšiť hladiny HDL cholesterolu (dobrého cholesterolu) a znížiť hladiny triglyceridov, čím sa znižuje riziko rozvoja aterosklerózy a následných kardiovaskulárnych ochorení. V tomto kontexte existuje niekoľko rôznych skupín liekov, ktoré sa používajú na liečbu hypercholesterolémie.
1. Statíny (inhibítory HMG-CoA reduktázy)
Statíny sú najbežnejšie používané lieky na liečbu hypercholesterolémie. Ich hlavnou funkciou je inhibovať enzým HMG-CoA reduktázu, ktorý je kľúčový pre syntézu cholesterolu v pečeni. Týmto spôsobom statíny znižujú množstvo cholesterolu produkovaného v pečeni a znižujú hladiny LDL cholesterolu v krvi.
Mechanizmus účinku:
Statíny znižujú syntézu cholesterolu v pečeni, čo následne zvyšuje počet LDL receptorov na pečeňových bunkách. Tieto receptory viažu a odstraňujú LDL cholesterol z krvi, čím znižujú hladiny LDL v obehovom systéme. Okrem toho statíny tiež môžu znižovať hladiny triglyceridov a mierne zvyšovať hladiny HDL cholesterolu.
Príklady statínov:
Atorvastatín (Lipitor)
Simvastatín (Zocor)
Rosuvastatín (Crestor)
Pravastatín (Pravachol)
Lovastatín (Mevacor)
Indikácie:
Statíny sa používajú predovšetkým u pacientov s vysokým LDL cholesterolom, pacientov s familiárnou hypercholesterolémiou a tých, ktorí majú vyššie riziko srdcových ochorení alebo cievnych mozgových príhod. Okrem toho sa môžu predpisovať aj pacientom, ktorí už mali infarkt myokardu alebo mŕtvicu, aby sa znížilo riziko ďalších kardiovaskulárnych príhod.
Nežiaduce účinky:
Statíny sú vo všeobecnosti dobre tolerované, ale môžu spôsobiť niektoré nežiaduce účinky, ako napríklad:
Svalové bolesti a poškodenie svalov (myopatia alebo rabdomyolýza v závažných prípadoch)
Zvýšené hladiny pečeňových enzýmov
Gastrointestinálne problémy (nevoľnosť, zápcha, hnačka)
Riziko vzniku cukrovky: Dlhodobé užívanie statínov môže zvýšiť riziko vzniku typu 2 cukrovky, najmä u pacientov s rizikovými faktormi.
2. Inhibítory PCSK9
Inhibítory PCSK9 sú novou triedou liekov, ktoré sa používajú najmä u pacientov s ťažkou formou hypercholesterolémie, ktorí nereagujú na statíny alebo ktorí majú veľmi vysoké hladiny LDL cholesterolu. Tieto lieky fungujú tak, že inhibujú PCSK9, proteín, ktorý degraduje LDL receptory na pečeni. Týmto spôsobom inhibítory PCSK9 zvyšujú počet LDL receptorov na pečeni, čo zlepšuje odstránenie LDL cholesterolu z krvi.
Príklady inhibítorov PCSK9:
Alirocumab (Praluent)
Evolocumab (Repatha)
Mechanizmus účinku:
PCSK9 sa viaže na LDL receptor a spôsobuje jeho degradáciu v pečeni. Inhibítory PCSK9 blokujú túto interakciu, čo zvyšuje dostupnosť LDL receptorov a umožňuje pečeni účinnejšie odstraňovať LDL cholesterol z krvného obehu.
Indikácie:
Inhibítory PCSK9 sa používajú najmä u pacientov s familiárnou hypercholesterolémiou, ktorí nemôžu dosiahnuť cieľové hladiny cholesterolu pomocou statínov, alebo u pacientov s vysokým rizikom kardiovaskulárnych ochorení, ktorí potrebujú agresívnejšiu liečbu.
Nežiaduce účinky:
Tieto lieky sú vo všeobecnosti bezpečné, ale môžu spôsobovať niektoré vedľajšie účinky, ako napríklad:
Alergické reakcie (svrbenie, vyrážky)
Chladné príznaky (kašeľ, nádcha, bolesť hrdla)
Injekčné reakcie (bolesť v mieste podania injekcie)
3. Fibráty
Fibráty sú lieky, ktoré sa používajú na zníženie hladín triglyceridov a zlepšenie hladiny HDL cholesterolu. Fibráty pôsobia tak, že aktivujú receptory PPAR-α, ktoré podporujú metabolizmus tukov a zvyšujú aktivitu enzýmov, ktoré odstraňujú triglyceridy z krvi.
Príklady fibrátov:
Fenofibrát (Tricor)
Gemfibrozil (Lopid)
Mechanizmus účinku:
Fibráty zvyšujú enzýmy, ktoré pomáhajú rozkladať triglyceridy a znižujú produkciu VLDL cholesterolu v pečeni. Týmto spôsobom sa znižujú hladiny triglyceridov a zvyšuje sa hladina HDL cholesterolu.
Indikácie:
Fibráty sa používajú najmä u pacientov s vysokými hladinami triglyceridov a nízkymi hladinami HDL cholesterolu. Môžu byť tiež užitočné u pacientov, ktorí majú komplexný profil lipidov, kde sú zvýšené triglyceridy spolu s nízkym HDL.
Nežiaduce účinky:
Žalúdočné ťažkosti (nevoľnosť, hnačka)
Svalové bolesti (myopatia)
Zvýšené hladiny pečeňových enzýmov
Riziko tvorby žlčových kameňov
4. Ezetimib
Ezetimib je liek, ktorý sa používa na zníženie hladiny LDL cholesterolu tým, že inhibuje vstrebávanie cholesterolu v črevách. Znižuje množstvo cholesterolu, ktorý sa vstrebáva do krvi, čím znižuje celkovú hladinu cholesterolu v organizme.
Mechanizmus účinku:
Ezetimib blokuje transportér sterolov (NPC1L1) v črevách, ktorý je zodpovedný za absorpciu cholesterolu z potravy. Tým sa znižuje množstvo cholesterolu, ktorý sa dostáva do krvného obehu.
Indikácie:
Ezetimib sa často predpisuje ako doplnok k statínom u pacientov, ktorí potrebujú ďalej znížiť hladiny cholesterolu, alebo u pacientov, ktorí netolerujú statíny.
Nežiaduce účinky:
Gastrointestinálne ťažkosti (nevoľnosť, bolesť brucha)
Svalové bolesti (zriedkavo)
Zvýšené pečeňové enzýmy
5. Niacín (vitamín B3)
Niacín je vitamín B3, ktorý sa používa na zníženie hladiny triglyceridov a LDL cholesterolu, a na zvýšenie HDL cholesterolu. Niacín znižuje pečeňovú produkciu VLDL cholesterolu, čo vedie k nižším hladinám LDL a triglyceridov v krvi.
Mechanizmus účinku:
Niacín znižuje produkciu VLDL v pečeni, čo vedie k zníženiu hladiny LDL cholesterolu. Zároveň zvyšuje hladiny HDL cholesterolu.
Indikácie:
Niacín sa zvyčajne predpisuje pacientom s vysokými triglyceridmi a nízkymi hladinami HDL cholesterolu. Môže byť tiež použitý v kombinácii s inými liekmi na liečbu hypercholesterolémie.
Nežiaduce účinky:
Flushing (začervenanie pleti, svrbenie)
Zvýšené hladiny pečeňových enzýmov
Gastrointestinálne ťažkosti
Záver
Hypercholesterolémia je komplexné ochorenie, ktoré môže mať vážne následky, ak sa nezistí a nelieči včas. Základom liečby je správna diagnostika, úprava životného štýlu a v prípade potreby farmakoterapia. Genetické formy, ako familiárna hypercholesterolémia, si vyžadujú osobitnú pozornosť, pretože ich výskyt môže výrazne zvyšovať riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Zdroje:
Grundy, S. M., et al. (2019). 2018 Cholesterol Treatment Guidelines. Journal of the American College of Cardiology.
Ginsberg, H. N., & Zhang, Y. (2016). Hypercholesterolemia: Mechanisms, Diagnosis, and Management. Medscape.
Nordestgaard, B. G., et al. (2017). Familiárna hypercholesterolémia. The Lancet.
National Institutes of Health. (2015). National Cholesterol Education Program (NCEP) Guidelines.
