Anatómia a funkcia srdca: Základ pre pochopenie krvného obehu
Nie nadarmo sa srdce v Tradičnej čínskej medicíne označuje za cisára orgánov. Má totiž nenahraditeľnú funkciu, od ktorej závisí celý náš organizmus. Jeho úplne najdôležitejšou funkciou je pumpovať krv do celého nášho organizmu, čím zabezpečuje prísun kyslíka a transport živín a hormónov na potrebné miesta, ako aj presun odpadových látok a splodín do vylučovacích orgánov - obličky a pľúca. Krvný obeh sa tak podieľa na udržiavaní homeostázy vnútorného prostredia.
Cyklus srdca, resp. každý úder srdca pozostáva z jeho stiahnutia (systola) a následného uvoľnenia (diastola). Počas diastoly je srdcový sval (myokard) uvoľnený, plní sa krvou a pripravuje sa na systolu, ktorá vypudí krv naspäť do obehu. Krvný tlak sa určuje dvoma údajmi - jeden je vyššie číslo a druhý nižšie. Vysoké číslo je systolický tlak a nižšie číslo zas diastolický tlak.
Srdce sa delí sa na štyri dutiny, ktoré sa rozdeľujú na pravú a ľavú komoru (ventriculum), pravú a ľavú predsieň (atrium). Ďalej má srdce tri vrstvy tkaniva - myokard, endokard a epikard.
Ako pracuje srdce?
Ľavá a pravá strana srdca pracujú synchrónne. Predsiene a komory sa postupne sťahujú a uvoľňujú, čím vytvárajú pravidelný rytmus srdca.
Pravá strana srdca - Odkysličená krv vstupuje do pravej predsiene cez žily zvané horná a dolná dutá žila, ktoré sú zároveň najväčšie žily v tele. Keď sa pravá predsieň stiahne, krv sa vypudí do pravej komory. Akonáhle je pravá komora plná, zmrští sa a krv sa vypudí do pľúc cez pľúcnu tepnu, kde dochádza k okysličeniu krvi a zároveň sa z krvi vylúči oxid uhličitý, ktorý z tela odchádza vo výdychu.
Ľavá strana srdca - Okysličená krv sa z pľúc vracia pľúcnou žilou do ľavej strany srdca a odtiaľ ju srdce pumpuje do celého tela cez aortu - najväčšiu tepnu.
Systém ciev a ich úloha v organizme
Všeobecný termín cievy zahŕňa tepny (artérie), žily (vény) a vlásočnice (kapiláry), ktoré spolu tvoria periférny systém rúrok, čo je uzavretý systém, ktorým prúdi po tele krv. Z nich majú vlásočnice najtenšie cievy a vo väčšine prípadov majú len vnútornú vrstvu. Naopak, stena tepien a žíl sa skladá až z 3 vrstiev:
endotelová vrstva (tunica intima) - vnútorná vrstva všetkých ciev, je úplne hladká
svalová vrstva (tunica media) - je tvorená kruhovito a špirálovito usporiadanou svalovinou, tepny ju majú mohutnejšiu ako žily
vonkajší väzivový obal (tunica adventitia) - prechádzajú odtiaľ nervy do hladkej svaloviny
Vnútorný priestor, v ktorom prúdi krv, sa nazýva priesvit (lumen) cievy. Tepny vedú okysličenú krv z ľavej komory srdca do zvyšku tela. Výnimkou sú pľúcne tepny (aa. pulmonales), vychádzajú z pravej komory srdca a vedú odkysličenú krv do pľúc. Najväčšou tepnou je srdcovnica (aorta) vychádzajúca z ľavej komory srdca, ktorá vytvára oblúk (arcus aortae) doľava dozadu a otáča sa k chrbtici. Žily sú krvné cievy, ktoré vedú odkysličenú krv z tkanív do srdca - aj tu tvoria výnimku pľúcne žily (vv. pulmonales), ktoré vedú z pľúc do ľavej predsiene srdca okysličenú krv. K najväčším žilám ľudského tela patria horná a dolná dutá žila (v. cava superior et inferior). Osobitnú časť žilového obehu tvorí vrátnica (portálna žila, v. portae), ktorá zbiera krv z orgánov tráviacej sústavy a vedie ju do pečene, kde sa opäť rozvetvuje na sieť vlásočníc. Niektoré žily majú na niektorých miestach chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi. Vlásočnice (kapiláry) nemajú vytvorenú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu. Majú dôležitú úlohu pri výmene dýchacích plynov v tkanivách. Ich plocha v tele dosahuje vyše 6000 m2.
Zdravé stravovanie: Prevencia kardiovaskulárnych ochorení
Životospráva je jeden z kľúčových faktorov pokiaľ ide o zdravé srdce a cievy. Strava by mala obsahovať dostatok vitamínov, minerálnych látok, stopových prvkov, omega 3-kyselín a bielkovín, ale aj vhodnými doplnkami výživy podporujúcimi vitalitu organizmu.
Dobre známymi pomocníkmi zdravého srdca a krvného obehu sú:
červené feferónky,
červená repa,
listová zelenina,
cesnak,
orechy,
ryby,
granátové jablko,
bobuľové ovocie,
červené víno,
citrusy.
Kapsaicín vo feferónkach a chilli má preukázateľné antioxidačné a protizápalové vlastnosti a znižuje vysoký krvný tlak, znižuje riziko cukrovky a aterosklerózy tepien.
Červená repa obsahuje dusičnany a tie telo premieňa na oxid dusnatý, ktorý pomáha rozširovať krvné cievy, znižuje krvný tlak a zvyšuje športovú vytrvalosť. Anorganické dusičnany obsahuje tiež listová zelenina, ktoré znižujú vysoký krvný tlak z nadmerného príjmu soli a cesnak podporuje prietok krvi v cievach.
Orechy obsahujú vysoké hladiny L-arginínu, aminokyseliny, ktorá vytvára kyselinu dusičnú, a tá prispieva k rozširovaniu ciev a regulácii krvného tlaku. Orechy sú tiež skvelým zdrojom horčíka, draslíka a vápnika, ktoré sú účinné v boji s vysokým tlakom.
Granátové jablko priaznivo pôsobí na tepny a môže znižovať tvorbu povlaku v nich. Prispieva tiež k zníženiu krvného tlaku a jej antioxidačné účinky zlepšujú kardiovaskulárne zdravie, keďže majú vplyv na znižovanie cholesterolu.
Ryby ako losos, makrela, tuniak, pstruh, sardinky a sleď obsahujú omega-3 mastné kyseliny, ktoré pomáhajú predchádzať usadzovaniu povlaku na stenách tepien, čím zároveň predchádzajú tvorbe krvných zrazenín.
Citrusy zas obsahujú vysoký podiel flavonoidov, ktorý zvyšuje prietok krvi do mozgu, čím sa zlepšujú aj kognitívne funkcie.
Bobuľové ovocie a obzvlášť čučoriedky, brusnice, černice, maliny, červené, biele alebo čierne ríbezle a jahody obsahujú polyfenoly, ako napríklad antokyány a fenolové kyseliny, ktoré majú antioxidačné a protizápalové vlastnosti a zároveň predchádzajú, alebo zmierňujú metabolický syndróm, čo je stav spojený so zúžením krvných ciev.
Do jedálnička takisto zaraďte dostatočné množstvo draslíka (avokádo, špenát, brokolica, kapusta, banányv, strukoviny, špargľa). Významnú rolu hrá aj vitamín C, ktorý posilňuje steny ciev a nájdete ho v paradajkách, špenáte, a citrusoch.
Hydratácia: Kľúčový faktor pre zdravý krvný obeh
Krv je telesná tekutina, ktorá z polovice pozostáva z vody. Hydratácia je preto nesmierne dôležitá, aby zostala krv v pohybe. Odporúča sa vypiť aspoň 8 pohárov vody denne a v prípade zvýšenej fyzickej aktivity alebo vyššej teploty prostredia, pokojne aj viac.
Fyzická aktivita ako podpora zdravého srdca a ciev
Ďalším faktorom zdravého srdca je pravidelná fyzická aktivita. Vhodnou fyzickou aktivitou je rýchlejšia chôdza, beh, bicykel, aeróbne cvičenie, posilňovanie, pilates či joga. Aeróbne cvičenie znamená doslova „s kyslíkom“, to znamená, že pri danej aktivite prijímate viac kyslíka a ten sa presúva do svalov. Takéto cvičenie rozprúdi krv, posilní srdce a zníži krvný tlak. Ideálne je cvičiť aspoň 30 minút, 5 až 7 x za týždeň, no úplne najlepšie je mať fyzickú aktivitu každý deň a variovať jej intenzitu. Prečítajte si náš článok o cvičení pri vysokom krvnom tlaku.
Rizikové faktory pre kardiovaskulárne ochorenia a ich prevencia
Kardiovaskulárne ochorenia sú príčinou až u takmer polovice úmrtí v Európe a tiež na Slovensku, alebo sú príčinou invalidity či zhoršenej kvality života.
Faktory, ktoré najviac prispievajú k rozvoju týchto ochorení sú:
vysoký krvný tlak,
obezita,
vysoký cholesterol,
fajčenie,
nedostatok zeleniny a ovocia,
veľký podiel nezdravých tukov v strave,
nadmerný príjem alkoholu a kofeínu.
Medzi najčastejšie rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení patria fajčenie, stres, nadváha, poruchy metabolizmu tukov, inzulínová rezistencia, neliečený vysoký tlak, nedostatok fyzickej aktivity a u žien aj nedostatok estrogénov (v období po menopauze). Práve ženské hormóny totiž chránia ženy pred srdcovo-cievnymi ochoreniami počas ich plodného obdobia života. Preto je do 55. roku života je úmrtnosť mužov na kardiovaskulárne ochorenia až štyrikrát vyššia ako úmrtnosť žien. Po menopauze sa pomer úmrtí u mužov a žien mení na 1:1.
Význam pravidelných preventívnych vyšetrení srdca a ciev
Po 40-roku života by mali byť pravidelné kontroly samozrejmosťou. Niektoré srdcovo-cievne ochorenia totiž môžu začať aj bez príznakov. Vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca, dekompenzácia a srdcový infarkt sú hlavnou príčinou úmrtí vo väčšine rozvinutých krajín sveta.
Diagnostika a liečba kardiovaskulárnych ochorení
Včasná a správna diagnostika sú kľúčom k úspešnej liečbe a uzdraveniu. Preto, ak si všimnete zmeny vo svojej kondícii, únavu, dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, alebo iné symptómy, obráťte sa na svojho lekára.
Fyzioterapia ako súčasť komplexnej liečby kardiovaskulárnych ochorení
Ochorenie srdca, prípadne prekonaný infarkt myokardu si vyžadujú lekársku starostlivosť, no takisto aktívnu účasť pacienta na zmene životného štýlu. Ochorenie srdca, ktoré nedostatočne pumpuje krv do orgánov a svalov spôsobuje pocit slabosti, dýchavičnosť, únavu a mnohé ďalšie symptómy. Podľa závažnosti stavu by sa však pacient mal pravidelne hýbať, primerane svoje srdce zaťažovať a teda posilňovať. Prechádzky a cvičenie pod dohľadom fyzioterapeuta sú vhodnou fyzickou aktivitou. Vo väčšine prípadov sa pacienti po infarkte myokardu zaraďujú do bežného života už počas niekoľkých týždňov.
Vitamíny a suplementy pre zdravý krvný obeh, srdce a cievy
Zdravé srdce podporíte aj vhodnými výživovými doplnkami. Vždy najskôr prediskutujte ich užívanie s ošetrujúcim lekárom! Trojica týchto byliniek tvorí silnú kombináciu a užívať ich môžete v prípade, že sa u vás objavia prvé varovné príznaky ochorenia srdca a ciev, ale začať s nimi môžete aj preventívne.
Kvet a list hlochu (Crataegi folium cum flore) - rozťahuje cievy a tak znižuje vysoký krvný tlak. Takisto pôsobí ako tonikum, teda podporuje srdcovú činnosť a prietok krvi v srdci.
Vňať imela biela (Visci albi herba) - upravuje vysoký krvný tlak. Pomáha rozširovať krvné vlásočnice a odstraňuje vápenaté usadeniny v cievnom systéme.
Cesnak siaty (Allium sativum) - dokáže znížiť hladinu krvných tukov a škodlivého cholesterolu, ako aj hladinu lipidov. Takisto znižuje krvný tlak. Používa sa ako prevencia aterosklerózy, obezity a metabolického syndrómu, spolu s úpravou životosprávy a pravidelným pohybom.
Ďalšie prospešné doplnky na podporu srdca sú: koenzým Q10, omega - 3 kyseliny -EPA a DHA, resveratrol, lecitín, huba Reishi, karnozín a olivovník európsky.
