Periostitída – zápal okostice – patrí medzi najčastejšie príčiny difúznej bolesti na vnútornej hrane píšťaly u bežcov aj turistov. Vysvetľujeme, prečo vzniká (preťaženie, biomechanika, nevhodná obuv), ako odlíšiť zápal okostnice od stresovej fraktúry či kompartment syndrómu, kedy sú potrebné zobrazovacie vyšetrenia a čo v liečbe skutočne funguje. Nájdete tu aj plán návratu k záťaži a tipy na prevenciu; ak ťažkosti pretrvávajú, poradíme, kedy vyhľadať ortopedickú ambulanciu.
Bolesť predkolenia pri behu či dlhšej chôdzi je jedným z najčastejších dôvodov, prečo rekreační aj výkonnostní športovci vyhľadajú ortopedickú ambulanciu. Odborne medial tibial stress syndrome – MTSS sa najčastejšie skrýva zápal okostice na vnútornej hrane píšťaly – teda periostitída. Dobrá správa? Pri správnej diagnostike a cielenej liečbe sa z nej väčšina ľudí dokáže úplne zotaviť a bezpečne sa vrátiť k záťaži.
Čo je zápal okostice a prečo vzniká
Periostitída je reakcia okostice (periostu) na opakované mechanické preťaženie kosti a jej úponových štruktúr. Pri MTSS ide o difúznu bolesť pozdĺž posteromediálneho okraja tibie (zvyčajne v strednej až distálnej tretine), ktorá sa typicky zhoršuje pri behu a skákaní. Záťaž spôsobuje mikropoškodenia a podráždenie v oblasti úponov m. soleus a hlbokých svalov predkolenia a/alebo stresovú reakciu kosti.
Hlavné príčiny a rizikové faktory:
Tréningové chyby: rýchle navyšovanie objemu či intenzity, zmena povrchu (tvrdý asfalt, šikmé plochy), časté intervaly či kopce.
Biomechanika a držanie nohy: nadmerná pronácia, plochonožie, znížená sila a kontrola bedra, skrátené lýtkové svaly.
Obuv: opotrebovaná alebo nevhodne zvolená bežecká obuv; u časti bežcov pomôžu ortopedické vložky/foot orthoses.
Ďalšie faktory: ženské pohlavie, nižšia kostná denzita, energetická nedostatočnosť (RED-S), deficit Vitamínu D – najmä pri opakovaných stresových poraneniach.
Periostitída sa však nemusí týkať len predkolenia – periost môže reagovať aj na iných kostiach (napr. ulnárna strana predlaktia u gymnastov). V bežnej praxi však jednoznačne dominuje tibiálna lokalita – preto sa článok zameriava práve na ňu.
Príznaky a DIF. dg. (stresová fraktúra, kompartment syndróm)
Typický obraz MTSS :
Difúzna, tupá až pálivá bolesť na vnútornej hrane píšťaly, citlivá na dotyk v úseku dlhšom než 5 cm.
Na začiatku sa objavuje na začiatku aktivity, môže počas rozcvičenia mierne poľaviť, no pri dlhšej záťaži sa vracia.
Po ukončení tréningu bolesť pretrváva minúty až hodiny; pri pokročilejších stavoch aj v pokoji.
Od čoho to odlíšiť (diferenciálna diagnostika):
Stresová fraktúra tibie: skôr fokálna, presne lokalizovateľná bolesť < 5 cm, často zhoršenie pri „hop teste“ (skoky na jednej nohe) a výrazná bolestivosť pri nárazovom zaťažení. Vyžaduje prísnejšiu restrikciu záťaže a niekedy odľahčenie.
Chronický extenčný kompartment syndróm (CECS): tlaková, kŕčovitá bolesť počas behu s možným mravčením/necitosťou a pocitom „napätia“ vo svalových logách; diagnózu podporujú intrakompartmánové tlakové merania (napr. ≥30 mmHg 1 min po záťaži alebo ≥20 mmHg 5 min po záťaži). Liečba sa pri zlyhaní konzervatívnych postupov opiera o fasciotómiu.
Diagnostika (klinika, zobrazovanie – kedy je potrebné)
Klinika je základ: lekár získa anamnézu o tréningu, obuvi a povrchu, vyšetrí držanie nohy a beh, palpuje posteromediálny okraj tibie (bolesť typicky >5 cm pri MTSS), hodnotí svalovú silu a flexibilitu lýtkových svalov a stabilitu v bedrovom kĺbe. Pri typickom náleze nie je okamžite nutné zobrazovanie.
Kedy treba riešiť skríning:
Ak je bolesť fokálna alebo pretrváva v pokoji → vylúčenie stresovej fraktúry.
RTG býva v úvode často normálny; MRI je v praxi zlatý štandard na zachytenie spektra kostných stresových poranení a ich gradáciu, čo pomáha odhadnúť dobu hojenia. Scintigrafia/CT prichádzajú do úvahy v špecifických situáciách.
Pri podozrení na CECS možno zvážiť meranie kompartmentových tlakov v štandardizovanom protokole.
Liečba a fázy návratu k záťaži
Ciele liečby: utlmiť zápal a bolesť, odstrániť vyvolávajúce faktory (preťažovanie, biomechanika, obuv), postupne obnoviť toleranciu záťaže a znížiť riziko recidívy. Zápal okostice – liečba je vo väčšine prípadov konzervatívna.
Akútna fáza (1–3 týždne podľa závažnosti):
Relatívny odpočinok (zníženie objemu/intenzity, vyhnúť sa behu po tvrdom povrchu), kryoterapia, krátkodobé analgetiká podľa odporúčania lekára.
Kros-tréning bez nárazov: bicykel, eliptický trenažér, plávanie.
Fyzioterapia: mobilita členka/bedra, techniky mäkkých tkanív, progresívne posilňovanie (lýtkový komplex – najmä soleus, zadný svalový reťazec, stabilizátory panvy).
Korekcia rizikových faktorov:
Obuv primeraná typu došľapu; pri nadmernej pronácii zvážiť vložky/foot orthoses – metaanalýzy naznačujú zníženie rizika zranení dolnej končatiny pri použití ortéz u vybraných bežcov.
Tréning: postupné zvyšovanie objemu, práca s povrchom a kadenciou, technika došľapu.
Výživa/kostra: pri opakovaných ťažkostiach skontrolovať energetický príjem, Vitamín D, menštruačný cyklus; zvážiť vyšetrenie hustoty kostí u rizikových osôb.
Návrat k behu – praktický plán:
Začať intervalmi chôdza/beh (napr. 4–6 týždňov), riadiť sa „pravidlami citlivosti“ – ak bolesť počas/po tréningu presiahne miernu intenzitu alebo pretrváva nasledujúci deň, vrátiť sa o jeden krok späť.
Napredovať o max. ~10 % týždenne (čas alebo vzdialenosť), najskôr predlžovať čas behu, až potom tempo.
Doplniť silový tréning 2× týždenne (lýtka – ohyby kolena pre soleus, excentrika; bedro – abduktory/rotátory; „balance“ a intrinzické svaly nohy).
Kedy liečbu sprísniť:
Pri podozrení na stresovú fraktúru: dočasné odľahčenie (niekedy barle/ortéza), prísnejší zákaz behu, kontrola zobrazovaním, návrat dlhší (6–12+ týždňov podľa MRI stupňa).
Pri CECS: ak konzervatívny režim zlyháva, zvážiť fasciotómiu po potvrdení diagnózy.
Prevencia (tréning, obuv, povrch)
Plánovitosť: budujte objem a intenzitu postupne; zaraďte odľahčené týždne.
Variabilita povrchu: kombinujte mäkšie povrchy (les, dráha) s cestou; vyhýbajte sa dlhému behu na šikmých cestách a prudkým zbehom.
Rotácia obuvi a včasná výmena tenisiek; pri predispozícii zvážiť vložky.
Sila a mobilita: pravidelne posilňujte lýtka (najmä soleus cez ohnuté koleno), stabilitu bedra a trupu; udržujte pružnosť Achillovej šľachy a zadného reťazca.
„Telo má vždy pravdu“: ak sa objaví bolesť predkolenia, znížte záťaž a upravte tréning skôr, než sa rozvinie porucha spektra stress injury.
Zhrnutie článku
„Shin splints“ sú najčastejšou podobou periostitídy predkolenia. Kľúčom je klinická diagnostika (difúzna citlivosť >5 cm pozdĺž posteromediálneho okraja tibie) a vylúčenie stresovej fraktúry alebo kompartment syndrómu, keď to klinika vyžaduje. Liečba stojí na relatívnom odpočinku, fyzioterapii, korekcii biomechaniky a vhodnej obuvi/vložkách.. Väčšina pacientov sa pri správnom vedení vracia k behu bez obmedzení. Ak vás trápi bolesť predkolenia alebo riešite zápal okostice – liečba sa dá nastaviť cielene a efektívne.
Máte ťažkosti?
Neexperimentujte donekonečna. Objednajte sa do našej ortopedickej ambulancie – vyšetríme vás, vylúčime závažnejšie príčiny (stres fraktúra, CECS) a nastavíme individuálny plán návratu k záťaži vrátane fyzio a odporúčania obuvi/vložiek.
Odborné zdroje :
StatPearls: Medial Tibial Stress Syndrome (posledná aktualizácia 2023) – definícia, klinika (>5 cm), diferenciálna diagnostika. NCBI
Mayo Clinic (2025): Shin splints – Symptoms & causes – prehľad príznakov a rizík. Mayo Clinic
Cureus Scoping Review (2025): MTSS – epidemiológia, riziká, ≥5 cm kritérium. PMC
AJR/prehľady a odporúčania: MRI ako zlatý štandard pri kostných stresových poraneniach a ich gradácii. ScienceDirectajronline.org
Sanford Health (2023): Rehab Guideline pre MTSS – „soreness rules“, návrat chôdza/beh. Sanford Health+1
Systematické a RCT dôkazy k vložkám/ortézam – zníženie rizika zranení dolnej končatiny. PubMed
OSU Wexner Medical Center: CECS – tlakové kritériá a liečba fasciotómiou pri zlyhaní konzervatívnej terapie. hrs.osu.edu
