Piriformis syndróm je svalovo-nervový konflikt, pri ktorom napätý sval piriformis dráždi alebo zoviera sedací nerv. Výsledkom je typická bolesť v zadku s presahom do zadnej strany stehna – ischias – často zhoršovaná dlhým sedením či behom. V článku vysvetľujeme príznaky a odlíšenie od radikulopatie L5/S1, popisujeme diagnostiku a účinnú konzervatívnu liečbu: strečing piriformis, posilnenie gluteálov, fyzioterapiu a cielené obstreky. Nechýba prevencia a odporúčania, kedy navštíviť ortopedickú ambulanciu.
„Bolesť v zadku“ nemusí vždy pochádzať z platničky. Piriformis syndróm vzniká, keď napätý alebo preťažený sval piriformis dráždi či zoviera sedací nerv (n. ischiadicus). Výsledkom je ischias – pálivá alebo vystreľujúca bolesť zo sedacej oblasti do zadnej strany stehna, niekedy až ku kolenu. V článku v ľudskej reči vysvetľujeme mechanizmus, príznaky, diagnostiku, konzervatívnu liečbu (strečing, fyzioterapia, úprava záťaže, injekcie) aj to, kedy zvažovať chirurgické riešenie.
Piriformis syndróm a zovretie sedacieho nervu: mechanizmus, rizikové faktory a spúšťače (sedavá práca, beh, dlhé sedenie v aute)
Ako vzniká bolesť v zadku pri piriformis syndróme:
Sval m. piriformis stabilizuje bedro a pomáha rotovať končatinu von. Pri spazme, preťažení alebo po drobných úrazoch môže dôjsť k iritácii sedacieho nervu v mieste jeho tesnej blízkosti so svalom (u časti ľudí naviac nerv prechádza cez sval – anatomický variant). Nerv potom reaguje neuropatickou bolesťou, mravčením alebo pálením.
Najčastejšie rizikové faktory:
Sedavé zamestnanie a dlhé sedenie v aute (tlak na nerv, zhoršené prekrvenie svalov panvy).
Beh, turistika a športy s opakovanou záťažou, najmä po rýchlom zvýšení objemu alebo tempa.
Muskulárne dysbalancie – slabší gluteus medius/maximus, skrátené vonkajšie rotátory, zlé držanie panvy.
„Fat-wallet“ efekt – hrubá peňaženka v zadnom vrecku zvyšuje lokálny tlak.
Priama trauma mäkkých tkanív sedacej oblasti alebo jazvy po drobných zraneniach.
Bolesť v zadku a ischias: príznaky piriformis syndrómu vs. radikulopatia L5/S1 z platničky
Typické príznaky piriformis syndrómu:
Hlboká bodavá/pálivá bolesť v sedacej oblasti na jednej strane, citlivé miesto nad veľkým sedacím otvorom.
Vystreľovanie do zadnej strany stehna (niekedy ku kolenu/členku), pocity mravčenia alebo napätia.
Zhoršenie pri dlhom sedení, šoférovaní, chôdzi do schodov či pri behu; úľava po postavení a vytrasení nohy.
Neurologické testy (svalová sila, reflexy) sú väčšinou v norme.
Ako odlíšiť od „klasickej“ ischias z platničky (L5/S1):
Pri radikulopatii sú častejšie výpadky sily (napr. dorziflexia palca pri L5, plantárna flexia pri S1), porucha citlivosti v konkrétnom dermatóme a oslabené reflexy (Achillov reflex pri S1).
Bolesť býva viac naviazaná na kríže a zhoršuje sa pri manévroch zvyšujúcich tlak v chrbtici (kýchanie, Valsalva).
Pri piriformis syndróme dominuje lokálna gluteálna bolestivosť s iradiáciou bez jasného dermatómového rozloženia a bez objektívnych výpadkov.
Diagnostika piriformis syndrómu: klinické a provokačné testy, zobrazovanie – kedy áno/nie
Klinika a rozhovor sú základ. Lekár sa pýta na dĺžku sedenia, záťaž, športy a nedávne zmeny tréningu. Nasleduje vyšetrenie bedra a palpácia bolestivého miesta.
Provokačné testy, ktoré vedia „vyvolať“ známe ťažkosti:
FAIR test (Flexion–Adduction–Internal Rotation): pokrčené bedro sa pritiahne, priťahuje k stredovej línii a rotuje dovnútra – pozitívny je, ak vyvolá známu bolesť.
Freiberg, Pace, Beatty: variácie rotácií a abdukcie bedra proti odporu či v špecifických polohách.
Trigger point: výrazná citlivosť na dotyk v mieste piriformis.
Zobrazovanie – kedy je potrebné a kedy nie:
MRI bedrovej chrbtice zvážime, ak sú prítomné neurologické výpadky, výrazná bolesť krížov alebo ak ťažkosti nereagujú na liečbu. Cieľ: vylúčiť platničku/radikulopatiu.
USG/MRI panvy je užitočné pri plánovaní USG-navigovaného obstreku a pri podozrení na anatomickú variabilitu či iné lokálne príčiny.
Rutinné zobrazovanie bez varovných príznakov nie je nutné – diagnóza je primárne klinická.
Liečba piriformis syndrómu: strečing piriformis, posilnenie gluteálnych svalov, manuálna terapia a obstrek
1) Úprava záťaže a návykov
Krátkodobo obmedziť dlhé sedenie a provokačné aktivity (dlhé kroky, kopce, šprinty).
Pri práci sediac mikroprestávky každých 30–45 minút, bez kríženia nôh; v aute častejšie pauzy, sedadlo bližšie k pedálom.
Vybrať pevnejšie sedenie, vyprázdniť zadné vrecká (peňaženka!).
2) Fyzioterapia a cvičebný program
Strečing piriformis – „figure-4“ v sede/ľahu, variácie s jemnou vnútornou rotáciou; výdrž 20–30 s, 3–5 opakovaní, 2–3× denne v akútnej fáze.
Posilnenie gluteálnych svalov – mosty (bilaterálne aj jednonož), „clam shells“, abdukcie s minibandom, rumunské mŕtve ťahy s nízkou záťažou; 2–3× týždenne.
Stabilita panvy a trupu – kontrola v stoji na jednej nohe, antirotačné cviky, práca s kadenciou kroku pri behu.
Manuálna terapia a myofasciálne techniky (uvolnenie piriformis, mobilita bedra) môžu urýchliť ústup spazmu.
3) Lieky (po konzultácii s lekárom)
Krátkodobo NSA proti bolesti a zápalu alebo myorelaxanciá. Cieľom je umožniť aktívnu rehabilitáciu, nie „prekryť“ problém.
4) Cielené injekčné postupy (obstrek)
Lokálne anestetikum + kortikoid do oblasti piriformis – ideálne USG-navigovane; môže priniesť úľavu a otvoriť okno na efektívnejšie cvičenie.
Pri opakovaných relapsoch zvážiteľný botulotoxín (znižuje tonus svalu na niekoľko mesiacov). Indikácia je individuálna.
5) Chirurgická liečba – kedy zvažovať
Uvoľnenie piriformis/dekompresia sedacieho nervu je výnimočná voľba. Zvažuje sa po viacmesačnom neúspechu konzervatívnej liečby (vrátane injekcií) a pri dôkazoch mechanickej kompresie. Očakávania je nutné nastaviť realisticky.
Prevencia piriformis syndrómu a návrat k aktivite: beh, sedenie, rutina mobility
Ergonómia sedenia: neutrálne bedrá/kolená, opora chodidiel, pravidelné vstávanie; bez „fat-wallet“.
Bežecký tréning: pridávajte objem a intenzitu postupne (≈10 % týždenne), zlepšujte kadenciu (kratší krok znižuje rotáciu a záťaž na piriformis).
Sila a mobilita: 2× týždenne gluteály + jadro; krátky denný strečing piriformis a rotátorov bedra.
Návrat do behu: keď bolesť v pokoji vymizne a provokačné testy sú len mierne citlivé, začnite intervalmi chôdza–klus, sledujte reakciu na ďalší deň; ak bolesť presiahne miernu úroveň, urobte krok späť.
Kedy prísť na ortopedické vyšetrenie: piriformis syndróm, ischias a ortopedická/chirurgická ambulancia
Objednajte sa, ak:
Bolesť v zadku a ischias pretrvávajú > 4–6 týždňov napriek cvičeniu a úprave návykov.
Objavujú sa neurologické príznaky (slabosť, pretrvávajúca necitlivosť, oslabené reflexy) – treba vylúčiť radikulopatiu L5/S1.
Bolesť sa zhoršuje, budí v noci alebo nasledovala po úraze.
Zhrnutie k téme „piriformis syndróm, bolesť v zadku, sedací nerv, ischias“
Zhrnutie pre pacientov
Piriformis syndróm je svalovo-nervový konflikt medzi piriformis a sedacím nervom. Prejavuje sa ako bolesť v zadku s možným presahom do zadnej strany stehna (ischias). Diagnóza je najmä klinická (provokačné testy), zobrazovanie pomáha najmä vylúčiť platničku. Základ liečby tvorí strečing piriformis, posilnenie gluteálov, úprava sedenia a tréningu; obstrek môže urýchliť ústup ťažkostí. Operácia je posledná možnosť pri zlyhaní konzervatívnej terapie.
Odborné zdroje :
StatPearls – Piriformis Syndrome: prehľad mechanizmu, kliniky, testov a liečby.
Cleveland Clinic – Piriformis Syndrome: pacientsky orientovaný súhrn s praktickými odporúčaniami.
Poutoglidou F. et al. – Sciatic Nerve Variants and the Piriformis Muscle: systematická revízia anatomických variantov.
Fishman L. et al. – štúdie FAIR testu a injekčných postupov pri piriformis syndróme.
