Stres dokáže napodobniť infarkt. „Syndróm zlomeného srdca“ (takotsubo) je reálne, no našťastie prechodné oslabenie srdca. Zároveň však stres a svaly úzko súvisia: zvyšuje sa svalový tonus, vzniká myofasciálna bolesť krku, hrudníka a ramena a objavuje sa aj dýchavičnosť bez ochorenia pľúc. V článku zrozumiteľne ukazujem, ako rozoznať bolesť hrudníka zo stresu od varovných príznakov na 112, a kedy ísť na pneumologickú či ortopedickú ambulanciu — plus konkrétne dychové techniky, fyzio a režim.
Ako lekár sa s „bolesťou na hrudníku zo stresu“, stuhnutým krkom či bodavou bolesťou medzi lopatkami stretávam denne. Časť týchto ťažkostí je neškodná a súvisí s pohybovým aparátom (MSK – musculoskeletal). Občas však stres „zrazí poistky“ aj v srdci – hovoríme o takotsubo kardiomyopatii, laicky syndróme zlomeného srdca. V článku vám zrozumiteľne vysvetlím rozdiely, varovné signály a dám praktický návod, kedy volať 112, kedy ísť na pneumologickú a kedy na chirurgickú/ortopedickú ambulanciu. Popri tom budem používať odborné výrazy, ale vždy ich vysvetlím.
Čo je takotsubo (Varovné príznaky – kedy volať 112)
Takotsubo kardiomyopatia je náhle, prechodné „oslabenie“ ľavej komory srdca, často po silnom emočnom alebo fyzickom strese (úmrtie blízkeho, konflikt, operácia). Prejavuje sa bolesťou na hrudníku a dýchavičnosťou a dokáže presne napodobniť infarkt – EKG aj krvné testy môžu vyzerať podobne. Na rozdiel od infarktu však koronárne cievy nebývajú uzavreté krvnou zrazeninou. Diagnózu potvrdzuje echokardiografia alebo magnetická rezonancia srdca.
Kedy okamžite volať 112 (záchrannú službu):
náhly tlak/bolesť na hrudníku trvajúca >5 minút alebo sa vracia,
bolesť vyžarujúca do ľavej ruky, krku, čeľuste či chrbta,
dýchavičnosť, studený pot, bledosť, nevoľnosť/vracanie, závrat až odpadnutie,
náhly nepravidelný pulz alebo výrazná slabosť.
Tieto príznaky môžu signalizovať akútny koronárny syndróm, pľúcnu embóliu, disekciu aorty či pneumotorax – stavy, ktoré nepatria „rozchodiť“. Volajte 112 a riaďte sa pokynmi operátora.
Dôležité: ani lekár „na diaľku“ nevie spoľahlivo odlíšiť infarkt od takotsuba. Pri vyššie uvedených príznakoch vždy radšej volajte 112.
Stres a pohybový aparát: mechanizmy (kortizol, svalový tonus, nocicepcia)
Stresová odpoveď je biologický program „bojuj alebo uteč“. Uvoľní sa adrenalín a kortizol – hormóny, ktoré zvyšujú svalový tonus (napätie), zrýchľujú srdce a menia spracovanie bolesti (nocicepcia = spôsob, akým nervový systém vníma a prenáša bolestivé podnety).
Kortizol pri akútnom strese pomáha tlmiť zápal a mobilizovať energiu. Pri chronickom strese sa však regulačné mechanizmy „rozladia“ – vzniká svalová únava, citlivosť na bolesť a niekedy až poruchy stresovej osi. Výsledkom sú bolesti chrbta, krku, hlavy a pretrvávajúce myofasciálne (svalovo-fasciálne) ťažkosti.
Trvalo zvýšené napätie krčných a medzižeberných svalov zhoršuje dýchanie „hore hrudníkom“ – dych je plytký, rýchly, čo ďalej udržiava stresový kruh.
Najčastejšie MSK ťažkosti zo stresu (krčná chrbtica, hrudník, rameno)
Krčná chrbtica a šija – stuhnutý trapéz, skalény (hlboké krčné svaly) a okcipitálne úpony spôsobujú tenzné bolesti hlavy, závraty, pocity „hrče v krku“.
Hrudná stena – dráždenie medzižeberných svalov a myofasciálne trigger pointy („uzlíky“ v svale, ktoré po zatlačení vystreľujú bolesť) vedú k pichavej, presne ohraničenej bolesti, zhoršenej pri hlbokom nádychu, rotácii trupu alebo tlaku prstom. To je typická bolesť hrudníka zo stresu – MSK pôvodu.
Rameno a lopatka – preťaženie rotátorovej manžety a svalov okolo lopatky (tzv. scapulárna dyskinéza) pri sedavej práci a strese (zvýšené napätie prsných svalov) vyvoláva bodanie v ramene, ktoré sa mení s pohybom a polohou.
Myofasciálna bolesť = bolestivý syndróm, pri ktorom drobné „spúšťové body“ v svale udržiavajú pretrvávajúcu bolesť a stuhnutosť. Vznikajú pri preťažení, zlej ergonomii, ale aj pri psychickom strese.
Diagnostika: vylúčenie urgentných stavov vs. MSK príčina
V ambulancii vždy postupujeme takto:
Najprv bezpečnosť – posúdime vitalitu, spravíme EKG a odbery (napr. troponín), zvážime RTG hrudníka, ultrazvuk srdca (echo) a podľa obrazu aj testy na pľúcnu embóliu (napr. D-dimér/CT angiografia). Cieľ: vylúčiť srdcové a pľúcne urgencie vrátane takotsuba.
Ak je obraz bezpečný, pátrame po MSK príčine:
palpácia – bolestivosť presne na 1–2 prsty, citlivé úpony,
provokačné testy – bolesť sa zhorší pri rotácii, predklone, tlaku, pri nádychu,
vyšetrenie krčnej/thorakálnej chrbtice a ramena,
pri dýchavičnosti aj základné pľúcne vyšetrenie (poslech, saturácia, podľa potreby spirometria). Pri dlhodobej dýchavičnosti hľadáme kardiálne aj respiračné príčiny systematicky.
Liečba a samopomoc: dychové techniky, fyzio, režim, spánok
Cieľ: znížiť stresový „drive“, uvoľniť svaly a obnoviť prirodzený pohybový vzor.
Dych a nervový systém
Bráničné dýchanie 360°: položte dlane na spodné rebrá, nádych nosom „do pásu“, tichý dlhší výdych ústami. 5–10 minút denne.
Predĺžený výdych (napr. 4–6): nádych na 4, výdych na 6 – aktivuje parasympatikus (uvoľňovaciu vetvu nervového systému).
Pri akútnej úzkosti skúste „krabicový dych“ 4–4–4–4.
Fyzio a myofasciálna bolesť
Lokálne teplo, jemný tlak na trigger point (30–60 s), následne natiahnutie svalu.
Fyzio: mobilizácia hrudníka, práca s lopatkou, tréning stredného chrbta a stabilizátorov lopatky.
Postupné zaťaženie („graded activity“): pravidelná chôdza, ľahký silový tréning 2–3× týždenne; pohyb bolesť nepoškodzuje, naopak „preprogramuje“ nocicepciu.
Režim a spánok
Spánok 7–9 h, konzistentný čas zaspávania.
Hygiena práce: každých 45–60 minút krátky mikropohyb (rotácie hrudníka, predklon, záklon).
Psychohygiena: denné 3–10 minút relaxácie (dych, progresívna svalová relaxácia, krátka prechádzka).
Pri pretrvávajúcich ťažkostiach zvažujeme cielenú fyzioterapiu, analgéziu podľa potreby a nácvik práce s trigger pointmi; pri syndróme zlomeného srdca vedie liečbu kardiológ.
Zaujímavosť: nové dáta naznačujú, že cvičebné programy a kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) môžu zlepšiť zotavenie po takotsube – ide však o prvé kontrolované výsledky a odporúčania sa budú ešte spresňovať.
Kedy na pneumologickú a kedy na chirurgickú/ortopedickú ambulanciu
Pneumologická ambulancia – objednajte sa, ak:
máte dýchavičnosť (najmä ak trvá týždne/mesiace alebo sa zhoršuje),
kašeľ > 8 týždňov, pískanie na hrudníku, opakované „priedušky“,
dýchavičnosť po infekcii (napr. po COVID-19) pretrváva,
pri námahe cítite piskoty/ťaženie, no srdcový pôvod bol vylúčený,
potrebujete spirometriu alebo úpravu liečby astmy/CHOPN.
Chirurgická/ortopedická ambulancia – objednajte sa, ak:
bolí vás hrudná stena alebo chrbát a bolesť sa mení s pohybom/dýchaním,
cítite presne lokalizované miesto bolesti citlivé na dotyk (typicky úpon, medzižeberie),
máte bolesti ramena/lopatky s obmedzením hybnosti,
po úraze/páde máte pretrvávajúcu lokálnu bolesť, podozrenie na úponový zápal alebo stresovú reakciu kosti.
Pri týchto ťažkostiach pomôže ortopedické vyšetrenie, prípadne zobrazovanie a fyzioterapia (MSK príčina je pravdepodobná).
Ak sa k bolesti pridajú varovné príznaky z úvodu (nová výrazná dýchavičnosť, kolaps, studený pot, šírenie bolesti do ľavej ruky/čeľuste), nečakajte na ambulanciu – volajte 112.
Zhrnutie
Syndróm zlomeného srdca (takotsubo) je reálne, akútne a potenciálne rizikové oslabenie srdca po strese. Pri bolesti na hrudníku s dýchavičnosťou volajte 112 – rozhoduje čas.
Stres a svaly úzko súvisia: kortizol, zvýšené svalové napätie a zmenená nocicepcia vyvolávajú myofasciálnu bolesť krku, hrudníka a ramena.
Po vylúčení urgentných stavov pomáha kombinácia dychových techník, fyzio a režimových opatrení. Pri pretrvávajúcej dýchavičnosti smerujte do pneumologickej ambulancie, pri lokálnych bolestiach hrudnej steny/ramena do ortopedickej/chirurgickej.
Odborné zdroje
Ghadri JR, et al. International Expert Consensus Document on Takotsubo Syndrome (Part I – Pathophysiology, Presentation, Diagnosis). European Heart Journal 2018. (prehľad definície a diagnostiky takotsubo). Oxford Academic
Ghadri JR, et al. Takotsubo Syndrome (Part II – Diagnostic Workup, Outcome, Management). European Heart Journal 2018. (diagnostické kroky a liečba). Oxford Academic
Cleveland Clinic. Broken Heart Syndrome: Symptoms & Causes. (pacientske zhrnutie, diferenciálna diagnostika). Cleveland Clinic
Mayo Clinic. Myofascial pain syndrome – Symptoms and causes; Diagnosis and treatment. (myofasciálna bolesť, trigger pointy). Mayo Clinic+1
Hannibal KE, Bishop MD. Chronic Stress, Cortisol Dysfunction, and Pain. PM&R 2014. (prehľad vplyvu stresu/kortizolu na bolesť a svaly). PMC
AAFP. Chronic Dyspnea: Diagnosis and Evaluation. 2020. (systematický prístup k dýchavičnosti v primárnej starostlivosti). aafp.org
St John Ambulance. Heart Attack – First Aid. (jasné kritériá, kedy volať 112/999). sja.org.uk
ESC Congress 2025 (správy médií): prvá RCT naznačujúca prínos cvičenia a KBT po takotsube. (predbežné, pre klinickú prax sa ešte overuje). The GuardianThe Times
