Mozog pred a po hemoragickej cievnej mozgovej príhode (2.časť)

Oproti ischemickej cievnej mozgovej príhode sa hemoragická alebo krvácavá CMP vyskytuje u ľudí v menšom množstve, približne v 20% prípadoch zo všetkých mozgových príhod. Hemoragickú CMP môžeme zjednodušene nazvať – krvácanie do mozgu. Priblížime vám aké sú príznaky a príčiny tejto choroby.

Čo je hemoragická (krvácavá) CMP?

Zatiaľ čo ischemická CMP je spôsobená zrazeninou, ktorá upchá cievu a tá následne praskne, hemoragická CMP je najčastejšie spôsobená vysokým krvným tlakom, ktorý spôsobí prasknutie cievy. Krvácanie nastane zvyčajne priamo v mozgovom tkanive, alebo medzi mozgové pleny – takéto krvácanie ohrozuje mozog najmä útlakom. Krvácanie do mozgového tkaniva býva zväčša lokálne a ohraničené, v niektorých prípadoch sa však rozšíri aj do komôr, v ktorých cirkuluje mozgovomiešny mok. V tom prípade sa zrazená krv buď postupne vstrebe, alebo môže upchať cirkuláciu moku, čo následne vedie k hydrocefalu.

Aké sú príčiny HCMP?

Okrem vysokého krvného tlaku, môže byť príčinou krvácania do mozgu aneuryzma - výduť v tepnách, rôzne cievne poruchy a prípadne aj následok liečby na riedenie krvi  - antikoagulačná liečba a tiež vrodené anomálie ciev mozgu – malformácie. Vysoký krvný tlak predstavuje problém hlavne ak je neregulovaný. Ak ním trpíte je nutné užívať lieky a zmeniť životný štýl.  Ďalším rizikovým faktorom je zápalový proces v tele. Práve zápal v cievach naruší ich výstelku - endotel a to vytvára vhodné prostredie pre usadenie toxínov, tukových buniek (“zlý” LDL cholesterol) a vápnika. Práve cholesterol v takomto prostredí oxiduje a zhoršuje zápalový proces. Telo na to reaguje imunitnou reakciou a na dané miesto vyšle makrofágy a T-lymfocyty, ktoré pohlcujú povlak na stenách ciev. Zároveň však vzniká akási pena, ktorá sa usádza na stenách ciev.  Cieva bez zápalu neumožní cholesterolu usadiť sa, preto starostlivosť o cievy je najlepšou prevenciou proti krvácaniu do mozgu či infarktu myokardu.  Zápalové procesy v tele možno obmedziť alebo znížiť užívaním flavonoidov a polyfenolov, ktoré možno užívať v podobe doplnkov stravy. Ďalšími prospešnými potravinami sú cesnak, pretože obsahuje alicín a ten vplýva na zvyšovanie podielu dobrého HDL cholesterolu a znižovanie zlého LDL cholesterolu, vláknina, ktorá okrem priechodnosti čriev a vhodnému mikrobiómu v tráviacom trakte, zabezpečuje správny metabolizmus cholesterolu a tukov a omega-3-mastné kyseliny, ktoré nájdeme v morských plodoch a olivovom oleji.

Je jednou z príčin aj aneuryzma?

Áno. Výduť alebo odborne aneuryzma je podstatne slabšia, tenšia časť cievnej steny, ktorá sa naplní krvou. Vznikne v časti cievy, ktorá je postihnutá aterosklerózou (kôrnatenie ciev), teda cieva sa stenšuje v dôsledku ukladania aterosklerotických plátov na stenách ciev. Ten sa skladá prevažne z cholesterolu, vápnika a zápalových buniek. Tieto pláty sa nazývajú aterómy. Ich veľkosť časom rastie a priestor v cieve je čoraz menší a menší, čo sťažuje prietok krvi a môže zapríčiniť aj jeho úplné zablokovanie. 

Čo spôsobí zvýšený krvný tlak v mozgu?

Krvný tlak je výsledkom pôsobenia čerpacej sily srdca a odporom tepien, ktorými prúdi krv. Krvný tlak je regulovaný komplikovanou súhrou nervového systému a hormónov tak, aby krv čo najlepšie zásobovala všetky orgány tela kyslíkom a  živinami podľa ich aktuálnych potrieb. Regulácia  krvného tlaku je jedným zo zázračných zariadení nášho organizmu. Ak je však niektorá časť tohto procesu narušená, dochádza k zmenám výšky tlaku - môže sa znížiť alebo zvýšiť. V prípade vysokého krvného tlak je sila pôsobiaca na steny ciev vyššia, ako sú zdravé hodnoty, a to môže z dlhodobého hľadiska vyvolať rôzne zdravotné komplikácia spojené so srdcom a/alebo mozgom.  Ideálne hodnoty krvného tlaku sú okolo 120/80 mmHg, ak tlak dosahuje hodnoty 140/90 mmHg a vyššie, dochádza k poškodzovaniu ciev, srdca, mozgu a obličiek. Krvný tlak kolíše v závislosti od našej aktivity, spánku, životosprávy a emocionálneho prežívania. Mnohokrát sa ľudia domnievajú, že je normálne, že s pribúdajúcim vekom stúpajú aj hodnoty krvného tlaku, avšak viac ako norma, je to výsledok dlhých rokov životného štýlu, ktorý k vysokému tlaku vedie - stres, fajčenie, nedostatok pohybu, kopiaca sa únava, vyššia telesná váha, nedostatočná hydratácia, strava bohatá na tuky.  Keďže mozog je bohato zásobený cievami, ktoré k nemu privádzajú kyslík a živiny, zdravie ciev je pre náš mozog kľúčový. Akékoľvek zmeny na cievach, predstavujú riziko aj pre náš mozog.

Delenie HCMP a ich rozdiely

Krvácavé CMP vznikajú v dôsledku neúrazového krvácania do mozgu a delia sa na intracerebrálne a subarachnoidálne krvácanie. Intracerebrálne krvácanie je najzávažnejším druhom náhlej cievnej mozgovej príhody, pri ktorom krv vyteká do niektorej časti mozgu.  Viac ako polovica postihnutých týmto typom zranenia do roka zomrie a väčšina prežívajúcich zostáva odkázaná na opateru. Závažnosť krvácania závisí od miesta krvácania, pričom za najzávažnejšie sa považuje krvácanie do mozgového kmeňa, ktoré často končí smrťou. Ďalším faktorom je aj veľkosť krvného výronu. Čím dlhšie krvácanie trvá a zostáva bez ošetrenia, tým sú následky horšie a možnosti vyhliadky na uzdravenie menšie. Vždy je prítomná aj porucha vedomia a ľudia v bezvedomí majú veľmi vysokú úmrtnosť, pretože im najčastejšie zlyháva dýchanie.    Subarachnoidálne krvácanie je väčšinou spôsobené prasknutím aneuryzmy tepny. Veľmi často vzniká pri veľkej fyzickej námahe, strese alebo emocionálnom vypätí.  Príznakmi je prudká bolesť hlavy, zvracanie, prípadne strata vedomia na krátku dobu. Ak krvácanie poškodí aj mozgové tkanivo, alebo tlakom na tepnu spôsobí jeho nedokrvenie, objavujú sa aj ložiskové výpady mozgovej funkcie. Krvácaním do mozgu sa zvyšuje vnútrolebečný tlak, zhoršuje sa opuch mozgu a to všetko môže viesť k trvalému poškodeniu mozgu prípadne smrti. 

Ako sa HCMP diagnostikuje?

Pacient s podozrením na tento druh krvácania musí byť vyšetrený neurológom, ktorý použije jednu zo zobrazovacích metód - CT alebo MR.  Existuje takisto metóda angiogramu, ktorá zobrazí stav ciev. Všetky tieto vyšetrenia sú doplnené aj vyšetrením zloženia krvi a takisto krvácavosti. 

Príznaky hemoragickej CMP

Symptómy krvácavej CMP sú podobné ako pri ischemickej CMP.

  • Krátkodobá alebo dlhodobá strata vedomia,

  • Zvracanie a nevoľnosť, 

  • Náhla a silná bolesť hlavy,

  • Necitlivosť tváre, nohy alebo ramena (väčšinou len na jednej strane tela),

  • Epileptické záchvaty,

  • Závraty,

  • Strata rovnováhy,

  • Problémy s rečou alebo prehĺtaním,

  • Zmätenosť a/alebo dezorientácia.

Liečba liekmi alebo chirurgicky

Okamžité privolanie zdravotnej pomoci je zásadné! Pri poranení mozgu alebo samovoľnému krvácaniu do mozgu zohráva rozhodujúcu úlohu každá sekunda.  Ako prvé budú lekári riešiť zníženie tlaku v mozgu, hlava sa obvykle zdvihne vyššie asi do 30° nad podložku a pacientovi sa podávajú lieky proti opuchu. Reguluje sa krvný tlak ako aj zrážanlivosť a prúdenie krvi.  Spôsob liečby závisí od rozsiahlosti a miesta poškodenia, ale môže ísť o konzervatívny spôsob, teda lieky alebo operáciu. Lieky sa podávajú v prípade, že ide o pomerne malé krvácanie a je pod kontrolou. Chirurgický prístup sa volí vtedy, ak je krvácanie rozsiahle a neustupuje, alebo sa dokonca zhoršuje. Avšak chirurgický zákrok je možný len ak jeho vhodnosť posúdi tím špecialistov podľa miesta a rozsahu krvácania, stavu pacienta a ďalších odborných kritérií.  Úspešnosť liečby stojí na niekoľkých pilieroch. Závisí od času, ktorý uplynul medzi zranením a vyhľadaním lekára, intenzity a miesta krvácania a rozsahu poškodenia mozgu. Prioritou liečby je obnova čo možno najviac mozgových funkcií. Samozrejme, úspešnosť sa nie vždy dá vopred presne určiť. Niektorým ľuďom trvá roky kým sa úplne zotavia a niektoré funkcie stratia už nenávratne, iné sa učia odznova. Mnoho pacientov je odkázaných na doživotnú starostlivosť príbuzných alebo zdravotníkov. Zdravotné poistenie pokrýva časť nákladov na zdravotné pomôcky ako invalidný vozík, barle, izbové WC a pomôcky do kúpeľne. Prospešná je pre týchto pacientov aj kúpeľná liečba. 

Rehabilitácia 

Každý pacient po mozgovej porážke, krvácaní, musí podstúpiť rehabilitáciu, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou liečby a návratu do života. Dĺžka pobytu v nemocnici je individuálna. Okrem medikamentov, ktoré možno bude pacient užívať, je ešte dôležitejšou zložkou na ceste k uzdraveniu rehabilitácia. Začať s ňou treba okamžite, ako je to možné, resp. hneď po odznení kritického stavu, pretože nepoužívané svalové tkanivo začne časom atrofovať. Cvičenie a masáže sú neopomenuteľnou časťou, nakoľko je nutná obnova svalového tonusu a funkcie. Ak niektoré končatiny pacientovi ochrnú, tie sa rôzne polohujú a rehabilitačný pracovník alebo fyzioterapeut vykonávajú s pacientom pasívne pohyby, kým nebude možný aktívny pohyb. Pacient sa musí čo najskôr začať hýbať a učiť sa, ako zvládnuť základné úkony sebastarostlivosti nezávisle. Veľmi často okrem rehabilitácia je nutná spolupráca logopéda a psychológa, nakoľko takéto výrazne narušenie kvality života môže mať neblahý dopad aj na psychiku.   Prevencia je najlepšou liečbou, aj keď nie všetky faktory, ktoré vplývajú na naše zdravie máme pod kontrolou.

Autor

MUDr. Jozef Staríček
MUDr. Jozef Staríček
Lekár FBLR / Ortopéd
  • Vzdelanie: Vzdelaný na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1963 – 1969)

  • Atestácia: v obore balneológie a liečebnej rehabilitácie, ortopédie, pediatrie, akupunktúry a telovýchovnom lekárstve.

  • Medicínska prax: 45 rokov praxe z toho 10 rokov ako lekár v arabskom svete. Dokáže hovoriť s pacientom v 4-och jazykoch (Angličtina, Nemčina, Ruština a Arabčina). Problematike sa venuje komplexne v spolupráci s lekármi, fyzioterapeutmi a inými odborníkmi v rámci PROFY.