Stres je každodennou súčasťou našich životov. Či už je to vplyvom aktuálnej situácie alebo rýchlym a náročným životným štýlom. Podľa štatistík zažíva 90% ľudí stres aspoň dvakrát do týždňa, nehovoriac o tom, že nízke hladiny stresu veľakrát už ani necítime ako stres. Srdce patrí medzi orgány, ktoré sú stresom zaťažované najviac. V tomto článku sa pozrieme na to, čo sa s našim srdcom pri stresovej reakcii deje a ako môžeme svoje srdce upokojiť a tým stres odbúrať.
Vplyv stresu na srdce
Stres alebo stresová reakcia je prirodzená a potrebná reakcia organizmu na záťaž. Stres nás mobilizuje, aby sme danú zaťažkávajúcu situáciu zvládli pomocou jednej z reakcií: útok, útek alebo ustrnutie. Pri strese je aktívnejší sympatický nervový okruh, ktorý nás nabudzuje a zvyšuje energiu. Ak mozog vyhodnotí, že sme v nebezpečenstve, vyšle signál nadobličkám, ktoré vyplavia do krvi stresové hormóny: kortizol, adrenalín a katecholamíny, ktoré v tele spustia sériu reakcií. Jednou z nich je aj zrýchlenie tepu a tým pádom rýchlejší tlkot srdca a vyšší krvný tlak. Srdce pumpuje krv rýchlejšie, pretože organizmus vtedy potrebuje viac kyslíka a tiež glukózy, ktoré telo spotrebúva v strese rýchlejšie. Ako sme spomínali v iných článkoch, vysoký krvný tlak z dlhodobého hľadiska poškodzuje cievy, čo môže vyústiť až do infarktu myokardu. Základné rozdelenie stresu je na akútny a chronický stres. Akútny je taký, ktorým náš organizmus aktuálne odpovedá na stresovú reakciu tu a teraz. Chronický stres vzniká v prípade, že nervová sústava je dlhodobo tak preťažená a vystavená opakovaným stresorom, že stratí schopnosť sa upokojiť, resp. prepnúť sa do parasympatického nervového okruhu, ktorý zodpovedá za relaxáciu. V tom prípade je srdce pod tlakom. To môže viesť k celkovej slabosti, búšeniu srdca, malátnosti a iným zdravotným problémom. Ďalej sa stres ešte rozdeľuje na eustress a distress. Eustress alebo pozitívny stres je spôsobený šťastnými a radostnými udalosťami v živote, napr svadba, narodenie dieťaťa, verejné vystúpenie, pracovný pohovor, promócie ap. Distress naopak označuje stres negatívneho charakteru, napr. dopravná nehoda, úmrtie, rozchod, finančné problémy, choroba, pracovné deadliny, ap. Zatiaľ čo šťastné udalosti v živote nás motivujú, nabudzujú, spôsobujú vzrušenie a radosť, distress naopak spôsobuje obavy, strach, zármutok, nespavosť a v niektorých prípadoch aj depresiu. Bez ohľadu na to, či ide o eustress alebo distress, v každom prípade je srdce vystavené abnormálnemu vzrušeniu alebo stresu, čo z dlhodobého hľadiska nemusí pôsobiť na srdce dobre. Zlatá stredná cesta a regulácia emócií je ideálna pre udržanie si zdravého srdca.
Príznaky a prejavy vystresovaného srdca
Každý človek na stres odpovedá rôzne. To, čo jedného vystresuje, druhý zvládne s prehľadom. Závisí to jednak od povahy človeka, ale takisto minulých skúseností a tréningu. Štúdie poukazujú na to, že pri strese sa do krvi uvoľňuje vysoká hladina stresového hormónu kortizolu, ktorý môže prispieť k vyšším hladinám cholesterolu, triglyceridom, cukru v krvi a krvného tlaku. To všetko predstavuje pre naše srdce rizikové faktory nielen tým, že srdce pracuje oveľa viac, ale aj tým, že sa v cievach ukladá povlak, ktorý časom sťažuje prietok krvi, dokonca ho môže úplne zastaviť. Už menší stres môže spustiť problémy so srdcom, ako napríklad nedostatočný prietok krvi do srdcového svalu, takže sa srdcu nedostáva dostatok krvi - teda živín a kyslíka. Z dlhodobého hľadiska to môže ovplyvniť zrážanie krvi, teda jej zahustenie a vznik zrazenín, ktoré vedú až k infarktu. Keď sme pod stresom, máme navyše tendenciu siahať po jedlách a nápojoch bohatých na tuky a cukry, cigaretách a alkohole, alebo máme problémy so spánkom a nič z toho srdcu neprospieva.
Spôsoby ako upokojiť srdce
Našťastie existujú spôsoby, ako stres redukovať a eliminovať jeho negatívny dopad na zdravie. Patrí tam nasledovné:
Cvičenie
Štúdie preukazujú, že ľudia, ktorí pravidelne športujú a cvičia sú voči stresu odolnejší, ako tí, čo sa hýbu sporadicky. Cvičenie posilňuje srdce, udržiava normálnu hladinu cholesterolu a telesnú váhu. Takisto pomáha udržiavať normálne hodnoty krvného tlaku a tlkot srdca. Ak potrebujete schudnúť, alebo sa po dlhej dobe rozhýbať, cvičenie s fyzioterapeutom môže byť pre vás prospešné v tom, že fyzioterapeut vám cvičenie nastaví presne podľa vašich potrieb a možností, navyše na vás bude pri cvičení dohliadať odborník. Vyplavovanie endorfínov po cvičení takisto prispieva k odbúraniu stresu a celkovo zlepšuje náladu.
Záchranná sieť dobrých vzťahov a komunita
Výskum talianskej komunity v USA v 60.-tych rokoch minulého storočia (Roseto efekt), v ktorej sa ľudia dožívajú nadpriemerného veku a kde je výskyt srdcových ochorení veľmi nízky potvrdil, že za to vďačia dobrým vzťahom. Nielen v rámci rodiny samotnej, ale aj v celej komunite. Susedia sa navštevovali a trávili spoločný čas. Jednoducho priateľské a láskyplné prostredie a vzťahy s ľuďmi, na ktorých sa môžeme spoľahnúť a obrátiť sa aj v ťažkých chvíľach a zdieľať radosti každodenného života do veľkej miery prispievajú k dlhovekosti a zdravému srdcu. Viac ako inde vo vzťahoch platí, že kvalita prevyšuje kvantitu. Investujte svoj čas a energiu do budovania blízkych a kvalitných vzťahov s ľuďmi, ktorí sú vášmu srdcu blízki.
Liečenie depresie a úzkosti
Depresia a úzkosť značne znižujú kvalitu života a negatívne vplývajú aj na naše srdce. Ak nimi trpíte, obráťte sa na odborníka a nezostávajte s týmto problémom sami. Návšteva psychológa, psychoterapeuta alebo dokonca psychiatra stále patria k spoločenským tabu. Treba si však uvedomiť, že tak, ako sa s bolesťou brucha obrátime na gastroenterológa a so zlomeninou na ortopéda, aj naša duša si vyžaduje starostlivosť a niekedy aj pomoc zvonka. V dnešnej dobe sú už dokázané spojitosti medzi psychickým zdravím a fyzickými symptómami. Takže v otázke zdravia srdca neradno opomenúť ani našu schopnosť prežívať a vyrovnávať sa s emóciami a pocitmi.
Rovnováha medzi prácou a oddychom
Práca sa pre mnohých ľudí stala dôležitou súčasťou identity a venuje jej veľa energie a času. Bez ohľadu na to, ako veľmi nás naša práca baví, rovnováha medzi oddychom a pracovným nasadením je nesmierne dôležité pre dlhodobé prosperovanie. Oddýchnutá myseľ je kreatívnejšia a sústredenejšia, preto by sme si mali pravidelne dopriavať aktívny, ale i pasívny oddych. Aktívny - teda taký, pri ktorom sa hýbeme, socializujeme, zažívame a učíme sa nové veci, napr. turistika, stretávanie sa s priateľmi, kurz keramiky, práca v záhrade, ap. Pasívny oddych - teda taký, kedy naozaj nerobíme nič a len dobíjame baterky.
Životospráva
To, čo konzumujeme výrazne ovplyvňuje naše zdravie a kondíciu. Medzi všeobecne známe srdcu prospešné potraviny patrí: paradajky, baklažán, bobuľové ovocie, omega-3-mastné kyseliny obsiahnuté v rybách (napr.losos), avokádo, hrozno, červené víno, pohánka, sója, brokolica, ľanové semienko, zemiaky, ružičkový kel, horká čokoláda s vysokým obsahom kakaa, ovsené vločky, špenát, pšeničné klíčky, atď.
Relaxácia a meditácia
Už vyššie sme spomínali dôležitosť rovnováhy medzi prácou a relaxom. Vedomou relaxáciou teda, takou, pri ktorej si plne uvedomujeme seba a svoje telo, môžeme výrazne znížiť stres a jeho negatívny dopad na organizmus, teda aj na srdce. Meditácia má aj podľa vedeckých štúdií blahodárny účinok na psychické a fyzické zdravie - znižuje krvný tlak, tlkot srdca, hladiny stresových hormónov a takisto mení naše reakcie na stresory. To znamená, že tréningom dokážeme reagovať na stresory s pokojom a rozvahou, prípadne sa rýchlejšie upokojiť. Koniec koncov, aj v našom jazyku máme slovné spojenia ako napr. zobrať si niečo k srdcu, teda dovoliť, aby sa nás daná skutočnosť dotkla a teda spôsobila emóciu alebo stres. Neznamená to samozrejme, že sa máme stať necitlivými, ale naučiť sa rozlišovať, čo je podstatné a čo nie a tiež pochopiť, že to ako sa správajú iní ľudia viac vypovedá o nich samých, ako o nás.
Jedným z následkov môže byť tetánia
Tetánia sa nazýva aj chorobou vystresovaných. Pozor tetánia nie je tetanus! Pri tetánii človek prežíva bolestivé a kŕčovité svalové napätie, ktorí síce život priamo neohrozuje, ale vie ho poriadne znepríjemniť. Dokonca si ľudia prejavy tetánie často pomýlia s infarktom. Medzi príznaky tetánie patrí nervozita, búšenie srdca, lapanie po dychu, pocit na odpadnutie, celková slabosť, brnenie v končekoch prstov alebo kŕče v rukách i nohách, prípadne na tvári. Kŕče postihujú najčastejšie prsty horných a dolných končatín a môžu spôsobiť brnenie jazyka. Tetánia je v podstate zvýšenie nervovo-svalovej dráždivosti. U mnohých pacientov tetániu sprevádza zvýšená dráždivosť centrálneho nervového systému, problémy so srdcovo-cievnym a tráviacim systémom. V skratke stres je jedným z hlavných spúšťačov tetánie. Dnes už našťastie existuje mnoho spôsobov ako stres regulovať. Dokonca sa tejto téme venuje mnoho terapeutov, couchov, kníh, videí a mobilných aplikácií. To, čo vás delí medzi životom v strese a životom vo väčšej pohode je mnoho krát len vaše vlastné rozhodnutie.
