Záhadný Meniérov syndróm a jeho liečba

Túto chorobu prvýkrát popísal francúzsky lekár Menier v roku 1861. Meniérov syndróm je stav, ktorý postihuje ústrojenstvo vnútorného ucha a prejavuje sa hlavne závratmi a stratou rovnováhy. Mnohí z nás stále žijú v domnienke, že primárnou funkciou ucha je len prijímať a spracovávať zvukové signály. Pravdou je, že ucho, konkrétne jeho časť vo vnútornom uchu, zvaný aj vestibulárny systém, sa priamo podieľa na udržiavaní telesnej rovnováhy. V prípade, že je činnosť ucha narušená, napríklad zápalom, výnimkou nie sú opakujúce sa závraty, ktoré spôsobujú mnohé vedľajšie zdravotné komplikácie.  

Ako sa prejavuje Meniérov syndróm?

Prejavy Meniérovho syndrómu možno presne klasifikovať, avšak vo väčšine prípadov môžu byť symptómy tohto syndrómu totožné aj s iným zdravotným problémom. Vyšetrenie pacientov s Menierovou chorobou pomocou objektívnych vyšetrovacích metód sa považuje za štandardný diagnostický postup. Menierov syndróm nesie chronickú formu, ktorá síce nie je životu nebezpečná, ale znepríjemňuje život postihnutého pacienta, pričom najširšiu skupinu pacientov tvoria viac ženy ako muži vo veku 40-60 rokov.  Postihnutie endolymfatického saku v uchu (súčasť vestibulárneho systému), respektíve dysfunkcia časti vnútorného ucha priamo zodpovedná za telesnú rovnováhu, so sebou nesie množstvo príznakov. Medzi najčastejší a zároveň najnebezpečnejší symptóm považujeme vertigo, teda závraty. Nedoslýchavosť a zhoršenie sluchu, či tinnitus, ušné piskoty, sú nadmieru nepríjemné, avšak vo väčšine prípadov môže lekár s týmito príznakmi účinne pracovať za pomoci medikamentov. 

Závraty 

Predtým ako opíšeme samotný závrat, povedzme si niečo o rovnováhe. Rovnováha a jej udržanie je komplexný dej a na správnej funkcii rovnovážneho aparátu sa podieľa zrak, sluch a tiež neporušená citlivosť končatín. Subjektívny pocit narušenej rovnováhy a závrat točitého charakteru sa odborne nazýva vertigo. Vertigo je prejavom poškodenia ušného ústrojenstva, ktorého účelom je zabezpečovať rovnováhu ľudského tela vzhľadom na vykonávaný pohyb. Závraty sú neoddeliteľnou súčasťou Meniérovho syndrómu a majú charakter ilúzie pohybu. Keďže sa zväčša jedná o pacientov vyššej vekovej kategórie a mnoho z nich trpí osteoporózou či oslabením cievnych stien, je Menierov syndrom v kombinácii s týmito ochoreniami druhotne nebezpečný. Pri strate rovnováhy a následnom páde totiž často prichádza k zlomenine členka, či stehennej kosti alebo poraneniu hlavy. Pri závrate má pacient tendenciu spadnúť na stranu zdravého ucha, kedy tento závrat môže trvať od niekoľkých minút až do jednej hodiny. Varovným signálom môže byť typické zaľahnutie v uchu, prípadne objavenie aury rovnako ako pred migrénou.  Vertigo môže byť sprievodným javom mnohých ochorení, dokonca ho môžu spôsobiť aj niektoré lieky, preto ak vás trápia závraty, nemusí to automaticky znamenať, že trpíte Menierovou chorobou. Je dôležité podstúpiť vyšetrenia u lekára, ktorý stanoví presnú diagnózu.  Príčiny vertiga môžu byť nasledovné:

  • poruchy vnútorného ucha,

  • vysoký krvný tlak, arytmia (poruchy srdcového rytmu), nízka hladina cukru, pokles tlaku krvi v stoji, hyperventilačné syndrómy (tetánia),

  • neurologické ochorenia,

  • psychiatrické ochorenia,

  • neznáma príčina.

Nedoslýchavosť 

Nedoslýchavosť je symptóm viacerých ochorení, preto je ťažké iba na jeho základe určiť či sa skutočne jedná o Meniérov syndróm. Nedoslýchavosť značne znižuje komfort pacienta. Následkom nedoslýchavosti môže byť pacient vystavený nebezpečným situáciám napríklad v rámci cestnej premávky. Nedoslýchavosť sa v priebehu ochorenia zhoršuje a k úprave sluchu už nedochádza. Po opakovaných záchvatoch môže dôjsť aj k úplnej strate sluchu. Našťastie dnes existujú kvalitné načúvacie prístroje, ktoré dokážu sluch, aspoň čiastočne nahradiť.  

Tinnitus

Tinnitus je odborné označenie pre nepríjemné vnímanie vnútorného zdroja zvuku, teda pre šelest v ušiach, ktoré môžu byť známe ako hluk v hlave, šumenie a zvonenie v ušiach. Za chorobný príznak ho možno považovať vtedy, pokiaľ ho počas dňa postihnutý pociťuje nepretržite dlhšie ako 10 minút a pokiaľ sa vyskytuje počas prevažnej väčšiny dní v týždni. Tinnitus nie je choroba, ale príznak, to znamená, že je sprievodným javom pri určitých chorobách, ale v prevažnej väčšine prípadov je jeho pôvod a príčina neznáma. Tinnitus sa môže vyskytovať pri chorobách sluchového analyzátora a centrálneho nervového systému, pri užívaní niektorých liekov a chorobách krčnej chrbtice a poruchách sánkového kĺbu. Prvým krokom k úľave od tinnitu je potrebná návšteva praktického, ORL lekára alebo neurológa. Väčšina možností liečby spočíva v potlačení tinnitu spoločne so zmiernením stresu. Ak sa zistia chorobné zmeny v oblasti krčnej chrbtice, treba zamerať rehabilitáciu a liečbu aj týmto smerom. Býva prítomný v období akútneho záchvatu a potom zmizne.   

Aká je príčina Meniérovho syndrómu? 

Príčiny Meniérovho syndrómu sú zatiaľ pre alopatickú západnú medicínu nejasné a sú stále objektom výskumov. Toto ochorenie má spoločné znaky so silnou bolesťou hlavy, migrénou, ale nie je dokázaná priama súvislosť. Spoločným príznakom je aura. Auru si môžete predstaviť ako istú mieru zahmleného videnia, tlaku a zhoršeného sluchu. Tak ako sa aura objavuje pred vznikom záchvatovej bolesti pri migréne, je prítomná aj pri ,,točení hlavy’’. Naopak tradičná čínska medicína hovorí, že  Meniérov syndróm je súhrn viacerých symptómov, ktoré majú súvis so životosprávou.  Príliš veľa mastného, slaného, pikantného a horúceho jedla, alkoholu a tiež emócie ako hnev, frustrácia a stres môžu k tomuto syndrómu dopomôcť. 

Diagnostika a liečba Meniérovho syndrómu 

Ako sme už vyššie spomenuli, príznaky sprevádzajúce priebeh Meniérovho ochorenia sú ľahko zameniteľné s rôznymi druhmi ochorení. Nesprávna diagnostika a zlé nastavenie liečby môže ohroziť optimálnu funkciu ľudského organizmu pričom problém naďalej pretrváva. Pri diagnostike sa najčastejšie používajú MRI, CT, ďalej audiometrické a interné vyšetrenia. Okrem vyššie spomínaných vyšetrení je dôležitá anamnéza podaná pacientom, najmä počet a priebeh záchvatov.  Liečba priebehu ochorenia je založená na kombinácií farmakologických a nefarmakologických liečebných postupoch zlepšujúcich príznaky. Medzi nefarmakologickú liečbu sa zaraďujú režimové a diétne opatrenia - obmedziť solenie, obmedziť alebo úplne vyradiť alkohol a kofeín, skončiť s fajčením, dostatok spánku a zabezpečiť dostatočný pitný režim. Farmakologická liečba je zameraná na podávanie liekov zmierňujúcich príznaky a korigovanie endolymfy. Príčinná liečba nie je možná, keďže pravý pôvod vzniku Meniérovho syndrómu nie je definovaný, a to s výnimkou anatomických vád. Pacienti s nekontrolovateľnými závratmi si vyžadujú invazívnu liečbu, a to chirurgický zákrok, ktorý síce odstráni závraty, avšak hrozí pri ňom poškodenie sluchu.    V prípade, že Meniérov syndróm možno korigovať za pomoci farmakologickej liečby, sa používajú antivertiginózne lieky a antiemetiká (potláčajú pocit na zvracanie) a tiež diuretiká, ktoré priamo ovplyvňujú reakcie vestibulárneho systému, ktorý zabezpečuje rovnováhu tela. Rovnako sa využívajú aj alopatické liečivá a lieky, ktorých úlohou je regulácia endolymfy – tekutiny vo vnútornom uchu.   

Vplyv fyzioterapie na Meniérov syndróm

Už pri počiatočnej diagnostike Meniérovho syndrómu je dôležité vylúčiť iné degeneračné ochorenia postihujúce rôzne časti ucha. V lekárskej praxi je najpoužívanejšou metódou magnetoterapia, ktorá stimuluje jednotlivé vrstvy kože, čo v konečnom dôsledku priamo pôsobí na zlepšenie cirkulácie krvi.   Meniérov syndróm sa lieči komplexne, a to aj alternatívnymi druhmi liečby, pričom do tejto kategórie spadá aj spomínaná magnetoterapia. Princípom magnetoterapie je pôsobenie nízkofrekvenčným magnetickým poľom na postihnutú oblasť. Pri magnetoterapií využívame širokú škálu frekvencií, pri Meniérovom syndróme je to konkrétne v rozmedzí od 8 do 20 Hz. Magnetoterapiu je možné podstúpiť aj u nás v  Profy. Liečba môže byť aplikovaná v pravidelných intervaloch bez vedľajších účinkov.     Dôležitú rolu zohráva aj zmena jedálnička, čo priamo vplýva na priebeh choroby. Regulácia prísunu vody, vyradenie slaných jedál či kofeínových nápojov spadajú do tzv. šetriacej diéty, ktorá hlavne značne skracuje prichádzajúce ataky. Nevýhodou šetriacej diety je fakt, že nie je trvalo udržateľná.

Poraď sa s našimi skúsenými fyzioterapeutmi

Autori

MUDr. Jozef Staríček
MUDr. Jozef Staríček
Lekár FBLR / Ortopéd
  • Vzdelanie: Vzdelaný na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1963 – 1969)

  • Atestácia: v obore balneológie a liečebnej rehabilitácie, ortopédie, pediatrie, akupunktúry a telovýchovnom lekárstve.

  • Medicínska prax: 45 rokov praxe z toho 10 rokov ako lekár v arabskom svete. Dokáže hovoriť s pacientom v 4-och jazykoch (Angličtina, Nemčina, Ruština a Arabčina). Problematike sa venuje komplexne v spolupráci s lekármi, fyzioterapeutmi a inými odborníkmi v rámci PROFY.

Patrik Kuhnel
Patrik Kuhnel
  • Vzdelanie: SZS Diplomovaný fyzioterapeut

  • Metodiky: McKenzie, Dornova metóda, Mobilizačné techniky

  • Špecializácia: Rekreační aj vrcholoví športovci, Bolesti chrbtice, Dolné končatiny, Chodidlo