Bakerova cysta nie je závažné ochorenie, ale dokáže potrápiť bolesťou, nepríjemným tlakom a obmedzením pohybu. Najčastejšie postihuje ľudí, ktorí sú pod nadmernou fyzickou záťažou, ako je ťažká fyzická práca alebo šport, prípadne môže ísť o dôsledok úrazu alebo inej choroby kolenného kĺbu.
Čo je to Bakerova cysta?
Názov dostala po lekárovi Williamovi Bakerovi, ktorý toto ochorenie popísal v roku 1877. Bakerova cysta (alebo takisto popliteálna cysta) je vačok naplnený synoviálnou tekutinou v podkolennej jamke. Cysta všeobecne predstavuje chorobný stav, kedy sa z telového tkaniva vytvorí uzavretá dutina naplnená tekutinou, tuhším alebo naopak plynným skupenstvom. Obsah cysty je zvyčajne produkt výstelky alebo orgánu, v ktorom sa nachádza, prípadne ide o zadržiavanie obsahu, ktorý mal byť telom vylúčený. Cysty sú častokrát nezhubné a neškodné, no môžu vyvolávať rôzne nepríjemné príznaky. V niektorých prípadoch sa vylúčia samé, inokedy je potrebné ich odstrániť.
Príčiny vzniku Bakerovej cysty
Najčastejšou príčinou vzniku Bakerovej cysty je predošlé poranenie kolena (poškodenie chrupavky v kolene) alebo diagnóza, ako napríklad artróza, artritída či reumatická artritída. V tom prípade je označovaná za sekundárnu cystu. Takisto však môže cysta vzniknúť aj v prípade, že máte koleno zdravé a príčina vzniku je neznáma. Vtedy ju lekári označujú za idiopatickú, alebo primárnu Bakerovú cystu. Cysta vznikne tak, že sa vychlípka z kĺbového puzdra kolenného kĺbu alebo popliteálnej burzy naplní synoviálnou tekutinou v dôsledku jej nadmernej tvorby. Popliteálna burza je puzdro s mazom, ktorý uľahčuje pohyb šľachy medzi kosťami alebo svalmi a synoviálna tekutina znižuje trenie pri pohyboch v kĺboch.
Zápal kolenného kĺbu
Zápal kolenného kĺbu alebo artritída spôsobuje bolesť, opuch, obmedzenie pohybu a pocit stuhnutosti. Obranným mechanizmom tela je nadmerná produkcia synoviálnej tekutiny, z ktorej sa následne vytvorí cysta.
Zranenie kolena
Bakerova cysta sa často vytvorí v dôsledku poranenia kolena, napríklad po natrhnutí chrupavky či poranení menisku. Dôvodom je aj v tomto prípade nadmerná produkcia synoviálnej tekutiny.
Príznaky Bakerovej cysty
U väčšiny pacientov sa prítomnosť cysty prejavuje opuchom, začervenaním, na dotyk zvýšenou teplotou v oblasti hrčky, bolesťou a pocitom tlaku, ktorý výrazne obmedzuje alebo úplne znemožňuje pohyb. Nahromadená tekutina výrazne tlačí na nervové zakončenia, čo vedie k bolesti a obmedzenému pohybu. Často je však aj úplne bez príznakov.
Začervenanie
Môže no nemusí byť prítomné v každom prípade a vzniká v dôsledku zápalu.
Opuch nohy
Opuch pod kolenom je obranný mechanizmus organizmu proti zápalu tvorbou nadmernej tekutiny.
Bolesť kolena
Bolesť je najčastejší symptóm, ktorý signalizuje, že čosi nie je v poriadku. Mozog vysiela bolesť do daného miesta, aby sa predišlo ďalšiemu poraneniu.
Rizikové skupiny
Komu hrozí vznik Bakerovej cysty? Do rizikovej skupiny patria ľudia, ktorí sú pod veľkou fyzickou záťažou - športovci a fyzicky pracujúci ľudia. Starší ľudia a takisto ľudia po úraze kolena.
Bakerova cysta u dospelých (35-70 rokov)
Dospelí trpia Bakerovou cystou najčastejšie v dôsledku iného ochorenia kĺbov - artróza, artritída či reuma, prípade po úraze kolena. Artróza je v podstate opotrebenie kĺbu bez prítomnosti zápalu. Artritída a reuma sú zápalové ochorenia. V tomto prípade je okrem liečby samotnej cysty nutné liečiť aj prvotné ochorenie kĺbu. Inak hrozí, že sa cysta vráti.
Bakerova cysta u detí (4-7 rokov)
U detí je toto ochorenie zriedkavé, ale môže sa objaviť u detí do siedmich rokov a tiež u tínedžerov. Najčastejšie ide o primárnu Bakerovu cystu, teda idiopatickú, ktorá vzniká z neznámych príčin a veľakrát zmizne sama, bez potreby lekárskeho zasiahnutia.
Pacienti s artrózou
Artróza, teda degeneratívne opotrebenie kĺbu môže byť spúšťačom vytvorenia Bakerovej cysty. Okrem liečby samotnej cysty je nutné liečiť aj artrózu, ktorá sa síce nedá úplne vyliečiť, ale je možné jej rozvoj spomaliť.
Pacienti s reumou
Reumatoidná artritída alebo ľudovo lámka či reuma je chronické a autoimunitné ochorenie zápalového charakteru. Postihuje všetky kĺby a tiež niektoré orgány a prejavuje sa stuhnutosťou, bolesťou, deformáciou kĺbov a takisto stratou funkcie a pohyblivosti. Sekundárnou komplikáciou tohto ochorenia môže byť Bakerova cysta, ktorá sa vytvorí ako reakcia na zápal.
Bakerova cysta: Diagnostika
Základom úspešnej liečby je správna a včasná diagnostika. Ak si u seba všimnete ktorýkoľvek z príznakov Bakerovej cysty, navštívte lekára, ktorý vám s najväčšou pravdepodobnosťou odporúča na ďalšie neinvazívne vyšetrenia. Príznaky cysty sa totiž zhodujú s príznakmi iných závažnejších ochorení, ako je aneuryzma, krvná zrazenina a nádor. Neinvazívne zobrazovacie vyšetrenia:
Magnetická rezonancia
Ultrazvuk
Röntgen
Liečba Bakerovej cysty
Čo nasleduje v prípade, že sa potvrdí diagnóza Bakerovej cysty? Pozrime sa na možnosti liečby.
Chirurgický zákrok
Závažný stav alebo stav, ktorému nepomáha iný spôsob liečby (uvedené nižšie), si vyžaduje chirurgický zákrok. Väčšia cysta môže vyvíjať tlak na okolité tkanivá, spôsobovať nefunkčnosť kolenného kĺbu a bolestivosť. Chirurgický zákrok sa deje v celkovej narkóze a chirurg pri ňom odstráni celú cystu spolu s jej puzdrom a zošije miesto spojenia s kolenným kĺbom.
Drenáž tekutiny
Lekár injekčne a s pomocou ultrazvuku vytiahne tekutinu z kolena. Výhodou tohto ošetrenia je, že je pomerne rýchle a úľavu pacient pocíti okamžite.
Medikamentózna liečba
Lekár vám môže predpísať lieky kortikosteroidnej povahy. Priamo do kolena sa injekčne aplikuje napríklad kortison, ktorý redukuje zápal a zbaví vás bolesti. Nie je však účinný proti vzniku cysty.
Fyzikálna liečba
Fyzikálna terapia zahŕňa studené obklady, kompresné pančuchy, barly a jemné cvičenie, ktoré udrží funkciu kolena. Môže pomôcť dočasne, no nemusí problém úplne odstrániť. Ak pacient nezaznamená zlepšenie alebo iba dočasné, je nutné pristúpiť k inému typu liečenia.
Endoskopické a artroskopické ošetrenie
Bakerovu cystu je možné odstrániť aj endoskopickými a artroskopickými metódami. Ich výhodou je, že sú menej invazívne a pacient sa rýchlejšie zotaví. Väčšinou sa kombinuje sa s liečbou súbežných iných ochorení kĺbov a znižuje šancu relapsu (vrátenie diagnózy).
Cysta môže zmiznúť sama
V niektorých prípadoch môže cysta zmiznúť aj sama. Pokiaľ je cysta malá, nespôsobuje bolesť či obmedzenie pohybu, lekár ju bude pozorovať, no nie je nutný zásah. Cysta sa totiž môže vstrebať aj sama.
Fyzioterapia a liečba Bakerovej cysty
Ak Bakerova cysta nespôsobuje žiadne symptómy, neobmedzuje pohyblivosť a funkciu kolena, nie je nutná jej liečba. Ak však predsa len problémy spôsobuje, lieči sa punkciou/drenážou tekutiny, chirurgicky, alebo iným vyššie spomenutým spôsobom. Typ liečby bude takisto závisieť od toho či ide o cystu primárnu alebo sekundárnu. Fyzioterapia sa v tomto prípade bude zameriavať na udržanie prípadne obnovu pohyblivosti kolenného kĺbu. Veľmi často sa tiež aplikuje kinesiotaping. Páska sa nalepí pod koleno tak, aby sa celá oblasť prekrvila a podporil sa tok lymfy, čím sa zníži tlak na cystu, ako aj bolesť a opuch v danej oblasti.
Prevencia Bakerovej cysty
Hlavným preventívnym opatrením je predchádza ochoreniam, ktoré by mohli k rozvoju cysty prispieť - artróza, artritída a reumatoidná artritída. Odporúča sa tiež predchádzať aj iným zápalovým ochoreniam a infekciám, a to pravidelnými lekárskymi prehliadkami a dobrou starostlivosťou o zdravie. Obmedziť alebo úplne prestať s fajčením, pravidelne sa hýbať a jesť stravu s nízkym obsahom nasýtených tukov a cholesterolu.
Pravidelné zdravotné prehliadky
Pravidelné lekárske prehliadky by mali byť samozrejmosťou, hlavne od stredného veku alebo v prípade, že si u seba všimnete čokoľvek atypické. Včasným odhalením diagnózy sa rapídne zvyšuje šanca na vyliečenie.
Zdravý životný štýl
Je diskutabilné, čo ten zdravý životný štýl je, keďže je pre každého veľmi individuálny. Bude závisieť od vašej konštitúcie, zdravotného stavu ako aj práce, ktorú vykonávate. Určite by mal však zahŕňať dostatok nočného spánku podľa cirkadiánneho rytmu, kvalitnú stravu s dôrazom na kvalitu, nie na kvantitu a tiež pravidelný pohyb a fyzickú aktivitu doplnenú o dostatok odpočinku.
Zodpovedná pohybová aktivita
Mnoho ľudí sa spolieha, že ak chodí behať, bicyklovať alebo trénuje vo fitness centre, stačí to. Keďže väčšine populácie chýba pravidelný, vyvážený a pestrý pohyb, je nutné do svojho režimu zaradiť cvičenia, ktoré posilňujú stred tela (hlboký stabilizačný systém), rozvíjajú silu, mobilitu a flexibilitu a netreba zabúdať ani na pravidelné kardio cvičenie, ako je nordic walking.
