Správna technika chôdze je základnou súčasťou vykonávania rozšírených pohybov. Chôdza veľmi vplýva na celkovú obranyschopnosť a fyzickú zdatnosť jedinca, hoci sa jedná o veľmi nenáročný pohyb. Výbornou správou je, že chôdza nemá takmer žiadne dlhodobé kontraindikácie, ktoré by mohli pacientovi zabraňovať v jej vykonávaní. Naopak, je odporúčanou aktivitou počas rehabilitácie, po traumatickom zranení či ako prevencia voči mnohým degeneratívnym a autoimunitným ochoreniam.
Správna technika chôdze z pohľadu fyzioterapie
Správna technika chôdze je kľúčová, nakoľko chôdzou strávime značnú časť našich životov. Nesprávne návyky chôdze môžu mať negatívny dopad na vitalitu chrbtice, čo sa môže prejaviť degeneratívnym ochorením platničky, príp. vznikom spazmov či iných chronických ochorení. Správna technika chôdze v pravidelných intervaloch môže zvýšiť kardiovaskulárnu prevenciu, pričom je šetrná ku kĺbom pacienta. Rovnako je dôležité uviesť, že chôdza nie je finančne ani fyzicky náročná, a pacient si môže jej intenzitu prispôsobiť vlastným preferenciám.
Chôdza ako druh lokomócie
Chôdza je druh lokomočného pohybu, ktorý môžeme opísať ako sústavné zabraňovanie pádu vysúvaním striedavo pravej a ľavej končatiny vpred. Tento pohyb končatín je zabezpečený pomocou kĺbových spojení, ktoré sa ohýbajú. Ide o kĺby medzi stehennou kosťou a panvou, rovnako ako sa využívajú aj kĺby v kolenách, ktoré však robia menšiu prácu. Technika chôdze je však zložitejšia, a preto môže dochádzať k nesprávnym návykom, ktoré následne vedú k bolesti krížov pri chôdzi. K značnej svalovej dysbalancii dochádza najčastejšie vtedy, ak je dĺžka krokov rôzna. Táto skutočnosť je častá najmä v prípadoch, kedy pacient disponuje rôznou dĺžkou nôh, anteverziou panvy a pod.
Rozdielne zaťažovanie nôh, vplyvom diferenciálnych veľkostí krokov, spôsobuje nevyváženú prácu celého tela (najmä z pohľadu párových svalov chrbtice). Následkom je prílišné kladenie nôh do osi chôdze (negatívny dôsledok). Došliapnutie by malo ísť primárne cez pätu a následne silu rozkladať smerom k špičke. Súčasťou špičky chodidla je práve palec, ktorý má niekoľko úloh.
Hlavnou úlohou palca je udržiavať smerovanie chodidla, ktorého zapojením sa rovnako zapája aj široké spektrum ostatných svalov chodidla. Aktívne natiahnutie a flexia palca zabraňuje deformácií palcového kĺbika a jeho ďalšej degenerácií. Dôležitú úlohu zohráva aj správne dýchanie počas chôdze, a teda pacient by mal dýchať do pľúc plným nádychom. Trup by mal byť stabilný, prirodzene uvoľnený s kooperujúcou prácou oboch rúk.
Nesprávne návyky chôdze
Nesprávne návyky chôdze sú ťažko ovplyvniteľnými skutočnosťami, ktorých skutočnosť často pacient dlhodobo odmieta. Liečbu pacienti začínajú s mnohými bolesťami chrbtice, chodidiel či zo skrátenia šliach, nerovnomerného opotrebovania kĺbov. Častým problémom je aj oslabenie klenby chodidla, za čo v konečnom dôsledku môžu aj ovplyvniteľné činitele.
V prvých štádiách odporúčame pravidelné precvičovanie klenby, vytriedenie tesnej a nesprávne padnúcej obuvi za barefoot. Ďalšími problémami môžu byť vrodené komplikácie, ktoré sa najčastejšie týkajú postavenia kolien. Tento stav je nutné konzultovať v kooperácií s ošetrujúcim ortopédom, pričom sa z pohľadu fyzioterapie zameriavame na zostavenie cvičebného plánu podľa aktuálneho zdravotného stavu pacienta.
Nesprávna technika chôdze sa však nemusí nutne týkať len dolných končatín. Značnú úlohu pri chôdzi a jej efektivite zohráva práve chrbtica a trup. Dokonca aj bolestivosť chrbtice (z inej kauzality) môže spôsobovať nerovnováhu pri chôdzi, ktorou sa pacient snaží dostať do úľavovej polohy počas vykonávania pohybu.
