Bradavice sú nezhubné výrastky kože, ktoré často vznikajú vplyvom ľudského papilomavírusu (HPV). Hoci môžu spočiatku vyzerať neškodne, neriešené bradavice sa môžu zväčšovať, šíriť a spôsobovať nepríjemné komplikácie. V článku sa dozviete o rôznych typoch bradavíc, možnostiach ich odstránenia vrátane chirurgických zákrokov, a tiež o prevencii a posilnení imunity, ktoré pomáhajú predísť opakovanej infekcii.
Bradavice sú neraz prehliadaným problémom, ktorý môže potrápiť ľudí všetkých vekových kategórií. Či už ide o obyčajné bradavice na rukách, plantárne bradavice na chodidlách alebo genitálne bradavice spojené s HPV infekciou, správna diagnóza a včasné riešenie sú kľúčové pre ich úspešné odstránenie. V nasledujúcom článku sa preto detailne pozrieme na to, prečo bradavice vznikajú, aké majú druhy, ako ich rozpoznať a aké sú možnosti liečby. Ak vás tento problém trápi, nezostávajte s ním sami – prečítajte si náš článok, ktorý vám môže pomôcť nájsť najlepšie riešenie.
Čo sú bradavice a prečo vznikajú?
Bradavice (latinsky verrucae) patria medzi najčastejšie kožné útvary, s ktorými sa v bežnej praxi stretávame. Ide o nezhubné (benígne) výrastky na koži, ktoré spôsobuje ľudský papilomavírus – HPV (Human Papillomavirus). Bradavice sa môžu objaviť kdekoľvek na tele, od tváre až po chodidlá. Pre postihnutého človeka môžu predstavovať nielen estetický, ale aj zdravotný problém, keďže môžu byť bolestivé, narúšať pohyb alebo sa inak komplikovať.
Všeobecne majú bradavice drsný, nepravidelný povrch, no existuje niekoľko druhov, ktoré sa líšia výzorom, lokalizáciou aj formou liečby. Ich odstránenie často vyžaduje odborný zásah, či už cestou dermatologickej, alebo chirurgickej ambulancie. V nasledujúcich kapitolách sa pozrieme na to, čo bradavice presne sú, aké druhy poznáme, ako sa prenášajú, kedy pristúpiť k liečbe a ako sa dá ich výskytu predchádzať.
Druhy bradavíc
Obyčajné bradavice (Verrucae vulgares)
Najčastejším typom bradavíc sú verrucae vulgares, tzv. obyčajné bradavice. Zvyčajne majú okrúhly alebo oválny tvar, drsný povrch a môžu byť rôzne veľké. Často sa objavujú na prstoch rúk, okolo nechtov alebo na chrbtoch rúk a ich prítomnosť môže byť spojená s drobnou bolesťou pri dotyku.
Plantárne bradavice (Verrucae plantares)
Plantárne bradavice sú typickým problémom na chodidlách, najmä v oblasti päty či brušiek prstov. Keďže sa nachádzajú na miestach, ktoré sú pri chôdzi vystavené tlaku a treniu, môže byť chôdza veľmi bolestivá. Plantárne bradavice majú niekedy až hlbšie korene v koži, čo komplikuje ich odstránenie.
Genitálne bradavice (Condylomata acuminata)
Ďalšou kategóriou sú bradavice v intímnej oblasti, označované aj ako genitálne bradavice (condylomata acuminata). Tieto bradavice vznikajú prevažne sexuálnym prenosom špecifických kmeňov HPV (typicky HPV-6 a HPV-11). Okrem estetického a psychosociálneho aspektu môžu predstavovať riziko pre rozvoj iných kožných a slizničných ochorení.
Ploché bradavice (Verrucae planae)
Ploché bradavice majú skôr mierne vyvýšený, hladký alebo len jemne drsný povrch a objavujú sa často na tvári, rukách či predlaktiach. Z hľadiska odstraňovania môžu byť menej náročné, no ich výskyt môže rýchlo narastať – niekedy sa objavujú vo väčšom počte, čo zvyšuje pravdepodobnosť prenosu a komplikuje liečbu.
Mozaikové bradavice
Tieto bradavice sa môžu vyskytovať najmä na chodidlách v zhlukoch pripomínajúcich „mozaiku“. Ich veľkosť a počet sa líši podľa intenzity infekcie a stavu imunitného systému. Hoci ide o plantárne bradavice, mozaikové bradavice majú tendenciu vytvárať rozsiahle plochy, ktoré vyžadujú dlhšie liečenie a zložitejšie odstránenie bradavíc.
HPV ako pôvodca: Vírus, s ktorým sa stretne väčšina populácie
Ľudský papilomavírus (HPV) je zodpovedný za vznik bradavíc. HPV patrí medzi veľmi rozšírené vírusy, s ktorými sa podľa odhadov odborníkov počas života stretne väčšina ľudí. Existuje viac než 200 typov HPV, pričom niektoré sú zodpovedné za vznik bežných bradavíc na koži, iné zas za genitálne bradavice a niektoré sú spájané aj so vznikom nádorových ochorení (napr. krčka maternice).
Spôsoby prenosu HPV
HPV sa prenáša priamym kontaktom s infikovanou kožou alebo sliznicou. Pri bradaviciach na rukách či chodidlách môže dôjsť k infekcii napríklad pri chôdzi naboso na verejných miestach s teplým a vlhkým prostredím (napr. bazény, spoločné sprchy). Rovnako sa vírus môže prenášať dotykom s už infikovanou pokožkou alebo kontaminovaným predmetom (napr. uterák, obuv).
Pri genitálnych bradaviciach je najčastejší sexuálny prenos (orálny, vaginálny aj análny). Prenos môže nastať aj pri zdanlivo neškodnom kontakte, pokiaľ je prítomná mikrotrauma kože alebo sliznice.
Rizikové faktory
Oslabená imunita: Ľudia s oslabeným imunitným systémom (napr. pri chronických ochoreniach či po transplantácii) sú náchylnejší na tvorbu bradavíc a ťažšie sa im hoja.
Vlhké a teplé prostredie: Dlhší pobyt vo vlhkom prostredí (bazény, kúpaliská) prispieva k ľahšiemu prenosu vírusu.
Poranenia kože: Drobná ranka či odrenina môže predstavovať vstupnú bránu pre vírus.
Častý kontakt s infikovanou osobou: V rodine alebo v kolektíve, kde sa bradavice už vyskytli, je vyššie riziko šírenia.
Nedostatok hygieny: Spoločné uteráky, obuv či ponožky môžu prenášať vírus ďalej, ak nie sú dostatočne dezinfikované.
Diagnostika a ako zistiť, či ide o bradavicu
Klinické vyšetrenie
Pri podozrení na bradavicu je prvým krokom klinické vyšetrenie dermatológom alebo praktickým lekárom. Lekár dokáže väčšinou na základe vzhľadu a lokalizácie bradavicu určiť. V prípade nejednoznačného nálezu môže byť indikované podrobnejšie vyšetrenie.
Dermatoskopia
Dermatoskopia je neinvazívna metóda, pri ktorej sa používa špeciálna lupa (dermatoskop) zväčšujúca obraz pokožky. Lekár tak dokáže lepšie posúdiť štruktúru, okraje a cievne zásobenie kože. Dermatoskopia je užitočná aj na odlíšenie bradavíc od iných kožných útvarov, napríklad od névov (znamienok) alebo od prejavov melanómu.
Histologické vyšetrenie
V niektorých prípadoch, keď je nález neistý alebo ak sa bradavica napriek opakovanému odstráneniu vracia, môže byť potrebný chirurgický zákrok na odobranie vzorky tkaniva. Táto vzorka sa posiela na histologické vyšetrenie, ktoré definitívne potvrdí, či ide o bradavicu alebo iný, potenciálne závažný útvar.
Spôsoby odstraňovania bradavíc
1. Kryoterapia
Najčastejšou metódou je kryoterapia, čiže mrazenie tekutým dusíkom. Používa sa v dermatologických ambulanciách a spočíva v krátkodobom vystavení bradavice extrémne nízkym teplotám. Tieto teploty spôsobia deštrukciu tkaniva a po niekoľkých dňoch bradavica odumrie a odpadne. Kryoterapia je rýchla, relatívne lacná a vhodná pre väčšinu povrchových bradavíc.
2. Laserová terapia
Laser predstavuje ďalší bežne využívaný spôsob odstránenia bradavíc. Cielený laserový lúč zasiahne cievne zásobenie bradavice, čím ju „vyhladí“ alebo zničí. Laserová terapia je presná, efektívna, môže byť však nákladnejšia a nie vždy je hradená z verejného zdravotného poistenia. Pri rozsiahlejších bradaviciach môže byť potrebné opakovanie výkonu.
3. Chirurgické odstránenie
Chirurgia je riešením najmä v prípadoch, keď iné metódy zlyhali alebo ak je bradavica rozsiahla a hlboko zakorenená. Chirurgické odstránenie môže spočívať v vyrezaní bradavice klasickým spôsobom skalpelom alebo použitím špeciálnych chirurgických nástrojov (elektrochirurgia, rádiofrekvenčné nože). Výhodou je rýchle a kompletné odstránenie, nevýhodou môžu byť jazvy, najmä ak sa bradavica nachádza v exponovanej oblasti.
Kedy je chirurgický zákrok nevyhnutný?
Pri pretrvávajúcom a opakovanom výskyte bradavice, ktorá nereaguje na konzervatívnu liečbu (kryoterapia, laser).
Keď je bradavica rozsiahla, v zle dostupnom mieste alebo v hĺbke kože (často pri plantárnych bradaviciach).
Pri podozrení na iné ochorenie, ktoré vyžaduje histologickú analýzu vzorky tkaniva.
4. Lokálne liečivá a iné metódy
V ľahších prípadoch alebo v skorých štádiách môžu pomôcť aj lokálne prípravky s obsahom kyseliny salicylovej, kyseliny mliečnej či iných keratolytík. Tieto liečivá zmäkčujú kožu, odstraňujú zrohovatené vrstvy a postupne bradavicu zmenšujú. Niektorí ľudia siahajú aj po domácich receptoch (napr. cesnakové obklady), no ich účinnosť nie je vždy vedecky potvrdená.
Prevencia: Čo môžeme urobiť, aby sme sa vyhli bradaviciam?
Hygiena na prvom mieste
Dôkladná hygiena rúk a chodidiel je najlepšou prevenciou. V bazénoch a sprchách je vhodné nosiť vlastnú obuv, dôsledne si utierať nohy a používať čistý uterák. Pri podozrení na výskyt bradavíc v rodine alebo v kolektíve treba obmedziť zdieľanie osobných vecí (napr. ponožiek, obuvi, uterákov).
Posilnenie imunity
Silný imunitný systém je dôležitý faktor pri zvládaní infekcie HPV. Vhodná strava s dostatkom vitamínov (najmä vitamín C a D), pravidelný pohyb a primeraný spánok prispievajú k lepšej obranyschopnosti organizmu. Zdravý životný štýl pomáha predchádzať nielen bradaviciam, ale aj ďalším vírusovým a bakteriálnym infekciám.
Bezpečný pohlavný styk
Pri genitálnych bradaviciach je kľúčová ochrana počas pohlavného styku (používanie kondómu a obmedzenie rizikových sexuálnych kontaktov). Hoci kondóm neochráni pred všetkými kmeňmi a typmi HPV stopercentne, riziko prenosu sa znižuje.
Vakcinácia
Na niektoré kmeňové typy HPV, najmä tie rizikové z hľadiska nádorových ochorení, existuje očkovanie (napr. vakcíny proti HPV-16 a HPV-18). Hoci vakcinácia primárne cieli na prevenciu rakoviny krčka maternice a iných nádorov, môže sa nepriamo podieľať aj na znížení výskytu niektorých iných foriem HPV infekcií.
Záver: Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Bradavice môžu byť často len nepríjemnou kozmetickou záležitosťou, no v mnohých prípadoch môžu prerásť do bolestivého alebo pretrvávajúceho problému. Ak sa vám bradavice opakovane vracajú, sú početné, hlboké alebo nereagujú na domáce ošetrovanie, odporúčame vyhľadať odborníka.
Neodkladajte odstránenie bradavíc – včasný zásah dokáže predísť komplikáciám, predĺženému hojeniu či rozšíreniu na ďalšie časti tela. Ak máte podozrenie, že váš kožný výrastok môže byť bradavica alebo ak sa jej potrebujete zbaviť, neváhajte sa objednať na konzultáciu v chirurgickej ambulancii Polikliniky. Špecialista zhodnotí stav, poradí najvhodnejšiu metódu a vykoná potrebný zákrok. Týmto spôsobom bude vaša liečba rýchla, efektívna a čo najšetrnejšia voči okolitému tkanivu.
Odborné zdroje
Sterling JC, Gibbs S, Haque Hussain SS, et al. Guidelines for the management of cutaneous warts. British Journal of Dermatology. 2014;171(4):696-712.
Leung L. Treatment of cutaneous warts. American Family Physician. 2019;99(6):362-368.
Cardoso JC, Calonje E. Cutaneous manifestations of human papillomaviruses: a review. Histopathology. 2017;70(1):70-82.
Bzhalava D, Eklund C, Dillner J. International standardization and classification of human papillomavirus types. Virology. 2015;476:341-344.
Silverberg JI, Silverberg NB. The US epidemiology of common warts (verruca vulgaris). Journal of Investigative Dermatology. 2020;140(4):771-774.
