Myotonia congenita je vzácne genetické neuromuskulárne ochorenie, ktoré sa prejavuje zvýšeným svalovým napätím a stuhnutosťou svalov. Tieto symptómy sú spôsobené narušením iónových kanálov v membráne svalových buniek, čo vedie k predĺženej kontrakcii svalových vlákien po pohybe alebo mechanickom podnete. Napriek tomu, že je toto ochorenie zriedkavé, má významný vplyv na kvalitu života pacientov. V tomto článku sa zameriame na mechanizmus vzniku, klinické prejavy, diagnostiku a možnosti liečby myotonia congenita, pričom si vysvetlíme aj odborné výrazy a patofyziológiu ochorenia, aby bol článok zrozumiteľný aj pre čitateľov bez hlbokej medicínskej znalosti.
Čo je myotonia congenita?
Myotonia congenita je dedičné ochorenie svalov, ktoré sa klasifikuje ako porucha svalovej iontovej homeostázy. Pacienti s týmto ochorením majú problém so správnym uvoľňovaním svalov po ich kontrakcii. To znamená, že po stiahnutí svalov (napríklad pri uchopení predmetu alebo po kroku) nastáva predĺžená stuhnutosť, ktorá môže trvať niekoľko sekúnd až minút. Tento stav sa nazýva myotónia.
Na molekulárnej úrovni je myotonia congenita spôsobená mutáciami v géne CLCN1, ktorý kóduje chlórové kanály (proteíny, ktoré umožňujú prechod iónov chlóru cez bunkovú membránu) v svalových vláknach. Tieto kanály hrajú kľúčovú úlohu v regulácii elektrickej excitability svalových buniek. Ak je funkcia chlórových kanálov narušená, dochádza k nadmernému vzrušeniu a kontrakcii svalových vlákien.
Typy myotonia congenita
Myotonia congenita sa delí na dva hlavné typy:
Thomsenova myotonia congenita:
Jedná sa o autozomálne dominantnú formu ochorenia, čo znamená, že na rozvoj ochorenia stačí zdediť mutovaný gén od jedného rodiča.
Symptómy sa často objavujú už v detstve a bývajú miernejšie v porovnaní s druhým typom ochorenia.
Pacienti s touto formou môžu mať ťažkosti s vykonávaním jemných pohybov, ako sú písanie alebo manipulácia s malými predmetmi, ale často sú schopní normálneho života s menšími obmedzeniami.
Beckerova myotonia congenita:
Táto forma ochorenia je autozomálne recesívna, čo znamená, že na jej prejavenie sú potrebné dve kópie mutovaného génu (jeden od každého rodiča).
Symptómy sú zvyčajne závažnejšie a začínajú sa objavovať v neskoršom detstve alebo v adolescencii.
Beckerova myotonia je často spojená s generalizovanou svalovou slabosťou, čo vedie k obmedzenej pohyblivosti a funkčným problémom pri vykonávaní každodenných činností.
Patofyziológia: Ako vzniká myotónia?
Myotónia vzniká v dôsledku dysfunkcie chlórových kanálov v membráne svalových buniek. V zdravých svalových bunkách chlórové kanály regulujú tok iónov chlóru cez bunkovú membránu, čo je nevyhnutné pre stabilizáciu membránového potenciálu (elektrického náboja bunky) počas kontrakcie a relaxácie svalov.
V prípade myotonia congenita je mutácia v géne CLCN1 zodpovedná za zníženú funkciu alebo úplnú stratu funkcie chlórových kanálov. Táto dysfunkcia vedie k nadmernej excitabilite svalových vlákien. V praxi to znamená, že svaly reagujú na nervový impulz dlhšie, než by mali, čo vedie k predĺženej kontrakcii a stuhnutiu.
Keď sa normálny sval stiahne (napríklad pri zdvíhaní ťažkého predmetu), kontrakcia je rýchlo nasledovaná relaxáciou vďaka stabilizácii membránového potenciálu chlórovými kanálmi. U pacientov s myotonia congenita však kontrakcia pretrváva dlhšie, čo spôsobuje oneskorené uvoľnenie svalov a vznik typickej myotónie.
Klinické príznaky myotonia congenita
Príznaky myotonia congenita sa môžu líšiť v závislosti od závažnosti ochorenia, typu mutácie a postihnutých svalových skupín. Medzi najčastejšie klinické prejavy patria:
Svalová stuhnutosť: Stuhnutosť sa objavuje najmä po pohybe alebo mechanickom podnete, napríklad po stlačení ruky alebo po vstávaní zo stoličky. Často sa zlepšuje po niekoľkých opakovaniach pohybu, čo sa nazýva fenomén "warm-up" (rozcvičenie).
Ťažkosti s uvoľnením úchopu: Pacienti majú problém s uvoľnením úchopu po stlačení predmetu. Tento stav je často viditeľný pri podávaní rúk alebo držaní nástrojov.
Svalová slabosť: Najmä pri Beckerovej forme ochorenia sa môže vyskytnúť generalizovaná svalová slabosť, ktorá ovplyvňuje schopnosť vykonávať fyzicky náročné aktivity.
Zmeny v chôdzi a pohybe: Myotónia môže spôsobiť nepravidelný pohyb alebo zmeny v chôdzi, pretože postihnuté svaly dolných končatín sa po kontrakcii dlhšie uvoľňujú.
Bolesť svalov a svalové kŕče: Niektorí pacienti pociťujú bolesť alebo kŕče v svaloch v dôsledku predĺženej kontrakcie, najmä po fyzickej námahe.
Vzhľad svalov: U niektorých pacientov môže byť viditeľná hypertrofia (zväčšenie objemu) svalov, čo môže byť spôsobené zvýšeným svalovým napätím a neustálou stimuláciou svalových buniek.
Diagnostika myotonia congenita
Diagnostika myotonia congenita zahŕňa kombináciu klinického vyšetrenia, elektromyografie (EMG) a genetických testov.
Klinické vyšetrenie:
Lekár hodnotí prítomnosť svalovej stuhnutosti, slabosti a ďalších charakteristických príznakov. Vykonáva sa aj testy ako "hand grip test" (test úchopu), ktorý hodnotí schopnosť pacienta uvoľniť svaly po kontrakcii.
Elektromyografia (EMG):
EMG je základným diagnostickým nástrojom pri myotónických ochoreniach. Počas EMG vyšetrenia sa meria elektrická aktivita svalov. U pacientov s myotonia congenita sa objavuje tzv. "myotónický výboj" (opakované, nepravidelné výboje svalových vlákien), ktorý je typickým znakom ochorenia.
Genetické testy:
Genetické testovanie na prítomnosť mutácie v géne CLCN1 potvrdzuje diagnózu myotonia congenita. Identifikácia konkrétnej mutácie pomáha rozlíšiť medzi Thomsenovou a Beckerovou formou ochorenia.
Diferenciálna diagnostika
Myotonia congenita musí byť odlíšená od iných neuromuskulárnych ochorení, ktoré spôsobujú podobné príznaky:
Myotonická dystrofia: Ide o iné dedičné ochorenie s myotónickými príznakmi, ale na rozdiel od myotonia congenita je spojené s progresívnou svalovou atrofiou a postihuje aj iné systémy tela, napríklad srdce alebo endokrinný systém.
Paramyotonia congenita: Táto forma myotónie sa zhoršuje pri vystavení chladu a postihuje najmä svaly tváre, očných viečok a rúk.
Neuropatie a iné myopatie: Rôzne nervové a svalové ochorenia môžu spôsobiť slabosť a bolesť svalov, ale chýba u nich typický myotónický výboj na EMG.
Liečba myotonia congenita
Liečba myotonia congenita je zameraná na zmiernenie príznakov, zlepšenie kvality života a prevenciu komplikácií. Hoci neexistuje kauzálna liečba, niektoré terapeutické prístupy môžu byť účinné.
Farmakologická liečba:
Mexiletín: Je antiarytmické liečivo, ktoré sa používa na zmiernenie myotónických symptómov. Mexiletín znižuje excitabilitu svalových vlákien a zlepšuje uvoľňovanie svalov po kontrakcii.
Natrium valproát a karbamazepín: Antikonvulzíva, ktoré môžu byť účinné pri niektorých formách myotónie.
Fenytoín: Používa sa na zníženie nadmernej excitability svalov.
Fyzikálna terapia:
Rehabilitácia zameraná na zlepšenie svalovej sily, flexibility a prevenciu stuhnutosti môže pomôcť znížiť ťažkosti pri každodenných aktivitách.
Ortopedické pomôcky:
V niektorých prípadoch môžu byť ortopedické pomôcky (ako napríklad ortézy) užitočné na podporu stability pri pohybe a zníženie rizika pádov.
Životný štýl:
Pravidelné cvičenie s nízkou intenzitou, ako je plávanie alebo chôdza, môže zlepšiť stav svalov bez nadmerného rizika exacerbácie príznakov.
Prognóza a kvalita života
Prognóza myotonia congenita sa líši v závislosti od závažnosti ochorenia a individuálnej odpovede na liečbu. Väčšina pacientov dokáže viesť normálny život s minimálnym obmedzením. Správna fyzioterapia, farmakoterapia a podpora môžu výrazne zlepšiť kvalitu života a znížiť obmedzenia spojené s ochorením.
Zdroje
Koch, M. C., Steinmeyer, K., Lorenz, C., Ricker, K., Wolf, F., Otto, M., ... & Jentsch, T. J. (1992). The skeletal muscle chloride channel in dominant and recessive human myotonia. Science, 257(5071), 797-800.
Lehmann-Horn, F., & Jurkat-Rott, K. (1999). Voltage-gated ion channels and hereditary disease. Physiological Reviews, 79(4), 1317-1372.
Lossin, C., & George, A. L. (2008). Myotonia congenita. Advances in Genetics, 63, 25-55.
Colding-Jørgensen, E. (2005). Phenotypic variability in myotonia congenita. Muscle & Nerve: Official Journal of the American Association of Electrodiagnostic Medicine, 32(1), 19-34.
Fialho, D., & Schorge, S. (2017). Myotonia congenita. In: Adam, M. P., Ardinger, H. H., Pagon, R. A., Wallace, S. E., Bean, L. J. H., Stephens, K., & Amemiya, A. (Eds.), GeneReviews®. University of Washington, Seattle. Available from: GeneReviews.
