Nesprávne pohybové stereotypy zaťažujú naše telo

Pohybové stereotypy sú základom vykonávania pohybu ľudského tela. Môžeme ich považovať za tzv. rutinné pohyby, ktoré patria medzi základné špecifikácie rozsahu pohybu tela. Tieto pohyby sú vrodené a sú zadefinované v CNS (v centrálnej nervovej sústave), pričom ich môžeme svojimi vedomými konaniami ovplyvniť v kladnom či negatívnom smere. Bolesť chrbtice pri dynamickom pohybe či statickom zotrvaní je často spôsobená nesprávne vykonaným pohybom. Ten sa zväčša vzťahuje na kontinuálne namáhanie, príp. nesprávny pohybový vzorec. Bolesti chrbtice a kĺbov sa vplyvom technicky nesprávneho pohybu neúmerne namáhajú, dochádza k vytvoreniu dominantnej strany párových svalov (jedna strana je silnejšia než protiľahlá) a v konečnom dôsledku pacient trpí chronickými bolesťami

Pohybové stereotypy a ich dôležitosť

Pohybové stereotypy sú zoskupením základných pohybov, a to predklon, stoj, otáčanie krku, chôdza v obmenách, zdvíhanie bremien (pozn.zapojením celého tela) a vyrovnanie sa z predklonu.  Rovnako sem zahŕňame abdukciu v ramennom kĺbe, abdukciu v bedrovom kĺbe, extenziu bedrového kĺbu, flexiu trupu z východiskovej polohy a pod. Pohybové stereotypy sú rozdelené na dva druhy, a to pohybové stereotypy podmienené anatomickou predispozíciou a pohybové stereotypy podmienené centrálnym spojením (tie sa môžu medzi subjektmi líšiť).  Pohybové stereotypy sa zaraďujú medzi rutinné pohyby, ktoré vykonávame bez toho, aby sme o technike ich vykonávania vôbec uvažovali. Neznamená to, že ich však vykonávame správne. Praktickým príkladom nesprávneho vykonania pohybového vzorca môže byť zdvíhanie bremien. Mnohí pracovníci dvíhajú bremená tak, že nohy sú rozkročené pričom sa ich telo ohýba v panvovej oblasti, chrbtica sa ohne a bremeno zdvihnú pomocou sily v krížovej chrbtici a v rukách. Správne prevedenie zdvíhania bremien by malo ústiť zo sily celého tela, a teda účinne zapájať do procesu dvíhania nohy, zadok, brucho a prsné svaly. Nesprávne dvíhanie ťažkých bremien môže spôsobiť diastázu brušných svalov,  herniu slabinovej prietrže - tzv. pruh. Tento modelový príklad demonštruje potrebu nápravy nezdravých stereotypných pohybov pod dohľadom fyzioterapeuta.   Vo fyzioterapeutickej praxi sa najčastejšie stretávame s problémami a bolesťami vplyvom nesprávneho pohybu. Predovšetkým flexie trupu, flexie šije (častý problém pri sedavých zamestnaniach), abdukcie v ramennom kĺbe a extenzie v bedrovom kĺbe. 

Posturálny stereotyp 

Posturálny stereotyp je možné chápať ako súbor posturálnych reflexov, ktoré ako v prípade dynamického pohybu, sú úzko prepojené s CNS. Úlohou postury je aktívny prevod ťažiska v závislosti od vykonaného pohybu - aktívna fáza kráčania. Reflexy prevodu ťažiska nedokážeme riadiť vedome, a preto je posturálny stereotyp opäť geneticky podmienený.  Základom posturálneho stereotypu je tzv. postura vo vzpriamenom stoji, kedy je ťažisko vo svojej základnej polohe. Počas zotrvania v posture vo vzpriamenom stoji sú aktívne svaly trupu. Správne vykonanie tejto polohy si vyžaduje polohu chodidiel vzdialených od seba na šírku jedného chodidla. Špičky zvierajú 30 stupňový uhol a horné a dolné bedrové tŕne sú rovnobežné.  Posturálny stereotyp, resp. jeho nesprávne prevedenie, zväčša ovplyvňujú vrodené a degeneratívne ochorenia. Valgózne postavenie chodidiel, tzv. ploché nohy, oslabenie klenby nohy, zvýšená anteverzia panvy a pod.  Vitalita chodidiel značne ovplyvňuje statickú, ako aj dynamickú, posturu. Pri základnej polohe vo vzpriamenom stoji je uloženie chodidiel rovnaké, avšak nemôžeme hovoriť o ich rovnakom zaťažení. Základný stoj je teda vždy asymetrický, čo však negatívne nevplýva na zotrvanie v statickej polohe. Ak dochádza k prenosu ťažiska, problém s oslabením klenby nohy môže spôsobovať bolesti chrbtice. 

Pohybové stereotypy a fyzioterapia

Kompenzačné cvičenia sú vhodným spôsobom nápravy zdravotných komplikácií vzniknutých vplyvom nesprávnych pohybových vzorcov. Počas liečby sa fyzioterapeut zameriava na funkčné parametre,  vzájomnú pohyblivosť vo vzťahu sval - kĺb, a na centrálnu zložku, ktorej cieľom je prebudovanie už zaužívaných pohybov.   Rovnako je dôležité sa sústrediť na liečbu už vzniknutých zdravotných komplikácií cvičeniami či aktívnymi pomôckami. V prípade oslabenia klenby môžu byť touto pomôckou napr. barefoot topánky, ktorých princípom je spevnenie klenby, pretože ju umelo nepodporujú. 

Myoskeletálna terapia, terapia porúch chrbtice a kĺbov, sa zameriava na aktívne odstránenie už existujúcich zdr. problémov, zatiaľ čo súbežne rieši ich zdroj.