Obezita je komplexný zdravotný problém, ktorý sa v súčasnosti týka stále väčšieho počtu jednotlivcov na celom svete. V minulosti bola považovaná za problém prevažne dospelých, najmä stredného a staršieho veku, dnes je však čoraz častejšie diagnostikovaná aj u detí a tínedžerov. Obezita má rozsiahly dopad na rôzne aspekty života, najmä na pohybový aparát, ktorý je v dôsledku nadmerného telesného tuku vystavený väčšiemu zaťaženiu. Tento článok sa zameriava na vplyv obezity na pohybový aparát, rozoberá príčiny obezity, rozdiely medzi nadváhou a obezitou, ako aj možnosti diagnostiky a liečby.
Obezita trápi mnohých pacientov, ktorí navštívia fyzioterapeutickú či ortopedickú kliniku s problémami pohybového aparátu. Nadváha, a neskôr obezita, už dávno nie sú výhradou populácie produktívneho veku, ale čoraz častejšie sa stretávami s pacientmi trpiacich obezitou v detskom či tínedžerskom veku. Problémy pohybového ústrojenstva sú len malou časťou možných diagnóz, ktoré vyplývajú z tohto ochorenia, a ktoré spôsobujú nie len zníženie komfortu života, ale aj často aj práceneschopnosť. V tomto článku si vysvetlíme hlavné príčiny vzniku nadváhy, obezity, ich rozdiel a ich liečbu.
Obezita a nadváha: Aký je medzi nimi rozdiel?
Obezita a nadváha: Rozdiely a ich vplyv na pohybový aparát
Nadváha vs. Obezita
Nadváha a obezita sa líšia v závažnosti. Nadváha je definovaná ako telesná hmotnosť, ktorá presahuje normálne hodnoty o 10–20 %, pričom obezita je definovaná ako telesná hmotnosť presahujúca normálnu hodnotu o viac ako 20 %. Podobne ako u nadváhy, aj obezita je charakterizovaná vyššou telesnou hmotnosťou, no v tomto prípade sa zvyčajne spája s nadmernou akumuláciou telesného tuku, ktorý má negatívny vplyv na kĺby, svaly a celkovú pohybovú schopnosť jedinca.
Body Mass Index (BMI)
Pre hodnotenie nadváhy a obezity sa najčastejšie používa Body Mass Index (BMI), ktorý sa počíta na základe hmotnosti a výšky osoby. Napríklad hodnoty BMI medzi 25 a 29,9 sú považované za nadváhu, zatiaľ čo hodnoty nad 30 sú považované za obezitu. Je však dôležité si uvedomiť, že BMI je len orientačným ukazovateľom a nezohľadňuje množstvo svalovej hmoty a telesného tuku, čo môže viesť k nepresným záverom v prípade športovcov alebo ľudí so silnou svalovou hmotou.
Vplyv na pohybový aparát
Obezita vedie k nadmernému zaťaženiu kĺbov, svalov a väzov, čo môže spôsobiť poškodenie alebo opotrebovanie kĺbov, najmä v oblasti kolien, bedier a chrbtice. Kĺby sa musia prispôsobovať nadmernému tlaku, čo vedie k degeneratívnym ochoreniam, ako je osteoartritída. K tomu dochádza najmä pri androidnom type obezity, kde je tuk koncentrovaný v oblasti brucha a vedie k zväčšeniu vnútrobrušného tlaku, čo zvyšuje záťaž na kolená a chrbticu.
Európska hodnota pre nadváhu je BMI 25-30
Pacifická hodnota pre nadváhu je BMI 23-25
Oba parametre sú dané podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Príčiny nadváhy sú rôzne a na rozdiel od obezity sú vo veľkej miere ovplyvniteľné postihnutým človekom, nakoľko sa jedná o behaviorálne stereotypy.
Obezita a jej príčiny
Ako sme už vyššie v článku zmienili, obezita je štádiom, kedy je BMI nad hodnotou 30. Z pohľadu charakteristík je obezita nadmerné ukladanie energetických zásob v podobe tuku. Rovnako ako nadváha, aj obezita má množstvo kauzálnych príčin, ktoré sa od seba líšia. Z tohto dôvodu preto rozlišujeme niekoľko druhov obezity. Primárna obezita je obezita spôsobená zvýšenou spotrebou a nedostatočným výdajom energie vo forme jedla, ktorá sa neskôr ukladá vo forme tuku. Sekundárna obezita je spôsobená iným ochorením. Rovnako sa môžeme stretnúť s androidným a gonoidným hromadením tuku. Androidná obezita je mužský typ obezity, pri ktorom dochádza v hromadení tuku v oblasti brušnej dutiny. Nebezpečnou charakteristikou tohto druhu obezity je fakt, že tento tuk je metabolicky aktívny. V praxi to znamená, že produkujú hormóny ktoré v konečnom dôsledku prispievajú k nárastu obezity. Pre gonoidný typ, ženský typ, je charakteristické ukladanie tuku do partií ako sú boky či zadok. Medzi primárne kauzálnosti vzniku obezity patrí:
Genetika: Genetické faktory zohrávajú významnú úlohu pri určovaní predispozícií k nadváhe a obezite. Osoby s rodinnou anamnézou obezity majú vyššie riziko jej vzniku, pretože môžu zdediť tendenciu k ukladaniu tuku alebo pomalšiemu metabolizmu.
Hormonálna dysbalancia: Hormóny, ako je inzulín, leptín a kortizol, hrajú kľúčovú úlohu v regulácii telesnej hmotnosti. Poruchy týchto hormónov, ako napríklad znížená funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza) alebo inzulínová rezistencia, môžu viesť k nadmernej akumulácii telesného tuku.
Zlé stravovacie návyky: Nevyvážená strava, bohatá na tuky, sacharidy a kalórie, prispieva k nárastu telesnej hmotnosti. Fast foody, nezdravé snacky a prebytok alkoholu sú hlavnými faktormi, ktoré vedú k nadmernej hmotnosti a obezite.
Nedostatok pohybu: Sedavý životný štýl a nedostatok fyzickej aktivity sú jednými z hlavných faktorov zodpovedných za obezitu. Fyzická inaktivita vedie k negatívnym zmenám v metabolizme, poklesu svalovej hmoty a zvýšenému ukladaniu tuku.
Psychické faktory: Depresia, úzkosť a stres môžu viesť k nezdravému stravovaciemu správaniu, ako je prejedanie sa. Ľudia môžu vyhľadávať pocit úľavy zo stresu prostredníctvom nadmerného príjmu potravy, čo vedie k zvýšenému riziku obezity.
Obezity a jej diagnostika, liečba
Obezita je ochorenie, ktoré podlieha dôslednej diagnostike, ktorá sa nespolieha len na výsledok BMI indexu. Medzi primárne vyšetrenia je zistenie množstva podkožného tuku, keďže výpočet BMI nerozlišuje podiel svalov a tuku vo váhe. Ďalším vyšetrením je biochemické vyšetrenie krvi a lipidov, ktoré môže odhaliť sprievodné ochorenia spôsobujúce obezitu. Obezita je spôsobená sekundárnou príčinou len v 5% prípadov čo znamená, že zvyšok je spôsobený zvýšeným príjmom potravy. Pri liečbe obezity sa využíva behaviorálna terapia, ktorá mení návyky stravovania, ktoré však musia byť doživotné. Zníženie energetického príjmu a zvýšenie pohybu je základným vzorcom na liečbu obezity. Medzi ďalšie možnosti liečby spadá liečba medikamentózna a liečba chirurgická. Lieky proti obezite sa nazývajú anorektiká a princíp ich činnosti spočíva zmenšením chuti do jedla. Chirurgická liečba je indikovaná v najťažších prípadoch, kedy dochádza k vnútornému zásahu v podobe zmenšenia objemu žalúdka.
Diagnostika obezity by mala byť komplexná a zahŕňať nielen BMI, ale aj ďalšie vyšetrenia, ako sú:
Analýza telesnej kompozície: Meranie podielu telesného tuku, ktorý nie je vyjadrený len hmotnosťou.
Krvi a lipidové testy: Pomáhajú identifikovať sprievodné ochorenia, ako sú diabetes mellitus, dyslipidémia a iné metabolické poruchy.
Fyzikálne vyšetrenie a analýza pohybového aparátu: Hodnotenie rozsahu pohybu, svalovej sily a funkčnosti kĺbov.
Liečba obezity by mala byť multidisciplinárna a zahŕňať:
Behaviorálna terapia: Zameriava sa na zmenu stravovacích návykov a zlepšenie životného štýlu. Pretrvávajúca zmena v návykoch je kľúčom k dlhodobému udržaniu zdravej hmotnosti.
Farmakologická liečba: Existujú lieky, ktoré pomáhajú znižovať chuť do jedla (napr. anorektiká), no ich použitie by malo byť kombinované s diétou a pohybom.
Chirurgická liečba: V extrémnych prípadoch, keď iné metódy zlyhávajú, môže byť indikovaná bariatrická chirurgia, ako je zmenšenie objemu žalúdka (gastroplastika alebo bypass).
Bolesť kĺbov ako dôsledok obezity?
Obezita je spojená nielen s vizuálnymi a psychickými problémami, ale aj s vážnymi fyzickými komplikáciami, ktoré ovplyvňujú pohybový aparát. Degeneratívne ochorenia kĺbov ako osteoartritída, protrúzia alebo hernia disku (výduchy medziobratlových platničiek) sú bežné u obéznych pacientov, ktorí zažívajú častú bolesť a obmedzenú pohyblivosť. Zvýšené zaťaženie kĺbov spôsobuje ich opotrebovanie a môže viesť k ich poškodeniu, čo ďalej komplikuje pohybový aparát.
Okrem toho obezita môže zhoršiť iné metabolické ochorenia, ako je diabetes mellitus 2. typu, hypertenzia a kardiovaskulárne ochorenia, ktoré môžu ešte viac zhoršiť schopnosť pohybovať sa a zvyšovať riziko invalidity.
Obezita nie je len estetický problém, ale spôsobuje rad psychických a fyzických problémov. Následkom obezity môže vzniknúť aj cukrovka 2. typu. Medzi fyziologické poruchy spôsobené obezitou patrí napr. :
Kožné ochorenia
Pomalé hojenie rán
Poškodenie kĺbov
Hernia a protrúzia disku
Zhoršené dýchanie
Medzi metabolické ochorenia patrí:
Zvýšený krvný tlak
Cievna mozgová príhoda
Infarkt myokardu
Ischemická choroba srdca
Záver
Obezita je komplexným problémom, ktorý sa nevyhnutne spája s negatívnymi účinkami na pohybový aparát. Je dôležité identifikovať príčiny obezity a začať s liečbou čo najskôr, aby sa zabránilo vzniku ďalších komplikácií. Prevencia a liečba obezity si vyžaduje zmeny v životnom štýle, vrátane zlepšenia stravovacích návykov, zvýšenia fyzickej aktivity a v prípade potreby aj farmakologickú alebo chirurgickú intervenciu. Na pohybový aparát obéznych pacientov by sa malo pristupovať komplexne, so zohľadnením všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú ich zdravie.
Fyzioterapeutická prax pracuje s obéznymi pacientmi, ktorí často trpia opotrebenými kĺbmi, protrúziou či herniou disku či inými degeneratívnymi ochoreniami. Dôležitou súčasťou liečby je aj redukcia váhy tak, aby nedošlo k následnej recidíve či zhoršeniu stavu pacienta.
