Naučiť sa sedieť je dôležitým míľnikom v živote dieťaťa, príležitosťou preskúmať svet z inej perspektívy a dôležitým krokom na ceste k samostatnému pohybu. V tomto článku sa dozviete tipy a triky, ktorými vytvoríte pre svoje dieťa vhodné prostredie na učenie sa a podporíte ho v správnych pohybových návykoch.
Psychomotorický vývin dieťaťa
Psychomotorický vývin je komplexný a predurčený ontogenetický rozvoj dieťaťa, ktorý je daný genetickými predpokladmi. Ontogenéza je definovaná ako individuálny vývin organizmu od oplodneného vajíčka až po smrť, tiež zvaný “základný plán”. Okrem dedičnosti na nás vplývajú aj iné faktory, konkrétne výchova, prostredie a vlastná aktivita dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja pohybu a psychiky, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Sedenie je jednou z nich a je na mieste zdôrazniť, že pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať. V tomto článku sa dozviete ako vyzerá ideálny psychomotorický vývin dieťaťa a ako svoje dieťa podporiť, aby si už od začiatku budovalo správne pohybové vzorce, ktoré mu v dospelosti môžu ušetriť mnohé problémy a bolesti pohybového aparátu.
Vývoj pohybu u dieťaťa
Vývoj dieťaťa v ideálnom prípade vyzerá nasledovne: 2-3 mesiace - Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku. 3-5 mesiacov - Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok. 6-8 mesiacov - Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa). 8-10 mesiacov - Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať. 10-11 mesiacov - Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov. 11-12 mesiacov - Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.
Štvornožkovanie a plazenie
Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa. Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrh podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé. Samozrejme, toto je tzv.tabuľkový alebo štatistický vývoj, a to že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo naopak pomalšie nemusí nutne znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca. Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny je to okolo 8.mesiaca. Na to, aby sa to udialo je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta ako aj brucha, resp. trupu si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Dalo by sa povedať, že to, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program :). Na to, aby sa to dialo prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené. Zvyčajne sa posadí z polohy na štyroch, alebo na brušku. Urýchľovanie psychomotorického vývinu dieťaťa posadením dieťaťa do stoličky alebo postavenie dieťaťa do chodáka, aby sa rýchlejšie naučilo chodiť je zastaralá a nevhodná metóda, ktorá môže v dospelosti u takýchto detí vyvolať mnoho problémov s pohybovým aparátom. Uvedomme si, že to, čo sa naučíme ako deti nás mnohokrát formuje už na celý život. A určite nám dáte za pravdu, že preúčať sa pohybové vzorce naučené v detstve neskôr v dospelosti nie je práve najjednoduchšie.
Čo predchádza sedeniu?
Vývoj každého dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezlivý a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktorý mu najviac vyhovuje. Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť:
Zdvíhanie a otáčanie hlavy
Dostatočná sila hornej časti tela
Držanie tela
Statická rovnováha
Dynamická rovnováha
Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách
Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu.
Pasívne sedenie a jeho negatívny vplyv
Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin.
Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany.
Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku.
Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.
Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti.
Preskočením niektorého z krokov sa môže sa zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.
Ako vyzerá správny sed u dieťaťa?
Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán. Ak si aj všimnete odchýlky rozvoja pohybu u svojho dieťatka skúste jeho pohyb stimulovať sami doma. Niektoré vaše korekcie mu môžu spôsobiť plač, ale nemusíte sa ľakať, pokiaľ mu nespôsobujete bolesť, dieťa môže plakať len z dôvodu diskomfortu. Ak by boli odchýlky veľmi výrazné, alebo nepomôže ani čas a vaša podpora, je na mieste vyhľadať vyškolených odborníkov, fyzioterapeutov.
