Cervikobrachiálny syndróm je častou príčinou bolesti či tŕpnutia ruky, prstov a ramena. Ako mu predísť? Zistite to v našom článku.
Čo je to cervikobrachiálny syndróm (CB syndróm)?
Podobne ako pri cervikokraniálnom syndróme, aj v tomto prípade ide o bolesť, ktorej zdrojom je krčná chrbtica. Rozdiel je však v tom, že bolesť vystreľuje do ramena a odtiaľ aj do ruky a prstov na ruke.
Prejavy cervikobrachiálneho syndrómu
Prejavom CB syndrómu je hlavne bolesť vystreľujúca do ramena a ruky a tŕpnutie prstov na ruke. Ďalej obmedzená hybnosť ramena a krčnej chrbtice, čo je zapríčinené blokádou krčných stavcov Bolesť sa zhoršuje pri pohybe hlavy, dokonca pri kašľaní a kýchnutí. Pacienti zväčša bolesť kompenzujú naklonením hlavy na stranu, prípadne držia jedno rameno vyššie ako druhé. Svalový tonus v oblasti šije a krku je zvýšený a objaviť sa môžu aj spazmy.
Bolesť ruky
Keďže ruka je inervovaná nervami, ktoré vychádzajú z oblasti krčnej chrbtice, akýkoľvek útlak týchto nervov sa prejaví bolesťou nielen krku samotného, ale aj ruky.
Tŕpnutie ruky
Od lokalizácie blokády krčných stavcov bude závisieť aj miesto tŕpnutia, keďže z krčnej chrbtice vedú nervy do pleca, celej paže až k prstom na ruke a tŕpnutie je jedným z neurologických prejavov útlaku nervu. V prípade stavca C4 sa bolesť prejaví hlavne v šiji, C5 zasiahne oblasť pleca a ramena, C6 sa prejaví ako tŕpnutie palca, C7 tŕpnutie ukazováka a prostredníka, C7 a Th1 (1.stavec hrudnej chrbtice) tŕpnutie malíčka.
Miesto bolesti alebo tŕpnutia
Tŕpnutie prstov rúk je často prejavom syndrómu karpálneho tunela. Avšak môže mať aj iné príčiny. Útlak nervu v krčnej chrbtici takisto spôsobuje tento nepríjemný symptóm. Ako sme spomenuli vyššie, presné miesto bolesti či tŕpnutia bude do veľkej miery závisieť od miesta blokády v krčnej chrbtici a od závažnosti stavu, teda toho či dôjde aj k útlaku nervu samotného, alebo nie. Vyskúšajte naše tipy na prvú pomoc pri tŕpnutí rúk.
Vznik cervikobrachiálneho syndrómu
Dlhodobé preťaženie jednostranným pohybom, nedostatok pohybu a nevhodné postavenie hlavy, napríklad pri práci za počítačom, to všetko môže viesť k vytvoreniu tohto syndrómu.
Držanie tela
Predsunutie hlavy dopredu predstavuje extrémnu záťaž pre krčnú chrbticu. Každý 1 centimeter predsunutia hlavy dopredu predstavuje 8 kilogramov váhy navyše ako záťaž na krk. K tomu sa pridáva podsadenie panvy, zaguľatené ramená dopredu a zhrbenie v hrudnej časti. Ak toto držanie tela nijako nekompenzujeme, časom môže dôjsť k vyklenutiu platničky v krčnej chrbtici čo je jedna z príčin cervikobrachiálneho syndrómu.
Jednostranná záťaž
Pohyb je pre zdravé a funkčné telo základ. Avšak nezáleží len na množstve pohybu, ale takisto na spôsobe a jeho rozmanitosti. Naše telo je komplexný systém zložený z mnohých podsystémov a pohyb je skvelý spôsob ako ich stimulovať a udržiavať fit. V dnešnej vyťaženej dobe má málokto čas na to, aby trénoval všetky potrebné štýly pohybu - kardio, posilňovanie, mobilitu a uvoľnenie. Avšak pár trefných pohybov a cvikov, ktoré vám na základe vašich potrieb poradí váš fyzioterapeut a budete ich robiť pravidelne je rozhodne lepšie, ako nič.
Štádia cervikobrachiálneho syndrómu
Aj v prípade tohto syndrómu rozlišujeme dva základné štádia syndrómu podľa priebehu a intenzity.
Akútne štádium
Akútny stav nastane náhle vplyvom nevhodného a/alebo prudkého pohybu či ako dôsledok nevhodnej polohy hlavy. Prejaví sa bolesťou a obmedzenou hybnosťou prípadne inými prejavmi ako je tŕpnutie a kompenzačné držanie hlavy. Prítomné môžu byť aj spazmy, ktoré danú oblasť chránia pred ďalším poškodením, zároveň však obmedzujú prietok krvi.
Chronické štádium
Chronické znamená, že trvá dlhšie alebo sa pravidelne opakuje. Priebeh nastupuje pozvoľna a pomalšie, alebo tiež náhle, no jeho odznenie trvá dlhšie ako v prípade akútneho štádia.
Diagnostika cervikobrachiálneho syndrómu
Keďže bolesť krku a ramena môže mať mnoho príčin, napr. reumatická artritída, správna diagnostika a následne liečba je veľmi dôležitá. V mnohých prípadoch je bolesť spôsobená podráždením kĺbov a väzov, inokedy je zas na príčine prudký pohyb či prílišná námaha, ktoré vedú k bolestivému stiahnutiu svalu. Príčinou môže byť pricviknutý nerv, natiahnuté svaly ramenného pletenca, zápal šliach a mnohé iné. Lekárske vyšetrenie prebieha najskôr palpačne a dôkladnou anamnézou, vyšetrením rozsahu pohybu a analýzou bolestivosti jednotlivých pohybov a rozsahu. V prípade potreby sa vykonajú aj zobrazovacie vyšetrovacie metódy, ako RTG či MRI.
Liečba cervikobrachiálneho syndrómu
Podobne ako aj pri akomkoľvek inom bolestivom syndróme, je nutné dodržať pokojový režim a nenamáhať postihnutú oblasť polohou hlavy alebo pohybmi, ktoré bolesť zhoršujú. Zároveň je dobré čím skôr začať s uvoľňovacími technikami, polohami a cvikmi, ktoré danú oblasť šetrne zaťažia, prekrvia a uvoľnia.
Analgetiká
Farmakologická liečba môže dočasne uľaviť od symptómov ako je bolesť, tuhosť svalov, prípadne zápal, no len samotné lieky daný problém nevyriešia. Odporúča sa lieky kombinovať s rehabilitáciou či odborným manuálnym uvoľnením. Medzi najčastejšie používané lieky patria analgetiká (lieky proti bolesti), nesteroidné antiflogistiká a lieky na uvoľnenie svalov.
Rehabilitácia: mobilizácia krčnej chrbtice
Kedysi sa v prípade bolesti či úrazu odporúčal úplný kľudový režim, dnes však vieme, že aj postihnutú oblasť je dobré zaťažiť vhodným spôsobom tak, aby boli svaly a všetky ostatné tkanivá prekrvené a udržané aspoň v obmedzenom pohybovom režime. V prípade, že danú oblasť úplne znehybníme, mozog vyhodnotí, že svaly v danej oblasti sú nepotrebné a začne ich odbúravať. Pohybom však nielenže stimulujeme svaly, ale napomáhame takisto prietoku krvi a lymfy, ktoré v procese uzdravenie zohrávajú dôležitú úlohu. O význame mobilizácie sa dočítate aj v našom článku.
Prevencia CB syndrómu
Prevencia proti CB syndrómu spočíva v pravidelnom rôznorodom a vhodnom pohybe, ktorý bude zameraný na mobilizáciu chrbtice, obzvlášť krčnej a hrudnej, ramien a takisto posilnenie hornej časti tela a stredu tela. Najlepšou prevenciou proti CB syndrómu je:
Dodržiavanie správnej techniky cvikov v súlade s biomechanikou ľudského tela.
Správne vyvážený tréning - silové ale aj kompenzačné, uvoľňovacie a strečingové prvky
Vhodné postavenie hlavy – pri predsune hlavy smerom dopredu sa dopredu posúvajú aj plecia, čo vedie k zvýšenému napätiu trapézových a kosoštvorcových svalov. Vhodnejšie je sedieť so vzpriamenou chrbticou tak, aby bola chrbtica v neutrálnej polohe a hlava priamo na hrudníkom a panvou. Toto postavenie v sede však nie je možné udržať dlhodobo, preto je vhodnejšie polohu v sede neustále meniť a kompenzovať dostatočným prirodzeným pohybom a cvičením.
Pravidelné zaraďovanie cvikov zameraných na šiju, hrudník, chrbtové svalstvo a horné trapézy.
Ako pomáha fyzioterapia pri CB syndróme?
Ako pri všetkých problémoch pohybového aparátu, aj v tomto prípade je na mieste navštíviť fyzioterapeuta. Ten vykoná analýzu vášho držania tela a pohybov, ktoré bežne vykonávate a navrhne úpravy. Zároveň vám odporučí cviky, ktorými posilníte, uvoľníte a prepojíte v pohybe jednotlivé partie tak, aby sa telo hýbalo funkčne a zdravo. Zároveň sa naučíte, ako so svojím telom pracovať aj doma.
Cervikobrachiálny syndróm a cvičenie
Mobilizácia hrudnej chrbtice - keďže krk je najpohyblivejšia časť chrbtice a nadväzuje na hrudnú, je dôležité, aby boli tieto dva segmenty chrbtice v pohybe dobre prepojené. Sadnite si s napriamenou chrbticou, položte si ruky za hlavu a prepleťte si prsty. S výdychom sa otočíte do strany a ukloníte sa tak, aby lakeť smeroval k zemi. Zopakujte aspoň 5x na každú stranu. Záklon - opäť si v sede založte ruky za hlavu a prepleťte prsty. S nádychom sa vytiahnite v chrbtici hore tak, aby hrudná kosť smerovala hore a hlava opretá do rúk sa mierne zakloní. Lakte pritom ťahajte smerom nahor. Mobilizácia krčnej chrbtice - k tomuto cviku potrebujete malý uterák, ktorý si pozdĺžne zložíte. Umiestnite si ho okolo krku a oba konce uchopte rukami. Hlavu nechajte v neutrálnej polohe a s výdychom otočte hlavu na stranu. Dajte si pozor, aby ste pri tom nešli do záklonu. Pomôže vám pri tom sledovať výšku očí a teda rotácia hlavy by sa mala diať v rovnakej výške očí. Pritom ako otočíte hlavu do strany, potiahnete uterák opačnou rukou, to znamená, ak otočíte hlavu doprava, jemne potiahnete uterák ľavou rukou, a naopak. Zopakujte aspoň 10x. Zdvíhanie paží nad hlavu - Postavte sa k stene tak, aby sa záhlavie, oblasť lopatiek a zadok dotýkali steny. S nádychom zdvíhajte paže nad hlavu tak, aby sa telo neodlepilo od steny a zároveň, aby rebrá smerovali k panve. Ak by ste pri akomkoľvek pohybe cítili zhoršenie stavu, je možné, že cvik pre vás nie je vhodný, alebo ho nerobíte správne, preto radšej navštívte fyzioterapeuta.
