Parestézia je všeobecne označovaná za symptóm krátkodobý, alebo dlhodobý. Z dlhodobého hľadiska je parestézia príznakom, ktorý signalizuje chronické a vážne zdravotné komplikácie, napr. diabetes. Parestéziu môžeme ľudovo charakterizovať ako mravčanie či pocit brnenia a je bežnou súčasťou života zdravého jedinca. Ku krátkodobej parestézií najčastejšie dochádza pri spánku, pri priľahnutí si končatiny či pri mechanicky nesprávnom sedení. Parestézia je stav, ktorý môže nastať v akejkoľvek časti tela, a to vrátane lumbálnej chrbtice, končatín, gluteálov a pod. Je dôležité poznamenať, že parestézia by nemala byť bolestivá. Podľa International Association for the Study of Pain je parestézia abnormálny vnem, ktorý môže byť spontánny alebo evokovaný, ktorý však nie je vnímaný nepríjemne. 

Parestézia a jej vznik 

Princíp vzniku parestézie sa viaže na základné neurologické znalosti, a to funkciu centrálneho nervového systému CNS. Nervové vzruchy ústiace z mozgu prechádzajú cez nervy tak, aby sa dostali do pôsobiska daného orgánu. Keď nie je vzruchu umožnené prechádzať z dôvodu utlačenia nervu, jeho funkcia sa automaticky preruší a v praxi to pacient vníma ako necitlivosť danej oblasti, príp. končatiny. K brneniu dochádza tak, že po krátkodobom utlačení nervu sa distribúcia opäť obnoví, a do nervu sa vracia kyslík a iné živiny. 

Parestézia môže byť vnímaná ako tranzientný alebo dlhodobý príznak. 

Parestézia ako tranzientný symptóm si vyžaduje režimové opatrenia vo forme zmeny polohy – statického zotrvania. Pretrvávajúce mravčenie a brnenie, ktoré prerástlo do chronického stavu, môže signalizovať viaceré závažné ochorenia. Parestézia môže indikovať napr. cukrovku, problém v oblasti výstupu koreňových nervov miechy či spazmov. Tento symptóm je najčastejší najmä pri cukrovke, resp. diabetickej neuropatií. Diabetická neuropatia je ochorenie postihujúce nervy, pričom toto ochorenie je nezápalového charakteru. Pri diabetickej neuropatií sú postihované vegetatívne a motorické nervy, s hlavným príznakom parestéziou. 

Hľadanie príčin 

Hľadanie príčin je podmienené diagnostickými metódami, medzi ktoré radíme najmä elektromyografiu a magnetickú rezonanciu. Elektromyografia sa prevádza najčastejšie pri podozrení na polyneuropatiu, pri ktorej sú poškodené viaceré nervy. Magnetická rezonancia je ďalším diagnostickým prostriedkom o ktorý sa žiada pri podozrení na centrálnu mozgovú príhodu

Pri diagnostike sa uplatňujú základné neurologické vyšetrenia, ktoré zisťujú:

  • stupeň a lokalizácia poškodenia
  • či je problém periférny, príp. centrálny
  • či je poškodený jeden nerv alebo celá skupina

Tŕpnutie rúk a nôh

Tŕpnutie rúk a nôh sa môže prejaviť nezávisle od seba. Pri ochoreniach neuropatického charakteru je bolesť a parestézia často vo viacerých oblastiach ľudského tela. Najmä oblasť chrbtice, dolných a horných končatín. 

Tŕpnutie rúk

Tŕpnutie rúk je najčastejšie spájané s tzv. karpálnym tunelom. Problematika nastáva v oblasti zápästia, kde sa nachádza anatomický priechod nazývaný karpálny tunel. Týmto tunelom prechádza aj veľmi dôležitý nerv, a to nervus medianus. Ten zabezpečuje jemnú motoriku prstov, a preto pri zúžení tunelu dochádza k utláčaniu nervu, a teda aj k tŕpnutiu prstov.  

Tŕpnutie nôh

Tŕpnutie nôh spôsobuje najčastejšie krátkodobé vystavenie utláčania nervu – nesprávna poloha, cukrovka, alebo spazmy. Spazmy na nohách vznikajú ako vplyv ochranného reflexu tela pri neúmernom zaťažení končatiny. Rovnako sa môže vyskytnúť problematika zablokovaného nervu, pri ktorom sa môže objavovať nie len parestézia, ale aj vystreľovanie bolesti do chrbtice či gluteálov

Tak, ako môže byť parestézia krátkodobý stav vo forme tranzientného príznaku, môže sa vyskytovať ako jeden z pilotných symptómov chronických ochorení.