Svalové spazmy sú reflexným dejom organizmu, ktorý sa prejavuje bolestivosťou jednej či viacerých skupín svalov. Väčšina spaziem sú palpačne (nadotyk) bolestivé a obsahujú spúšťové body, tzv. trigger points, vďaka ktorým môže bolesť vystreľovať aj do iných častí tela, najčastejšie však do chrbtice. Bolesť je vystreľujúca, bodavá a môže mať pálčivý charakter, ktorého prejavom je hrčka nachádzajúca sa v mieste bolestivosti. Svalové relaxanciá a rehabilitačné cvičenie v kombinácií s fyzikálnou terapiou sú najlepšie predpoklady pre redukciu bolesti, pričom základom je zmena životného štýlu.
Svalové spazmy a ich vznik
Vznik svalových spazmov je podmienený reflexnou reakciou organizmu pričom ich vznik môžeme chápať ako obranu organizmu voči neprirodzeným a neúmerným pohybom. Prejavuje sa zvýšeným svalovým tonusom (svalovým napätím), ktorý prirodzene vzniká pri kontinuálnom zaťažení či pri motorických stereotypoch. Následkom svalového tonusu dochádza k svalovej dysbalancií, preťažení či oslabení určitej skupiny svalov. Neliečené spazmy priamo ovplyvňujú rozsah pohybu svalov a môže dôjsť k deformitám - elevácia lopatiek, kyfóza, predsunutie držania hlavy. Dôvody vzniku svalových spaziem:
Svalová únava
Nedostatok minerálov a živín
Stres a nedostatok spánku
Vazomotorické zmeny - nedostatočné prekrvenie svalu
Zranenie svalu, prebiehajúci zápal v tele
Z hľadiska periodicity spazmy rozdeľujeme na akútne a chronické.
Akútne spazmy
Vznikajú ako reakcia organizmu na neprimeraný pohyb svalového rozsahu rovnako ako aj na metabolické vyčerpanie svalov - nedostatok živín, elektrolytov. Ich vzniku môžeme predísť strečingom, dostatočným zahriatím svalov, ale aj komplexnou zmenou jedálnička pre zabezpečenie prísunu živín potrebných pre správnu funkciu svalov.
Chronické spazmy
Dlhodobé namáhanie svalovej skupiny spôsobí ich skrátenie a vznik spomínaných spúšťových bodov charakteristickým pre chronické spazmy. Vystreľovanie bolesti do vzdialenejších bodov, vizuálne podkožné hrčky a uzlíky sú ďalšími špecifickými znakmi. Okrem fyzioterapickej liečby je liečba cielená na medikamentózne uvoľnenie svalov myorelaxanciami a zistenie príčiny ich vzniku.
Kedy navštíviť lekára?
Svalové spazmy môžu byť varovným signálom tela pri nevyhovujúcich motorických podmienkach. Prejavovať sa môžu aj v spojitosti s vážnejšími problémami. Svalové spazmy objavujúce sa na krčnej chrbtici sú jedným z príznakov infekčnej meningitídy. Príznakom tetanusu je stuhnutosť chrbtových svalov, spazmy žúvacích a mimických svalov.
Ak bolesť svalov neustúpila už po troch dňoch odporúčame navštíviť lekára pre vylúčenie vážnejšej diagnózy.
Diagnostika svalových spazmov
Vyšetrenie svalového tonusu je základným bodom pri diagnostike svalových spazmov. Hypertonus (zvýšený svalový tonus) je predispozíciou pre vznik spazmov. Základnou vyšetrovacou zložkou je polohovanie pacienta, zistenie odchýlok v porovnaní s pacientom so zdravým pohybovým aparátom. Ďalej sa vykonávajú palpačné vyšetrenia, ktoré lokalizujú spúšťové body, ktoré sa objavujú zväčša pri šľachách a veľkosťou sa podobajú zrnku šošovici. Fyzioterapeut či ortopéd môže ďalej využiť vyšetrenie ihlovými elektródami, ktoré sa invazívne zavedú do vyšetrovaného svalu. Touto metódou sa zisťuje prítomnosť periférno-neurogénnej či myogénnej lézie.
Fyzioterapeutická liečba spazmov
Fyzioterapia sa priamo podieľa na riešení spazmatických bolestí pohybového aparátu. Spazmy vznikajú ako následok pohybových anomálií. Okrem fyzikálnych terapií využívame rehabilitáciu a rôzne efektívne cvičenia na svalové spazmy. Vo zvýšenej miere využívame tieto spôsoby:
Mäkké a mobilizačné techniky
Mäkké techniky využívajú sled špecifických pohybov, ktoré vytvárajú tlak na určité body, priamo vplývajú na uvoľňovanie svalových fascií a tým znižovaní svalového tonusu. Nejedná sa o bežnú masáž, pretože využívané sú najmä reflexné body pre redukciu vzniknutých spúšťových bodov. Mobilizačné techniky zlepšujú pohyblivosť a kooperáciu v línií sval-kĺb. V prípade spazmov sa využíva PIR (postizometrická relaxácia), ktorá podporuje biologické ozdravné procesy zlepšovaním vazodilatácie - rozšírením ciev a zlepšovaním krvného obehu.
Elektroliečba a ultrazvuk
Elektroliečba a ultrazvuk sa radia do kategórie fyzikálnej terapie. Obe metódy disponujú myorelaxačným a spazmolytickým účinkom vďaka využitiu určitej elektrickej frekvencie. Vlny vytvorené elektrickou frekvenciou prechádzajú až do mäkkého tkaniva, ktoré ho absorbuje a tým zlepšuje krvný obeh, stimuluje produkciu kolagénu a taktiež urýchľuje proces hojenia svalových spaziem.
Medikamentózna liečba spazmov
Svalové relaxanciá sú využívané najmä pre zmiernenie hypertonusu. Myorelaxanciá nemajú dopad na neuronálne vedenie, a teda nemajú depresívny efekt. Ich výhodou je kombinovateľnosť s analgetikami. Rozdeliť ich môžeme na benzodiazepínové (diazepam, tetrazepam) a nebenzodiazepínové (tizanidín, mefenoxalon, carosprodol).
Benzodiazepínové myorelaxanciá pre uvoľnenie svalov
Okrem psychiatrického odvetvia sa benzodiazepíny používajú vo veľkej miere tam, kde je potrebné upokojiť tenzný stav svalov a hypertonus. Ich primárnou nevýhodou je len krátkodobé použitie pretože hrozí vznik závislosti a poškodenia mnestických funkcií (pamäťových). Vo veľkej miere sa používa diazepam, alprazolam, oxazepam a tetrazepam.
Nebenzodiazepínové myorelaxanciá na utlmenie bolesti
Princípom činnosti nebenzodiazepínových myorelaxanicí je priamy vplyv na centrálnu nervovú sústavu (CNS). Dôležité je, aby pacient dodržiaval predpísané dávky, pretože tieto medikamenty majú utlmujúci účinok. Medzi ďalšie nepriaznivé účinky patrí nauzea, pyróza (pálenie záhy), poruchy koordinácie pohybov. Používajú sa najmä tolperison, mefenoxalon, tizanidín.
