Mozgová príhoda postihuje ročne približne 15 miliónov ľudí na celom svete. Tretina pacientov na toto ochorenie zomiera a ďalšia tretina postihnutých prežíva s trvalými následkami. Na Slovensku sa celkový výskyt mozgových príhod pohybuje medzi 100 až 150 prípadov na stotisíc obyvateľov. V predošlom článku o mozgovej príhode sme uviedli, že existujú 2 typy tejto diagnózy, ktoré sa líšia v mechanizme vzniku, aj keď ich dopad je rovnaký - narušenie prekrvenia istej časti mozgu. V tomto článku sa bližšie pozrieme na ischemickú cievnu mozgovú príhodu (ICMP), jej príčiny, formy a takisto diagnostiku a liečbu.
1. typ mozgovej príhody – ICMP
Každá bunka v našom tele potrebuje pre život kyslík a živiny, ako zdroj energie. Ak je ich prívod narušený, bunky začnú odumierať, čo je v mnohých prípadoch nezvratný jav, teda bunky sa už neobnovia. Až 87% mozgových príhod je ischemického charakteru, to znamená, že tepna v mozgu je zablokovaná krvnou zrazeninou. Krvná zrazenina vznikne tým, že sa v cievach hromadí tukový povlak, ktorý zužuje priestor v tepne a prietok krvi sa obmedzí. Tento jav sa nazýva ateroskleróza. Krv, ktorá sa hromadí v tepne sa začne zhlukovať a vzniká krvná zrazenina, ktorá časom môže prietok krvi zablokovať úplne a dochádza k ischemickej CMP. V kontexte ICMP sa často stretnete s pojmom ložisková ischémia mozgu, ktorá je spôsobená lokálnym nedostatkom krvi a metabolických substrátov v dôsledku zablokovania artérie alebo žilového odtoku, čo vedie k lokálnemu poškodeniu funkcie neurónov.
Dôležitosť kyslíka a glukózy pre mozog
Krv zásobuje bunky kyslíkom a živinami. Mozgové bunky, neuróny, vydržia bez kyslíka len okolo 5 minút a po tom začínajú odumierať. Ich odumretie je nezvratné a poškodenie mozgu trvalé. Mozog spotrebováva asi 20% vdýchnutého kyslíka a jeho nedostatok ako prvý postihuje nervový systém. Pri jeho miernom nedostatku pociťujeme slabosť a nepozornosť. Ak nedostatok kyslíka trvá dlhšie, nastávajú poruchy logického myslenia, krátkodobej pamäte a zmyslov, najmä zraku, poruchy hybnosti, atď. Ideálnym spôsobom, ako svoje telo zásobiť kyslíkom je pravidelný pohyb a čerstvý vzduch. Zaujímavosťou mozgu je, že mozgové bunky spotrebúvajú až dvojnásobok energie, v porovnaní s ostatnými bunkami. Takisto, zatiaľ čo iné orgány v tele dokážu energiu čerpať aj z bielkovín a tukov, pre mozog je jediným zdrojom energie glukóza. Tá ako jediná dokáže zásobiť neuróny energiou. Neuróny si nedokážu glukózu skladovať a sú odkázané na jej pravidelné dávky. Cukrovka, o ktorej máme samostatný článok, je stav, kedy telo neprodukuje alebo nedokáže využiť vyprodukovaný inzulín, hormón, ktorý tvorí pankreas a zabezpečuje prenos cukrov do buniek, ich rozpad na energiu a tiež ukladanie energie v podobe glykogénu vo svaloch a pečeni. Kolísanie hladiny cukru v krvi prináša so sebou sprievodné javy, ako zmeny nálad, nesústredenosť a podráždenosť, preto sa odporúča konzumovať potraviny s nízkym glykemickým indexom (GI), to znamená, že po nich je hladina cukru v krvi stabilnejšia. Jednoduchým príkladom potraviny s vysokým GI sú sladkosti, resp. produkty s vysokým obsahom cukru. Po ich konzumácii nám hladina cukru rýchlo stúpne, ale tiež klesne. K potravinám s nízkym GI patria: strukoviny, ryža, jablká, celozrnné výrobky, nízkotučné mliečne výrobky, arašidy a iné. Nezabúdajte, že mozog si energiu nedokáže uskladniť a aj keď zjeme energeticky bohaté jedlo, využije z neho len energiu potrebnú na svoje optimálne fungovanie. Zvyšok sa uloží v podobe glykogénu vo svaloch a pečeni.
Príčiny vzniku ICMP
Okrem vyššie spomenutej aterosklerózy k ICMP prispieva aj nepravidelný pulz, zranenie krčných ciev, infarkt a problémy so zrážanlivosťou krvi. Ďalšími rizikovými faktormi sú: Vysoký krvný tlak: Hypertenzia, ktorá z dlhodobého hľadiska prispieva k poškodeniu cievnych stien, ich následnému zúženiu a upchatiu alebo prasknutiu. Krvný tlak definujeme ako vysoký, ak presiahne hodnoty nad 140/90 mm Hg. Cukrovka: Alebo diabetes zvyšuje riziko mŕtvice, hlavne u ľudí, ktorí ňou trpia dlhodobo, teda 10 a viac rokov, až trojnásobne. Vysoké hladiny cukru v krvi totiž poškodzujú nervy a cievy a ak sa k nej pridruží aj vysoký krvný tlak, riziko MP sa zdvojnásobí. Pri diabete je preto nesmierne dôležité dodržiavanie liečby inzulínom a dodržiavanie životosprávy vhodnej pre diabetikov. Fajčenie: Nikotín poškodzuje cievy, zdvojnásobuje tak riziko mozgovej príhody a zhoršuje pridružené diagnózy, napr. aterosklerózu (zúženie ciev). Vysoký cholesterol: Konzumácia nezdravých tukov zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi, čo prispieva k zanášaniu ciev tukovým povlakom, čo sa odborne nazýva kôrnatenie ciev, teda ateroskleróza. Alkohol: Zatiaľ čo občasný pohár červeného vína môže k zdraviu ciev prispievať, nadmerné užívanie alkoholu, hlavne tvrdého alkoholu, môže zvýšiť krvný tlak, zhoršiť cukrovku a prispieva k obezite a vzniku neuropatie. To všetko riziko mŕtvice zvyšuje. Obezita: Vo väčšine prípadov nejde len o estetický problém, ale nadváha so sebou prináša i ďalšie zdravotné problémy - vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol a cukrovku. Porucha srdcového rytmu: Fibrilácia teda nepravidelný srdcový rytmus zvyšuje riziko mŕtvice až päťnásobne. Keďže fibrilácia srdca spôsobuje tvorbu krvných zrazenín, pacienti s touto diagnózou musia nutne užívať lieky na riedenie krvi. Hormonálna antikoncepcia: Riziko mŕtvice narastá u žien, ktoré dlhodobo užívajú hormonálnu antikoncepciu a zároveň fajčia, prípadne trpia vrodenou poruchou zrážanlivosti krvi, cukrovkou, vysokým tlakom a majú viac ako 35 rokov. Vek: Vyšší vek znamená aj vyššie riziko mŕtvice. Bohužiaľ, moderný životný štýl posúva vekovú hranicu vzniku mŕtvice stále nižšie. Vo všeobecnosti sa však za rizikový považuje vek nad 60 rokov. Pohlavie: Muži sú obeťami mŕtvice1,25-krát častejšie ako ženy. Pravdepodobne to súvisí s tým, že muži častejšie vedú životný štýl, ktorý predstavuje zdravotné riziko - fajčenie, alkohol, strava bohatá na tuky, atď. Rodinná anamnéza: Ak sa mŕtvica vyskytla u rodičov alebo súrodencov pred 50-tym rokom života, odporúča sa chodiť na pravidelné kontroly ciev a liečiť rizikové faktory. Prekonanie mŕtvice: u pacientov, ktorí už MP zažili je riziko ďalšej mŕtvice oveľa vyššie. Ako vidíme, niektoré rizikové faktory máme pod kontrolou, iné zas nie. Starostlivosť o zdravie by mala byť prirodzenou súčasťou nášho života, pretože prevencia je najlepšou stratégiou v boji proti civilizačným ochoreniam.
Formy ICMP
Ischemický typ CMP má ešte dva podtypy. Rozlišujeme medzi trombotickou a embolickou ICMP.
Trombotická ICMP
Názov odvodený od slova trombus, teda krvná zrazenina. Tá vznikne v tepne, ktorá vedie do mozgu a medicínsky sa tento stav nazýva cerebrálna trombóza, alebo laicky mozgový infarkt, ktorý tvorí až polovicu prípadov všetkých mozgových príhod. Cerebrálny infarkt sa ďalej delí na trombózu malých a trombózu veľkých ciev. Pri trombóze malých ciev je zablokovaná jedna alebo viaceré menšie tepny, ktoré však prenikajú hlboko do mozgu. Trombóza veľkých ciev zablokuje jednu z väčších mozgových tepien.
Embolická ICMP
K tomuto typu ICMP dochádza vtedy, keď sa zrazenina vytvorí v inej časti tela, najčastejšie v srdci, no zrazenina sa dostane až do mozgu. V krvnej cieve, ktorá zásobuje mozog sa zrazenina zasekne a prietok krvi sa zastaví. Možno sa pýtate, ako je možné sa sa krvná zrazenina dostane až do mozgu a upchá cievu práve tam, v životne dôležitej časti tela. Ide o to, že v mozgu sú cievy užšie, ako v iných častiach tela, preto nimi zrazenina dokáže prejsť.
Prejavy ICMP
Príznaky ICMP budú závisieť od miesta postihnutia mozgu. Najčastejšie však ide o tieto symptómy:
náhle znecitlivenie alebo slabosť tváre, hornej či dolnej končatiny, často na jednej strane tela,
zmätenosť,
problémy s artikuláciou a celkovo rečou a tiež problém s chápaním ostatných,
závrat, strata rovnováhy, strata koordinácie,
problémy s chôdzou,
strata videnia (dvojité alebo zahmlené videnie).
Najčastejší výskyt ICMP
Aj pri tomto type mozgovej príhody platí, že ohrození sú najmä ľudia vyššieho veku, nad 55-60 rokov. Mozgová príhoda postihuje viac mužov, ako ženy a prispievajú k tomu faktory, ako strava bohatá na nezdravé tuky, vysoký krvný cholesterol, vysoký krvný tlak, cukrovka, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, stres a rodinná anamnéza.
Diagnostické vyšetrenie a liečba
Ktorýkoľvek typ mozgovej príhody si vyžaduje rýchlu reakciu, rozpoznanie symptómov a privolanie záchranky. Pri tejto diagnóze totiž rozhodujú sekundy, keďže nedokrvenie mozgu spôsobuje jeho trvalé poškodenie. Na presné určenie typu a rozsahu poškodenia sa používajú spoľahlivé zobrazovacie metódy, ako je magnetická rezonancia (MR), počítačová tomografia, teda CT a takisto duplexná sonografia, ktorá umožňuje rozoznať štruktúru tepien a prietok krvi. Liečba ICMP pozostáva v podávaní liekov na rozpustenie krvnej zrazeniny - trombolytická liečba, no je nutné ju aplikovať najneskôr do 3 - 4,5 hodiny od vzniku ICMP. Ďalej je možné zrazeninu odstrániť mechanicky, resp. chirurgicky. Tento zákrok sa nazýva trombektómia a je možné ho vykonať od 8-24 hodín od udalosti. Mozgová príhoda je ochorenie, ktoré je liečiteľné, ale je nutný rýchly zákrok, promptné podanie liekov a neodkladná rehabilitácia, ktorá môže trvať aj niekoľko mesiacov v závislosti od rozsahu a typu poškodenia. Zmena životného štýlu je nevyhnutná, aby sa predišlo opakovaniu príhody.