Šľacha je typ spojivového väziva, ktoré spája sval a kosť. I keď z anatomického hľadiska máme tendenciu vnímať kosti, šľachy a svaly oddelene, tieto štruktúry však tvoria kontinuum, teda prepojenú štruktúru zloženú z rovnakých pôvodných buniek, ktoré sa však diferencovali vzhľadom na svoju funkciu v tele a vzhľadom na to, čo no dané bunky pôsobilo - tlak, ťah, prúdenie, ap. Tento pohľad je viac holistický a vníma telo ako jeden celok, v ktorom je všetko nielen prepojené, ale aj vzájomne sa vyvažujúce v prípade, že nejaká časť z rôznych príčin zaostáva. V tomto článku rozoberieme možné príčiny, ako aj riešenia bolesti šliach.
Najčastejšie príčiny bolesti šliach
Bolesť je signál mozgu o možnom ohrození v danej oblasti tela. A síce je bolesť nepríjemná a chceme sa jej väčšinou čím skôr zbaviť, je veľmi dôležitým signálom, vďaka ktorému urobíme potrebné opatrenia, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodeniu.
Tendinitída
Názov odvodený od slova tendines - úpon, šľacha a koncovka -itída označuje zápal. Prejavuje sa bolesťou a citlivosťou v oblasti kĺbu a v prípade neliečenia zápalu alebo závažného stavu hrozí aj natrhnutie až pretrhnutie šľachy. Najčastejšie sa vyskytuje v ramenách, lakťoch, zápästiach, pätách a kolenách. K zápalu šliach väčšinou dôjde v dôsledku pádu, poranenia alebo nadmernej záťaže pri jednostrannom pohybe - napríklad tenisový lakeť, golfový lakeť, či skokanské koleno.
Zápalové ochorenia
Zápal šľachy môže byť takisto výsledkom iného zápalového ochorenia, napríklad reumatoidná artritída, teda autoimunitné ochorenie, pri ktorom dochádza ku chronickému zápalu kĺbov.
Trauma alebo poranenie
Častou príčinou zápalu šľachy je pád, úraz, poranenie - teda fyzická trauma. Obzvlášť ak pri tom dôjde k mikronatrhnutiu alebo aj väčšiemu poškodeniu šľachy, môže to viesť k zápalu danej oblasti.
Nadmerné zaťaženie
Týka sa hlavne profesionálnych športovcov, ale postihnúť môže v podstate každého, kto vykonáva jednostranný pohyb, dostatočne neregeneruje alebo nekompenzuje jednostrannú záťaž, napríklad pravidelným strečingom.
Zápalové ochorenia kostí
Ďalšou príčinou bolesti šliach je zápalové ochorenie kostí, ktoré sa rozšíri aj na šľachu. Zápal je zväčša spôsobený baktériou – najčastejšie Staphylococcus aureus, ale aj Mycobacterium tuberculosis, Haemophilus influenzae (najmä u detí do 3 rokov), streptokoky skupiny B, Neisseria gonorrhoe, alebo mykoticku infekciou.
Časté miesta bolesti šliach
Bolesť šľachy sa objavuje v častiach tela, ktoré namáhame najviac.
Bolesť šliach v lakti
Bolesť v lakti vzniká najčastejšie úrazom pri športe, alebo v bežnom živote. V niektorých vážnych prípadoch dôjde k vykĺbeniu alebo zlomenine lakťa. Hlavne po páde na lakeť alebo silnom údere do lakťového kĺbu. Úder môže spôsobiť pomliaždenie a natrhnutie úponu šliach predlaktia, čo ďalej vedie zápalovej reakcii a bolesti. Ďalšou veľmi častou príčinou bolesti v lakti sú už vyššie spomenuté diagnózy, tenisový a golfový lakeť. Nenechajte sa však zmiasť názvami - nemusia postihnúť iba hráčov tenisu a golfu. Tenisový lakeť alebo odborne laterálna epikondylitída je zápal šliach a svalových úponov na vonkajšej strane lakťa a prejavuje sa bolesťou v tejto oblasti. Vzniká jednostranným zaťažením svalov predlaktia, ktoré zabezpečujú vystieranie prstov a zápästia. Okrem bolesti pacient prichádza aj o ohybnosť v oblasti lakťa. Golfový lakeť, odborne mediálna epikondylitída je zápal šliach a svalových úponov na vnútornej strane lakťa a prejavuje sa bolesťou v tejto oblasti. Vzniká dlhodobým alebo akútnym preťažením ohýbačov, čo sú svalové úpony na vnútornej strane lakťa zapájané do opakovaného pohybu, ako sa to deje pri golfe.
Bolesť šliach za kolenom, pod kolenom a v kolene
Aj bolesť kolena má mnoho príčin. Úplne najbežnejšou príčinou je natrhnutý väz alebo meniskus. Ďalšími príčinami sú osteoartróza, artritída a iné zápalové ochorenia kĺbov. Práve osteoartróza býva príčinou bolestivých šliach kolena. Osteoartróza je síce nezápalové ochorenie kĺbu, pri ktorom dochádza k poškodeniu až strate chrupavky, postihnúť však môže aj okolité tkanivá ako kosti, svaly, väzy a šľachy. Zranenie a úraz kolena pri športe, páde alebo prudkých pohyboch môžu okrem bežného poranenia viesť aj k dislokácii kĺbu.
Bolesť šliach na chodidle
Bolesť chodidla je nepríjemná a často sa vyskytuje u bežcov, skokanov alebo ľudí, ktorí pri športe dopadajú na chodidlá. Najčastejšou diagnózou v oblasti chodidla je zápal Achillovej šľachy a plantárna fascitída. Achillova šľacha prepája lýtkový sval a pätnú kosť a väčšinou je jej zápal dôsledkom veľkej námahy pri chôdzi, behu a skákaní. To je aj dôvod prečo najčastejšie postihuje aktívnych športovcov. Príčinou môže byť aj preťaženie lýtkového svalu, nevhodná obuv, ale tiež úraz. Plantárna fascitída je zápal fascie chodidla, ktorá sa prejavuje ako bolesť chodidla a päty. Plantárna fascia je mäkké spojivové tkanivo tiahnuce sa od prstov na chodidle až po pätu. Bolesť päty či celej strany došľapu môže byť spôsobená práve zápalom tejto plantárnej fascie.
Bolesť šliach na ruke
Ruky používame takmer pri každej činnosti a bývajú extrémne namáhané. Bolesť šľachy na ruke je zväčša symptómom jej zápalu v dôsledku veľkej námahy pri opakovanom pohybe - postihuje hlavne manuálnych pracovníkov a dnes aj ľudí s kancelárskou prácou.
Diagnostika
Ak nie je príčina bolesti zrejmá - úraz, opakujúca sa mechanická záťaž ap., lekár vykoná fyzikálne vyšetrenie postihnutej oblasti a zisťuje anamnézu pacienta - ako sa hýbe počas bežného dňa, aké šport robí, ap. Väčšinou k tomuto vyšetreniu pridá ešte zobrazovacie vyšetrenia na potvrdenie diagnózy, ako napríklad rontgenové vyšetrenie, magnetickú rezonanciu (MR) alebo ultrazvuk, sa môžu použiť na zobrazenie šľachy a okolitých tkanív. V neposlednom rade môže pristúpiť ku krvným testom kvôli vylúčeniu infekcie a systémových ochorení.
Liečba
Liečba je podmienená príčinou bolesti. Ak je bolesť šľachy výsledkom zápalu alebo úrazu, potom určite nasledujte tieto kroky:
Pokojový režim - odpočinok postihnutej oblasti je prvým a najdôležitejším krokom k uzdraveniu. Je vhodné v danej oblasti obmedziť pohyb, aby nedochádzalo k opakovanému preťaženiu a miesto sa mohlo regenerovať. V niektorých prípadoch si bolesť vyžaduje aplikáciu dlahy alebo opory, aby došlo k úplnému znehybnenie postihnutej oblasti.
Studený obklad - aplikácia ľadu na zapálené miesto pomáha zápal regulovať a tiež znižovať opuch.
Suchá ihla - fyzioterapeut používa suchú ihlu na vytváranie malých otvorov, resp. mikrotráum vo svaloch a šľachách, čím sa aktivuje regeneračná schopnosť tkanív.
Ošetrenie ultrazvukom - obľúbený a len jemne invazívny prístup, pri ktorom sa urobí v danej oblasti malý rez, cez ktorý sa vkladá špeciálne zariadenie, ktoré odstraňuje jazvu pomocou ultrazvukových zvukových vĺn.
Fyzioterapia - vhodne zamerané cviky posilňujú okolité svaly, čím sa zmierňuje záťaž v danej oblasti a tiež sa predchádza recidíve. Cvičením sa zároveň udržiava normálna hybnosť kĺbu.
Nesteroidné protizápalové lieky - zmierňujú zápal a bolesť. Najznámejšie liečivá sú ibuprofen, naproxén a aspirín. Analgetický acetaminofén poskytuje úľavu od bolesti, ale neznižuje zápal. Treba si však uvedomiť, že ide len o symptomatickú liečbu, ktorá často nerieši príčinu vzniku bolesti.
Injekčná aplikácia kortizónu - ak silná bolesť a zápal neustupujú, je možné pristúpiť k podaniu injekcie kortizónu. Je to silný protizápalový liek, ktorý síce poskytuje krátkodobú úľavu od bolesti, ale má tendenciu byť menej účinný ako dlhodobá terapia.
Antibiotiká - v prípadoch, keď sú bolesť a zápal spôsobené infekciou, predpisujú sa antibiotiká.
Operácia - ak v dôsledku poškodenia či zápalu šľachy dôjde k jej natrhnutiu alebo úplnému pretrhnutiu, je nutné ju zošiť chirurgicky.
Rekonvalescencia
Dĺžka rekonvalescencie poranenej alebo zapálenej šľachy závisí od rozsahu a závažnosti poškodenia, no s určitosťou môžeme povedať, že je dlhšia ako v prípade svalu. Sval je totiž na rozdiel od šľachy bohato zásobený krvou, čo proces liečenia značne urýchľuje. Zápal šľachy sa lieči v rozmedzí niekoľkých týždňov až mesiacov. V prípade natrhnutej šľachy je doba liečby okolo 3-12 mesiacov.
Prevencia proti bolesti šliach
Prevenciou bolesti šliach je pravidelný pohyb primeranej intenzity a dostatočná regenerácia. Je tiež veľmi dôležité, aby sa pohyby a cviky vykonávali v súlade s biomechanikou tela - to znamená tak, ako bolo naše telo nadizajnové sa hýbať. Ak máte pochybnosti o vhodnej technike jednotlivých cvikov alebo pohybov, ktoré robíte pravidelne, poraďte sa s fyzioterapeutom. Ten vás naučí ako vykonávať cviky správne, prípadne vám ich pomôže prispôsobiť vašim potrebám a možnostiam a odporučí tie najúčinnejšie pre vás. Ďalšie preventívne opatrenia, ktoré môžete do svojho režimu zaviesť je pravidelná masáž a saunovanie. Podporujú uvoľnenie tela i psychiky a veľmi dobre prispievajú k regenerácii tela. Posledným odporúčaním je užívanie vhodných výživových doplnkov na podporu funkcie a zdravia pohybového aparátu - svalov, kostí, šliach a väzív - ako napríklad kolagén, rôzne širokospektrálne “kĺbové výživy”, vitamín D, kyselina hyalúronová, horčík a vápnik, glukosamín, kurkumín, ap.
Fyzioterapiou proti bolesti šliach
Šľachy tvoria akýsi prechod medzi svalom a kosťou. Na to, aby si dobre plnili svoju funkciu potrebujú byť silné a pružné zároveň. Najlepšie preto fungujú plyometrické cviky, teda výbušné pohyby, ako sú napríklad výskoky, skoky z drepu a do drepu, skákanie na jednej nohe, jednoducho skákanie rôzneho druhu. Pomôžeme si príkladom zo zvieracej ríše - kengurou ?. Kengury dokážu skákať naozaj vysoko, rýchlo a vytrvale a vďačia tomu výnimočne silným šľachám na nohách. Ďalej je výborný excentrický tréning, pri ktorom sú dôležité obe fázy cviku - aktívna aj pasívna. Napríklad, ak robíte zhyby, rovnako dôležité ako zdvíhanie sa nahor, bude aj klesanie nadol, kedy by ste mali pohyb spomaliť, čo možno najviac. Vtedy totiž bojujete proti gravitácii a klesanie by malo trvať aspoň 5-6 sekúnd. Podľa trénera Tyrone Brennanda, ktorý tento princíp v tréningu zaviedol, si okrem sily zlepšujeme aj ohybnosť a zrýchľuje sa tiež metabolizmus, vďaka čomu kalórie pálime aj po docvičení. A v neposlednom rade ešte izometrický tréning, pri ktorom zotrvávame v pozícii dlhšie zatiaľ čo svaly sú v statickej kontrakcii, napríklad ako pri doske (plank). Cvičenie týmto štýlom zlepšuje stabilitu kĺbov a redukuje vnímanie bolesti. Je ideálne zaradiť ho pred silovým tréningom, pretože pomáha nastaviť kĺby do vhodnej a stabilnej polohy. Zároveň štúdie preukázali, že izometrické cvičenie pomáha posilňovať tkanivo šliach a väzov.
