V poslednej dobe si fascie vyslúžili veľkú pozornosť zo strany vedcov, lekárov, fyzioterapeutov či masérov. Všetci odborníci zaoberajúci sa ľudským telom a pohybom sa začali zaujímať o fascie, ich funkcie a význam. Prečo je tomu tak? Fenomén “fascinujúcich fascií” preniká stále viac do vedeckých systémov anatómie a síce sa o nich vie už od začiatku vedy o ľudskom tele, považovali sa za bezvýznamnú výplň ľudského tela či obal svalov, ktorú patológovia a chirurgovia len hádzali do koša. Opak je však pravdou! Čo je na nich také fascinujúce? Prečítajte si v tomto článku.
Čo je to fascia?
Fascia je typ spojivového tkaniva, väzivová štruktúra, ktorá obaľuje svaly, orgány, cievy a nervy. Lekárka Carla Stecco, ktorá v roku 2014 vydala úplne prvý atlas na tému fascií o nich hovorí ako o samostatnom orgáne, pretože fascie majú údajne až desaťnásobne viac nervov ako svaly, takže vďaka nim vnímame aj mnoho signálov z vnútra i z okolia. Takisto sú schopné vlastnej kontrakcie bez ohľadu na svaly. Ďalší autori, ktorí sa výskumu fascií venujú / venovali sú napríklad Tom Myers, Robert Schleip a Ida Rolf (zakladateľka prístupu dotykovej terapie Rolfing - štrukturálna integrácia). V podstate sa fascie nachádzajú v celom tele okrem vlasov, zubov a nechtov. Čo sa svalov týka, fascia ich neobaľuje len na povrchu, ale nachádza sa okolo každého svalového vlákna, čím ich nielen obaľuje, ale aj člení. Ak ste už niekedy pripravovali surové mäso, možno ste si všimli jemné biele blany - to sú fascie. Vytvárajú akúsi sieť, pavučinu, ktorá môže mať rôznu hrúbku, vlastnosť a funkciu špecifickú pre danú oblasť. Často sa tiež používa analógia pomaranča prekrojeného na polovicu. Okrem tvrdého obalu v ňom vidíme dužinu, ktorá je rozdelená do mesiačikov a v nich do ešte menších zväzkov tenkými, takmer priehľadnými blanami. Tak nejak si možno predstaviť aj fascie v našom tele. Jednotlivé vedné odbory medicíny sú často veľmi úzko vymedzené a špecializované, fascie však poukazujú na absolútnu prepojenosť ľudského tela a definitívne zmenili pohľad odborníkov na to, ako ľudské telo funguje. Fascia sa nachádza na povrchu aj v hĺbke tela, kde vytvára rôzne prepážky a dutiny, oddeľuje jednotlivé tkanivá a orgány, no zároveň ich prepája a umožňuje im komunikáciu.
Anatómia fascií
Fascie možno rozdeliť na povrchové, hlboké a viscerálne (tie obaľujú orgány) a meningeálne (obaľujú nervové vlákna). Povrchové a hlboké fascie na seba nadväzujú, prelínajú sa a organicky sa menia jedna na druhú. Tak tvoria vysoko komplexnú a štruktúrovanú sieť, ktorá prepája telo do jedného celku. Dokonca sa začalo hovoriť o tom, či naozaj máme v tele okolo 650 svalov alebo ide o jeden sval prerozdelený do rôznych prepážok vytvorených fasciami, podobne ako v prípade príkladu s pomarančom. Samotné fascie sú tvorené z fibrózneho tkaniva, ktoré je ďalej zložené z fibroblastov. Tie sú zas tvorené kolagénom, čo je druh bielkoviny mimoriadne pevná v ťahu. Kolagén vstrebáva ťahové sily, pôsobí proti vonkajšiemu tlaku, stabilizuje tkanivá a k jeho kompletnej obnove dochádza každých 300 až 500 dní. Fascia je uložená v tzv. Ground substance gélovej konzistencie, ktorá okrem iného obsahuje kyselinu hyaluronovú, ktorá na seba viaže vodu a zabezpečuje rovnomerné rozloženie vody a tuku ako aj transport metabolitov v tele. Práve hydratácia je pre fascie mimoriadne dôležitá. Tá však nezávisí len od množstva vody, ktoré vypijeme, ale v prípade fascií sa hydratácia deje hlavne pohybom. Pokiaľ má fascia dostatok pestrého pohybu, a teda aj hydratácie, je pružná, kĺže po okolitých štruktúrach, je odolná proti ťahu a podporuje regeneráciu. V opačnom prípade sa fascie vysušujú a vznikajú adhézie, teda fascie priľnú k svalom či kostiam a môžeme pociťovať bolesť či stuhnutosť.
Povrchová fascia
Povrchová vrstva sa nachádza hneď pod kožou, s ktorou je spojená a prvou vrstvou tuku a vytvára akúsi “kombinézu tela”. Má gélovú konzistenciu, veľké cievne zásobenie a vysoký obsah tukových buniek. Vďaka tomu sa rýchlejšie regeneruje a dobre hojí.
Hlboká fascia
Hlboká fascia je omnoho pevnejšia vďaka obsahu veľkého množstva kolagénových vlákien. Na druhej strane má menšie cievne zásobenie a jej hojenie je pomalšie.
Viscerálne fascia
Viscerálna fascia je jedným zo štyroch typov fascie a vystiela telesné dutiny (hrudnú, brušnú a panvovú) a obaľuje orgány, ktoré sa v nich nachádzajú. Skrze túto fasciálnu vrstvu prechádzajú k orgánom cievy a nervy.
Meningeální fascie
Obklopujú, spevňujú a chránia nervové vlákna (axóny) a ich zväzky.
Funkcie fascií
Hlavnou funkciou fascií je prepájať. Klasická anatómia telo rozdeľuje a člení a popisuje funkcie jednotlivých svalov, ako aj ich presne ohraničenie - ich začiatok a koniec. V skutočnosti sa však takéto delenie ukazuje ako menej dôležité, pretože fascie stierajú rozdiely medzi svalom, väzom a šľachou a poukazujú na holistickú kontinuálnu anatómiu nášho tela, v ktorej jeden typ tkaniva prechádza plynule do iného typu tkaniva. Ďalšími funkciami fascie je podporná a ochranná funkcia tela, pretože fascie formujú a udržujú tvar orgánov, ako aj ich umiestnenie. Práve vďaka fasciám môžeme stáť na rukách či na hlave a naše vnútorné orgány zostávajú na svojom mieste. Dve kosti spájajú väzy a kĺby, sval sa na kosť upína šľachou a fascia všetky tieto segmenty obaľuje a prepája. Vďaka tomu sa kinetická energia po fasciách prenáša do vzdialenejších štruktúr tela. V neposlednom rade je to funkcia adaptačná a remodelačná. To znamená, že naše telo je schopné zmeniť svoje usporiadanie podľa toho, akej činnosti sa najčastejšie venujeme. Fascie sa modelujú podľa intenzity a pravidelnosti záťaže, ktorú na ne kladieme a ktorá mení ich dĺžku, silu a schopnosť kĺzania.
Ako sa starať o fascie?
Ako sme spomenuli vyššie, veľmi podstatnou časťou starostlivosti o fascie je ich hydratácia, ktorú zabezpečuje prevažne pohyb a hydratácia. Pravidelný a rôznorodý pohyb je pre fascie veľmi dôležitou výživou, rovnako ako dostatočný prísun tekutín. Ďalším dôležitým faktorom je dýchanie, pri ktorom sa dostatočne hýbe bránica a teda aj medzirebrové svaly, chrbtica, dochádza k masáži brušných orgánov a v neposlednom rade aj dostatočnému prísunu kyslíka. Dostatočný prísun živín a dobré trávenie tak, aby bolo telo schopné vstrebať živiny a pravidelne vylučovať odpadové látky. Dostatočná fyzická a psychická regenerácia počas spánku a celkovo dobrá psychická kondícia. Stres a emócie menia držanie tela, čo sa projektuje do celého tela.
Problémy fascií
Vyššie spomíname, že fascie môžu obsahovať až desaťnásobok receptorov ako svaly. Ide o jeden z najpodstatnejších poznatkov, pretože výrazne zmenil pohľad na bolesť. Zistilo sa totiž, že v mnohých prípadoch je zdrojom bolesti práve fasciálna sieť, ktorá reaguje na jednostranné zaťaženie tela v pohybe, zvýšeným svalovým tonusom, alebo stresom. Vtedy sa fascia scvrkne a nalepí na okolité štruktúry, takže sa nekĺže po povrchu ako by mala. V dôsledku toho, môže dôjsť aj k zápalu fascie, ako napríklad v prípade plantárnej fascitídy. Ďalším častým problém, s ktorým sa v našej ambulancii stretávame je tzv. Bežecké koleno, alebo odbornejšie iliotibiálny syndróm, ktorý sa prejavuje bolesťou na vonkajšej strane kolenného kĺbu, prípadne na vonkajšej strane stehna. Bolesť je spôsobená preťažením iliotibiálneho traktu, ktorý sa tiahne od panvy ako úpon veľkého sedacieho svalu m. gluteus maximus a napínača stehennej pokrývky m. tensor fasciae latae. Ďalej sa tiahne vonkajšou stranou stehna a končí na píšťale tesne pod kolenom. Jeho úloha je koleno stabilizovať. V stoji pomáha extenzii bedra a kolena, čím sa môžu okolité svaly uvoľniť. Prečítajte si viac o možnostiach rehabilitácie kolena. Ďalším prejavom zvýšeného tonusu vo svaloch je vznik spazmov, napríklad veľmi často sa stretávame so spazmami pod lopatkou.
Zlepená fascia
Zlepená fascia alebo adhézia spôsobuje bolesť a obmedzený rozsah pohybu. Pri práci s faciami je treba myslieť aj na podstatný faktor - miesto bolesti nie je vždy aj zdrojom bolesti. Bolesť krku a šije môže byť napríklad v dôsledku stiahnutej fascie v oblasti drieku. Nezabúdajme, že telo funguje ako celok a v prípade fascií to platí stonásobne. Predstavme si, že by sme si na seba navliekli tesný overal, stiahnutie na jednom mieste spôsobí pnutie v celej štruktúre.
Ako uvoľniť fasciu?
Odkedy sa vedci fasciám venujú, vyvinuli sa mnohé cvičebné a manuálne techniky s cieľom pracovať hlavne na fasciách, napr. dynamický strečing, myofaciálne uvoľnenie, foam rolling a rolfing. Takisto nájdete mnoho cvičebných a masážnych pomôcok, ktoré možno použiť aj doma. Je však dôležité, aby ste sa najskôr poradili s odborníkom, fyzioterapeutom, ktorý vás vyšetrí a poradí ako na to.
Myofasciálne techniky
Alebo aj mäkké techniky sa sústreďujú na mäkké tkanivá a teda uvoľňovanie kože, podkožia, svalov a fascií a sú neodlučiteľnou súčasťou cvičebného fyzioterapeutického programu a veľakrát sú mäkké techniky okamžitou pomocou pri akútnej bolesti chrbta. Hlavným cieľom myofasciálnych techník je obnova prirodzenej pohyblivosti a uvoľnenie chronicky skrátených partií, ktoré boli vytvorené a sú i naďalej udržované prežívaným fyzickým a emocionálnym stresom alebo prekonanou chorobou. Aj infekčná choroba, napríklad zápal dutín, ktorú dostatočne dobre nepreliečime sa môže usadiť v mäkkých tkanivách v dôsledku nedostatočného prietoku krvi a lymfy, ako pocit stuhnutia a bolesti. Tieto techniky uvoľňujú stuhnuté fascie (pokrývky), zlepšuje ich pohyblivosť, zvyšuje cirkuláciu krvi a lymfatický tok.
Fyzioterapia vám pomôže
Okrem dôkladnej diagnostiky, ktorú vám naši fyzioterapeuti poskytnú, taktiež disponujú širokou škálou cvičení, uvoľňovacích a masážnych techník, ktoré napomôžu vrátiť vaše telo do rovnováhy a odstrániť bolesť.
