Plantárna fascitída je zápalový stav, ktorý spôsobuje bolesť chodidla a päty. Plantárna fascia je mäkké tkanivo nachádzajúce sa na chodidle, ktoré vedie od prstov až po pätu. Bolesť päty či celej strany došľapu môže byť spôsobená práve zápalom plantárnej fascie. Diagnostika bolesti chodidla je zložitým komplexným systémom, a to najmä z dôvodu kooperácie mnohých kostí a svalov. V prípade, že diferenciálna diagnostika preukáže práve zápal plantárnej fascie, tak sa zvolí podrobný postup priebehu liečby. Pri zápale plantárnej fascie spolupracuje fyzioterapeut s ortopédom, nakoľko je táto diagnóza vždy spojená s iným zdravotným problémom pohybového aparátu.
Plantárna fascitída: Čo spôsobuje zápal?
Plantárna fascia je z anatomického hľadiska silná šľachová štruktúra, ktorá je takmer pod stálym napätím, a to aj v statickom zotrvaní. Jej umiestnenie umožňuje podporu klenby, pričom predpätie plantárnej fascie vyrovnáva axiálny ťah (osový), ktorý vzniká primárne pri napätí počas chôdze. Bolesť chodidla je vo všeobecnosti veľmi komplexným problémom, a to zvlášť pri podozrení na zápal plantárnej fascie. Chodidlo aktívne reaguje na zmeny v pohybových vzorcoch a pohybových stereotypoch, ktoré sa považujú za rutinné pohyby. Trajektória pohybu každého jedinca sa mení, a teda nie je rovnaká. Chodidlo je od útleho veku navyknuté vykonávať určitý pohybový vzorec, a následkom tejto skutočnosti má chodidlo možnosť vyvíjať sa.
Príčiny vzniku zápalu plantárnej fascie
Príčiny vzniku plantárnej fascitídy sú podmienené pohybovými zmenami. Trvalé narušenie pohybových stereotypov je vždy zapríčinené zdravotnou komplikáciou, ktorá núti pacienta presunúť ťažisko v smere, ktorý nie je zaužívaný. Praktickým príkladom môže byť blokáda v krčnej chrbtici, hernia disku chrbtice a pod. Všetky bolestivé komplikácie myoskeletálu sa určitým spôsobom odzrkadľujú na podvedomej zmene pohybových stereotypov, ktorých výkon máme zadefinovaný v CNS (centrálnej nervovej sústave). V prípade, že pacient trpí bolestivosťou určitej časti chrbtice tak svoj pohyb prispôsobí úľavovej polohe, a to napr. naklonení vpred, v bok a pod.
Zmena ťažiska sa prejavuje aj na kooperácií fascií a šliach v nohe, a tým môže vzniknúť aj preťaženie plantárnej fascie.
Symptómy zápalu
Symptómy zápalu sú v začiatkoch prepuknutia veľmi neurčité, a preto je diagnostika náročná, pričom si vyžaduje značné skúsenosti v odbore a kooperáciu s ortopédom. V počiatkoch zápalu je bolesť orientovaná po celej ploche chodidla, pacient pociťuje tlakovú bolesť bez možnosti presnej lokalizácie. Pacienti taktiež opisujú pocit stuhnutosti klenby. So zvyšujúcou sa zápalovou reakciou sa aj charakter bolesti mení. Z tupej a tlakovej bolesti sa bolesť stáva bodavou a veľmi ostrou. Bolesť ovplyvňuje došľap pacienta na chodidlo.
Bolesť je tlmená a ťažko lokalizovateľná
Časom nadobúda ostrý charakter
Viac informácií o bolesti chodidiel sa dozviete v našom ďalšom článku.
Bolesť je najčastejšie prítomná ráno, kedy je chodidlo stuhnuté. Počas dňa sa bolesť eliminuje, avšak vracia sa opäť, a to v podvečer, kedy sa telo postupne uvoľňuje a chodidlo vplyvom preťaženia plantárnej fascie opäť tuhne. Večer sa môže vyskytnúť značná tenzia s pulzovaním.
Pri dlhšom zanedbávaní liečby a ignorovaní bolesti sa môžu na úponových miestach objaviť kalcifikácie, ktorá signalizuje chronicky bolestivý stav.
Liečba fyzioterapiou
Plantárna fascitída a jej liečba fyzioterapiou je úzko prepojená s ortopedickou praxou, nakoľko sa rieši komplexný problém. Pre odstránenie tohto zápalu je nutná liečba prvotného problému, ktorý spôsobil zmeny v pohybovom vzorci, a tým aj preťaženie fascie. Okrem aktívnych prostriedkov vo forme reflexnej masáže chodidiel či cielenej terapie postihnutých tkanív je dôležitým prvkom aj prvky diagnostiky. Detekcia svalových spazmov, diferenciálna diagnostika sú základnými nástrojmi diagnostiky. Pacient môže rovnako účinne využívať aj prvky pasívnej liečby, ktorá reaguje na primárny problém. Pri bolesti chrbtici a oslabení klenby nohy je to napr. obuv Barefoot, ktorá simuluje pohyb naboso, čím účinne posilňuje klenbu nohy. Pasívnu, resp. doplnkovú, liečbu volíme po konzultácií s fyzioterapeutom či ortopédom.
