Myokarditída: Zápal srdcového svalu a jeho prejavy

Čo je myokarditída a ako postihuje srdcový sval?

Myokarditída je odborný názov pre zápal srdcového svalu - myokardu. Zápal môže mať rôznu škálu závažnosti, od takmer nerozpoznateľného až po fatálne následky, oslabuje srdce a sťažuje pumpovanie krvi.  Vyskytuje sa buď ako akútne alebo chronické ochorenie. Pri akútnom stave je rozpad buniek srdcového svalu spôsobený externým činiteľom, napríklad infekciou, v prípade chronického stavu ide o autoimunitné ochorenie, kedy je sval poškodený protilátkami, ktoré sa tvoria v tele v dôsledku inej prvotnej infekcie. Väčšina prípadov myokarditídy ustúpi úplne sama ešte pred tým, ako by mohla byť diagnostikovaná a pacient si všimne akékoľvek príznaky. Obzvlášť u mladých pacientov a v dôsledku vírusu, pri ktorom si imunita dokáže so zápalom poradiť. Existujú rôzne druhy myokarditídy podľa toho, ktorá časť srdca je zapálená.  Perikarditída označuje zápal perikardu, teda osrdcovníka, endokarditída je zas zápal srdcových chlopní. 

Príčiny myokarditídy a jej súvislosť s infekciami

Vírus a následná infekcia sú najčastejšou príčinou vzniku zápalu srdcového svalu, preto nepodceňujte žiadne ochorenie a dobre ho preliečte.

Vírusové infekcie a myokarditída: Aké vírusy môžu spôsobiť zápal srdcového svalu?

Najviac rozšírená príčina myokarditídy je vírusová infekcia, ktorá sa môže usadiť na srdci v prípade, že ju dobre nepreliečime. Dokonca aj v prípade takej “banálnej” choroby ako je chrípka. Imunitné bunky totiž spustia boj proti víru, avšak v tomto procese sa tvoria chemikálie, ktoré v prípade, že sa dostanú do srdca, spôsobujú jeho oslabenie, zdurenie až zhrubnutie svalu. Najlepšou prevenciou myokarditídy  je akúkoľvek infekciu dobre preliečiť čím skôr.  Vírusy, ktoré myokarditídu spúšťajú najčastejšie sú: parvovírus, vírus HIV, herpes, vírus hepatitídy C, Epstein-Barrov vírus, COVID-19, atď.  O COVID-19 a jeho dôsledkoch na srdce a cievy si prečítajte tu.  Baktérie môžu takisto vyvolať zápal myokardu. Najčastejšie ide o streptokoky, stafylokoky, mykoplazmy, chlamýdie, baktéria spôsobujúca syfilis (treponema) a baktéria spôsobujúca Lymskú boreliózu (borrelia). Medzi ďalšie príčiny vyvolávajúce myokarditídu patria príčiny: niektoré parazity a plesne, toxíny (napr. alkohol a drogy), uštipnutie včelou, uhryznutie hadom a pavúkom, ale aj chemoterapia a ožarovanie. Príčinou môžu byť aj autoimunitné ochorenia, napríklad lupus alebo reumatoidná artritída. Myokarditídu môžu spôsobiť aj niektoré lieky, napríklad:

  • Lieky na srdce,

  • antidepresíva,

  • lieky proti záchvatom,

  • antibiotiká,

  • lieky na chudnutie,

  • diuretiká,

  • benzodiazepamín,

  • lieky na psychiatrické problémy.

Rizikové faktory a spúšťače myokarditídy: Od infekcií po autoimunitné ochorenia

Myokarditída najčastejšie postihuje: 

  • Mladých ľudí. Avšak, ktokoľvek môže dostať zápal srdca.

  • Častejšie toto ochorenie postihuje mužov, ako ženy.

  • Váš organizmus nezvláda infekcie dobre, čo je podmienené geneticky. 

  • Užívate príliš veľa alkoholu. 

Riziko myokarditídy zvyšujú aj niektoré lekárske vyšetrenia a zákroky: 

  • Dialýza,

  • implantácia srdcových strojčekov,

  • ožarovanie,

  • liečba srdcových problémov,

  • máte zavedený centrálny venózny vstup (kanyla).

Riziko myokarditídy je vyššie pokiaľ trpíte nasledovnými zdravotnými komplikáciami:

  • Cukrovka,

  • HIV/AIDS,

  • Poranenia a infekcie kože,

  • Rakovina, resp. niektoré lieky proti rakovine

  • Poruchy príjmu potravy,

  • Posledné štádium ochorenia obličiek,

  • Poranenie hrudníka.

Prejavy myokarditídy: Ako spoznať zápal srdcového svalu?

Ak je zápal iba mierny alebo na začiatku ochorenia, nemusia sa prejaviť žiadne príznaky. V prípade, že má ochorenie progres, objavia sa sprievodné príznaky pôvodného ochorenia v závislosti od typu vírusu, napríklad kašeľ, zvýšená teplota, bolesti kĺbov a svalov, bolesti hrdla a celková únava. Časom sa objavia aj príznaky zápalu srdcového svalu.   V prípade, že sa infekcia prejaví aj na srdci, možno pozorovať prejavy uvedené nižšie. Príznaky myokarditídy sú: 

  • dýchavičnosť aj pri rozprávaní, alebo normálnej záťaži,

  • abnormálny rytmus srdca, búšenie srdca, ktoré môže viesť až k mdlobám,

  • zvýšený tep, 

  • triaška a potenie,

  • závraty,

  • nevoľnosť a nechutenstvo,

  • nadmerná únava, malátnosť, slabosť,

  • ostrá alebo bodavá bolesť na hrudníku,

  • pocit tlaku na hrudníku,

  • únava,

  • príznaky infekcie – horúčka, bolesť svalov, hlavy, či hrdla, hnačka,

  • bolesť kĺbov,

  • opuchy kĺbov, dolných končatín alebo žíl na krku,

  • slabé močenie (malé množstvo moču).

Diagnostika myokarditídy: Testy a vyšetrenia na odhalenie zápalu srdcového svalu

Každá diagnostika začína rozhovorom s pacientom, teda zistením anamnézy, v ktorej lekár pátra po dobe trvania ťažkostí, predošlých a aktuálnych ochorení, užívaných liekoch a možných alergiách.  Následne lekár vyšetrí pacienta fonendoskopom alebo stetoskopom, kedy zisťuje možné zmeny v rytme srdca alebo pľúcny šelest.  Palpačným vyšetrením, teda pohmatom, lekár zisťuje možné zväčšenie pečene.  V akútnom štádiu je najpresnejším vyšetrením zistenie zvýšenej hladiny enzýmov v krvi, obzvlášť troponínu. Ide o špecifický enzým, ktorý sa uvoľňuje z poškodeného myokardu.  Ďalšou diagnostickou metódou je echokardiografia (EKG) - vyšetrenie, ktorým možno zistiť prípadnú celkovú zníženú kontraktilitu srdcového svalu.   Na rozdiel od infarktu myokardu, kedy je kontraktilita srdcového svalu znížená iba v jednej oblasti.  EKG takisto odhalí iné nešpecifické zmeny, arytmie srdca a poruchy prevodu. Občas sa zápal myokardu môže zameniť s ischemickou chorobou srdca, vtedy je potrebné vykonať koronárnu angiografiu. Ide vyšetrenie vencových (koronárnych) tepien srdca zobrazením na röntgene po naplnení kontrastnou látkou. Vykonáva sa najmä pri podozrení na ich zúženie alebo uzatvorenie následkom aterosklerózy, alebo urgentne pri infarkte myokardu. Okrem EKG srdca môže lekár odporučiť aj ECHO srdca, kedy sa zisťuje prípadné zväčšenie srdcovej komory alebo zvýšená hrúbka septa, znížená ejekčná frakcia, pľúcna hypertenzia a výpotok v perikarde - všetko príznaky myokarditídy. Odbery krvi, moču a výterov z hrdla a nosa zas preukážu možnú prítomnosť baktérií a vírusov, ktoré infekciu spôsobujú .

Možné komplikácie myokarditídy: Srdcové zlyhávanie a iné srdcové problémy

Pre väčšinu pacientov odznie akútna myokarditída bez následkov. Dokonca aj pacienti s ťažkým priebehom ochorenia až srdcovým zlyhaním majú dobré šance na uzdravenie. Ak sa však myokarditída vyvinie do chronického stavu alebo až kardiomyopatie je nutná transplantácia srdca. 

Liečba myokarditídy: Odpočinok, lieky a rehabilitácia srdcového svalu

Najdôležitejším krokom v liečbe myokarditídy je liečba pôvodnej infekcie, ktorá zápal srdca spôsobila. Následne sa pridajú lieky na podporu srdcového svalu, napríklad ACE inhibítory, blokátory kalciového kanála, digoxín (komerčný názov Lanoxin) alebo látky zvyšujúce tvorbu moču (diuretiká). Znížením objemu telesných tekutín sa totiž znižuje aj záťaž, proti ktorej musí srdce pumpovať. Proti ostatným pôvodcom je možné priamo zakročiť antibiotikami, antimykotikami alebo kortikoidmi.  Ak sa objavia komplikácie ako napríklad oslabenie srdcového svalu alebo vznik krvných zrazenín je nutná hospitalizácia. V tých najzávažnejších prípadoch sa pacientovi do tela chirurgicky implantuje kardiostimulátor alebo defibrilátor.  Neliečenie myokarditídy môže naopak viesť k ďalším komplikáciám:

  • Kardiomyopatia,

  • pľúcne problémy, 

  • arytmia, 

  • odpadávanie, 

  • zlyhanie srdca, 

  • náhle úmrtie.

Prevencia myokarditídy: Ako chrániť srdce pred zápalom svalu

Prevencia je v tomto prípade obmedzená, keďže zápal srdcového svalu je zväčša výsledkom bakteriálnej alebo vírusovej infekcie. Preto je najlepšou prevenciou chrániť sa pred infekciami dobrou hygienou, podporovaním imunity, dostatkom vitamínov a minerálov a dobrým preliečením akejkoľvek infekcie, v prípade, že už nastane.  V neposlednom rade je to vhodný životný štýl - kvalitné stravovanie, pravidelný pohyb primeranej záťaže a dostatočný oddych a regenerácia.  Takisto je vhodné chrániť sa pred kliešťovou infekciou a po prekonanej myokarditíde je potrebné fyzicky sa šetriť po dobu aspoň pol roka.

Život s myokarditídou: Rady a odporúčania pre pacientov s týmto ochorením 

Život po prekonaní myokarditídy si vyžaduje dostatočný oddych a reguláciu záťaže na srdce. Najlepšie je poradiť sa so svojím lekárom koľko a aký typ fyzickej aktivity je pre vás vhodný. Je však určite potrebné vyhnúť sa veľkej fyzickej záťaži alebo profesionálnemu športovaniu po dobu aspoň 3-6 mesiacov.  Dobrá správa je, že málokedy sa myokarditída vráti.  Čo sa týka stravovania je dobré obmedziť príjem soli, alkoholu, kofeínu a tabakových výrobkov. Niektorí pacienti budú musieť takisto obmedziť príjem tekutín (musí určiť lekár).  Viac tipov, ako sa starať o svoje srdce po prekonanom zápale nájdete aj v tomto článku. 

Autor

MUDr. Jozef Staríček
MUDr. Jozef Staríček
Lekár FBLR / Ortopéd
  • Vzdelanie: Vzdelaný na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1963 – 1969)

  • Atestácia: v obore balneológie a liečebnej rehabilitácie, ortopédie, pediatrie, akupunktúry a telovýchovnom lekárstve.

  • Medicínska prax: 45 rokov praxe z toho 10 rokov ako lekár v arabskom svete. Dokáže hovoriť s pacientom v 4-och jazykoch (Angličtina, Nemčina, Ruština a Arabčina). Problematike sa venuje komplexne v spolupráci s lekármi, fyzioterapeutmi a inými odborníkmi v rámci PROFY.