Cervikokraniálny syndróm: Príznaky, liečba, prevencia

Cervikokraniálny syndróm (ďalej ako CC) je častou príčinou nevysvetliteľnej bolesti hlavy. Zistite, či ním trpíte aj vy a aká je liečba a prevencia.

Čo je to cervikokraniálny syndróm (CC syndróm)?

Názov tohto syndrómu je odvodený od latinských slov označujúcich krk a lebku. Ide o bolestivý syndróm v mieste spojenia lebky a krčnej chrbtice, alebo aj cervikokraniálne spojenie.  Typická pre tento syndróm je bolesť v šiji vyžarujúca do zadnej strany hlavy, prípadne aj do spánkov, temena a čela.  Jednou z príčin je opotrebovanie respektíve degeneratívne zmeny hornej časti krčnej chrbtice. Ďalšou príčinou bolesti môže byť stuhnuté svalstvo, nevhodná poloha či náklon chrbtice v oblasti jej prechodu do lebky a takisto opuch mäkkých tkanív, ako reakcia na nesprávne alebo jednostranné zaťažovanie hornej časti tela, ktoré vedie k dráždeniu lebečných nervov, čo vedie k bolesti. Telo na útlak nervov reaguje vznikom spazmu, ktorý má danú oblasť spevniť a chrániť, no zároveň obmedzuje prietok krvi do mozgu, čo sa môže prejavovať bolesťami hlavy.

Prejavy cervikokraniálneho syndrómu

Typickým prejavom narušenia štruktúry alebo obmedzenej funkcie v organizme je bolesť. Bolesť do daného miesta vysiela mozog, ktorý momentálny stav vyhodnotí ako rizikový. Útlak nervov predstavuje pre mozog vysoký stupeň ohrozenia, nakoľko je ich poškodenie nezvratné a ovplyvňuje funkcionalitu tela.  Najčastejšie sa pri tomto syndróme objaví ťažko zaraditeľná bolesť hlavy a záhlavia a priebeh tohto ochorenia býva paroxyzmálny, čo znamená, že sa obdobie  intenzívnych ťažkostí strieda s obdobím malých ťažkostí.

Ťažko zaraditeľné bolesti hlavy

Bolesť hlavy má mnoho príčin a nemusia hneď znamenať, že trpíte práve týmto syndrómom. Ak sa bolesť hlavy opakuje a vracia, obráťte sa na lekára, ktorý vylúči iné príčiny bolesti.  Jednou z častých príčin bolesti hlavy môže byť problém v krčnej chrbtici.  Najčastejšie je to vtedy ak:

Bolesť záhlavia

Bolesť záhlavia je typickým prejavom CC syndróm, keďže to je miesto napojenia lebky na chrbticu. Príčina tkvie v krčnej chrbtici a bolesť sa najčastejšie vyskytuje práve v záhlaví, ale tiež na temene a na spánkoch. Bolesť sa môže vyskytovať na oboch stranách, lebo iba na jednej.

Vznik cervikokraniálneho syndrómu

Ako vlastne k takémuto stavu dôjde?  Najčastejšou príčinou je chronicky nesprávne fyziologické zaťaženie krčnej chrbtice. Zjednodušene to znamená, že buď máme pohybu príliš málo a krčná chrbtica je zaťažená napríklad sedavou prácou za počítačom, ale postihnúť môže aj ľudí, ktorí cvičia až príliš veľa, napríklad kulturisti alebo laickí športovci, ktorým chýbajú znalosti o tele a správnej technike cvičenia.  U mladšej generácie môže byť príčinou aj hernia disku medzi krčnými stavcami a v prípade starších ľudí zas degeneratívne zmeny. 

Nedostatok pohybovej aktivity

Kancelárska práca za počítačom a teda strnulé držanie hlavy, minimálny pohyb v krčnej chrbtici, to všetko môže prispieť k vzniku CC syndrómu.  Predkovia sa hýbali prirodzeným spôsobom v prírode, kde sa neustále rozhliadali po okolí, teda otáčali hlavu a zostroovali do rôznych vzdialeností. Na rozdiel od nich sa mnohé hodiny denne strnulo pozeráme do obrazoviek a prevažne na blízku vzdialenosť. Vzniká preťaženie a spomínané problémy.  Chrbticu by sme mali mobilizovať každý deň, aby sme kompenzovali nedostatok prirodzeného pohybu.

Jednostranná záťaž svalovej skupiny

Ďalšou príčinou CC syndrómu je jednostranné zaťaženie hlavy a krku. Týka sa to prevažne športovcov, ktorí vykonávajú rovnaké pohyby a zanedbávajú precvičovanie mobility chrbtice a kĺbov a takisto bežných ľudí, ktorí majú manuálnu prácu, v ktorej jednostranne zaťažujú telo.  Ak už naša práca, šport alebo hobby, ktoré vykonávame si jednostrannú záťaž vyžadujú, mali by sme si osvojiť pravidelnú kompenzáciu v podobe cvikov, ktoré nám odporučí fyzioterapeut. 

Štádia cervikokraniálneho syndrómu

Rozlišujeme dve základné štádia cervikokraniálneho syndrómu - akútne a chronické.

Akútne štádium

Akútna bolesť v cervikokraniálnej oblasti je väčšinou vyvolaná prudkým pohybom hlavy, preťažením krčnej chrbtice, prechladnutím a nevhodnou polohou pri spánku.  Prejaví sa ako obmedzená hybnosť chrbtice - predklon (flexia), záklon (extenzia), rotácia a úklon do strán (lateroflexia). V niektorých prípadoch sa objaví obmedzenie iba do jednej z týchto strán a v niektorých je zas pohyb obmedzený do viacerých alebo aj všetkých strán.  Objavia sa spazmy svalov krku a reflexné zmeny v oblasti postihnutého segmentu. V niektorých prípadoch sa objavia stvrdnutia v svaloch bolestivé na dotyk, tzv. myogelózy. 

Chronické štádium

Pre toto štádium je typická bolesť, ktorá prichádza postupne, alebo aj náhle, ale iba veľmi pomaly ustupuje.  Na rozdiel do akútneho stavu sú však spazmy, obmedzená hybnosť či stvrdnutia skôr výnimočné. 

Diagnostika cervikokraniálneho syndrómu

Diagnostika pozostáva z niekoľkých krokov. Najskôr pacient poskytne lekárovi anamnézu - trvanie bolesti a možné príčiny - pohyb, úraz, ap. Následne lekár vyšetrí pacienta palpačne a zistí mieru tuhosti krčných svalov, ako aj prítomnosť spaziem a stvrdnutí. Zároveň lekár skontroluje funkčnosť krčnej chrbtice, to znamená rozsah pohybu vo všetkých smeroch. Ak do 4 týždňov od diagnostiky nezaberie rehabilitácia a farmakologická liečba, lekár pristúpi k ďalším krokom, a to zobrazovacím vyšetreniam, ako je RTG a MRI, aby sa zistili iné možné príčiny pretrvávajúcej bolesti. 

Liečba cervikokraniálneho syndrómu

V prípade pretrvávajúcej bolesti musí pacient prejsť do šetrného fyzického režimu, to znamená obmedziť sedenie za počítačom, prípadne pohyby, ktoré bolesť spôsobujú. Zabezpečiť pre krčnú chrbticu suché teplo a krátkodobo je možné podávanie analgetík, nesteroidných reumatík (ibuprofen a paracetamol) a lieky na uvoľnenie svalov. 

Analgetiká

Mnoho ľudí a odborníkov odsudzuje používanie analgetík, teda liekov proti bolesti pri problémoch pohybového aparátu. Avšak majú svoje opodstatnenie. Nielenže pomôžu pacientovi zvládnuť náročné obdobie, ale takisto môže pacient predísť vzniku reflexných spazmov a abnormálneho držania hlavy a krku. 

Nesteroidné antiflogistiká

Ide o nesteroidné protizápalové látky s analgetickými, antipyretickými (proti horúčke) a protizápalovými účinkami. Inými slovami tieto látky znižujú bolesť, horúčku a zápal. Najčastejšie používané lieky tejto kategória sú acylpyrín a ibuprofen. 

Myorelaxanciá

Látky uvoľňujúce spazmy a uvoľňujú priečne pruhované svaly (kostrové svaly, ktoré ovládame vôľou).  Pri všetkých spomínaných  typoch liečiv sa odporúča iba krátkodobé užívanie v prípade akútneho prepuknutia bolesti a je nevyhnutné ich kombinovať s inými typmi liečby - fyziotrerapeutická a zmena pohybových návykov.

Rehabilitácia

Ak problémy pretrvávajú dlhodobo a opätovne sa vracajú je nevyhnutné, aby pacient podstúpil dôkladnú fyzioterapeutickú rehabilitáciu, doplnenú o uvoľňovacie techniky, mäkké techniky, masáž bolestivých spúšťacích bodov (trigger-pointov). Zároveň sa odporúča, aby sa pacient naučil ako cvičiť doma sám a zmeniť svoje pohybové návyky, pretože len pravidelným a vhodným pohybom je možné tento syndróm zvrátiť.

Prevencia CC syndrómu

Jedna vec je liečba už vzniknutého problému, druhá vec je prevencia, vďaka ktorej k problému nedôjde vôbec, alebo iba v miernejšej forme.  Ako sme spomenuli vyššie, základom je pravidelný a vhodný pohyb, rehabilitácia, no a pred akýmkoľvek cvičením a športovým výkonom aj vhodné zahriatie a rozcvičenie.  Najlepšou prevenciou proti CC syndrómu je: 

  • Dodržiavanie správnej techniky cvikov v súlade s biomechanikou ľudského tela.

  • Správne vyvážený tréning - silové ale aj kompnezačné, uvoľňovacie  a strečingové prvky  

  • Vhodné postavenie hlavy – pri predsune hlavy smerom dopredu sa dopredu posúvajú aj plecia, čo vedie k zvýšenému napätiu trapézových a kosoštvorcových svalov. Vhodnejšie je sedieť so vzpriamenou chrbticou tak, aby bola chrbtica v neutrálnej polohe a hlava priamo na hrudníkom a panvou. Toto postavenie v sede však nie je možné udržať dlhodobo, preto je vhodnejšie polohu v sede neustále meniť a kompenzovať dostatočným pridozeným pohybom a cvičením. 

  • Pravidelné zaraďovanie cvikov zameraných na šiju, hrudník, chrbtové svalstvo a horné trapézy.

Ako pomáha fyzioterapia pri CC syndróme?

Prepojenie hlavy a krčnej chrbtice je náchylné na mnohé problémy, či už ako dôsledok nedostatku pohybu, nevhodného pohybu, nevhodnej polohy hlavy či degeneratívnych zmien vo vyššom veku. Vo všetkých spomínaných prípadoch je fyzioterapia vhodnou metódou ako zvrátiť zdravotné riziko. Fyzioterapeut vám pomôže odhaliť príčinu problémov a následne vám pomôže vyskladať rehabilitačný režim, naučí vás ako správne cviky prevádzať a teda bezpečne cvičiť aj doma. Aktívnu časť, teda samotné cvičenie, môže fyzioterapeut obohatiť aj o uvoľňovanie svalstva manuálnymi technikami. 

CC syndróm a odporúčané cviky

Uvoľnenie šije  – Sadnite si, alebo sa postavte a pri vzpriamenej polohe chrbtice sa snažte dotknúť uchom pleca. Cvik môžete vykonávať aj v ľahu na chrbte s podloženou hlavou. Posilnenie a uvoľnenie hrudníka – Zoberte si do rúk gumu na cvičenie, alebo jogový opasok, prípadne šál či šatku. Uchopte predmet tak, aby ste ho napli pred hrudníkom čo najviac. S nádychom zodvihnite ruky a prejdite nimi za chrbát aspoň na úproveň ramien. Snažte sa udržať lakte vystreté a predmet napnutý čo najviac.   Posilnenie širokých svalov chrbta – Postavte sa do vzpriamenej polohy a horné končatiny vystrite smerom nahor. Z tejto polohy sa nakloňte niekoľkokrát do oboch strán. Krúženie hlavou a ramenami - Pritiahnite bradu ku krčnej jamke čo najviac a začnite bradou kresliť krúžky vo vzduchu takže, zakrúžte aspoň 5x v každom smere. Položte si prsty rúk na ramená, lakte sa pokrčia a takto karúžte ramenmi v každom smere niekoľkokrát. Krúžky robte precízne a pomaly tak, aby ste cítili ako sa lopatky k sebe priťahujú a odťahujú od seba. Ukončiť ich môžete striedavým krúžením ramien, takže zapojíte aj hrudnú chrbticu.  Mobilizácia krku - Postavte sa alebo sa posaďte tak, aby bolo telo v jednej línie - chodidlá, panva, hrudník a hlava nad sebou. Začnite predsúvať hlavu dopredu a následne ju zatiahnite smerom dozadu tak, aby sa krk predĺžil na maximum. Zopakujte aspoň 10x.  Prečítajte si aj o cervikobrachiálnom syndróme.

Autor

MUDr. Jozef Staríček
MUDr. Jozef Staríček
Lekár FBLR / Ortopéd
  • Vzdelanie: Vzdelaný na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1963 – 1969)

  • Atestácia: v obore balneológie a liečebnej rehabilitácie, ortopédie, pediatrie, akupunktúry a telovýchovnom lekárstve.

  • Medicínska prax: 45 rokov praxe z toho 10 rokov ako lekár v arabskom svete. Dokáže hovoriť s pacientom v 4-och jazykoch (Angličtina, Nemčina, Ruština a Arabčina). Problematike sa venuje komplexne v spolupráci s lekármi, fyzioterapeutmi a inými odborníkmi v rámci PROFY.