Spazmy na chrbte vznikajú najčastejšie ako následok nebezpečných blokád chrbta, jeho stuhnutosti vzhľadom na preťaženie či naopak, z dôvodu minimálnej motorickej aktivity. Nesprávna športová technika, sedavá práca a nedostatok pohybu sú základné predispozície podporujúce vznik spaziem. Chrbtica je komplexný celok, ktorého úlohou je udržiavať stabilitu, rozložiť váhu na dolné končatiny a priamo sa nadpája na hrudný kôš, ktorý spolu s panvou tvorí ochranný kostný obal väčšiny orgánov. 

 

Chrbtica sa podieľa na vzniku každého pohybu. 

 

Spazmy na chrbte: Problémové zóny

 

 

  • Stuhnutý chrbát 

 

Stuhnutie hlbších svalových vlákien môže byť zapríčinené nesprávnym držaním tela, sedením, ale aj psychickou záťažou a stresom. Stuhnutosť chrbta môžeme rozcvičiť relaxačnými cvikmi, vďaka ktorým môžeme predísť ďalšiemu štádiu – vzniku spazmov. 

 

  • Stuhnutá šija 

 

Spazmy na chrbte sa spájajú najmä s najčastejším problémom – stuhnutím šije. Svaly vplyvom sedavého životného štýlu zvyšujú svoj svalový tonus (hypertonus). Hypertonus môže nastať najmä zo stresových situácií kedy sa kontrakcia svalov zvyšuje, čo môže v konečnom dôsledku zapríčiniť bolesť hlavy z krčnej chrbtice a vznik spazmov

 

  • Blokády na chrbtici 

 

Blokáda na chrbtici vzniká vplyvom systematického kontinuálneho preťažovania určitej svalovej partie. Pacient pociťuje silnú, bodavú bolesť aj pri nenáročných pohyboch. Postihuje najmä rekreačných športovcov s nesprávnou športovou technikou, ale aj pracovníkov fyzicky náročných prác. 

 

Blokády na chrbtici je možné odstrániť kombináciou mäkkých techník, postizometrickej relaxácie PIR a fyzikálnej terapie. Cieľom týchto techník je uvoľnenie svalov, zlepšenie cirkulácie krvi a tým aj kontinuálny odvod patogénnych a zápalotvorných látok z daného miesta. 

 

 

Kedy navštíviť fyzioterapeuta? 

Bolesť chrbtice pretrvávajúca viac ako 3 dni si vyžaduje dozor fyzioterapeuta, ktorý vylúči vážnejšie zranenia. Stanovenie cvičebného plánu, aplikácia punkcie či obstreku ako forma diagnostiky, sú základné výkony, ktoré vo väčšine prípadov zabezpečia bezbolestnú pohyblivosť pacienta.

 

 

Základom je vylúčenie kyfózy, skoliózy,lordózy či iných anomálií znižujúcich komfort pacienta.  

 

  • ,,Kobra’’Cvičenie vykonávame na podložke, karimatke. Členky, kolená a časť stehien sa dotýkajú vrchnou časťou karimatky, zatiaľ čo chrbát účinne pretiahneme do krivky smerom dozadu. Podpierame sa len na rukách, ktoré máme vo vystretej polohe, hlava smeruje smerom ku chrbtu. Cítime, ako sa nám naťahujú brušné svaly a chrbtica sa uvoľňuje.
  • ,,Bird Dog ‘’ –  Cvik znovu vykonávame na karimatke. Dáme sa na kolená, zatiaľ čo máme ruky položené dlaňami na karimatke zarovno pliec. Ak započneme túto stabilnú polohu, vystrieme pravú ruku do výšky pliec rovnako ako pravú nohu do výšky krížovej chrbtice. Preciťujeme každý pohyb a vymieňame strany. 
  • ,,Rotácia chrbtice“ – Ľahneme si na karimatku s rukami vedúcimi popri tela. Nohy skrčíme v kolenách, pritisneme ku sebe a pomaly pokladáme obe nohy na bok – chrbtica je stále na karimatke. Popri tomto cvičení budeme cítiť brušné svaly, naťahovanie chrbtových svalov. Opakujeme niekoľkokrát na obe strany. 
  • ,,Mačka’’ –  Cvičenie vykonávame na karimatke. Dáme sa do polohy mačky, kedy tento cvik pozostáva z dvoch fáz. Počas prvej fázy chrbát zaguľatíme smerom hore, krk a hlavu v jednej rovine skloníme a snažíme sa svaly chrbtice natiahnuť. Druhá fáza je presný opak prvej fázy – chrbát prehneme bližšie k zemi, hlavu a krčnú chrbticu smerujeme nahor. 

 

Jednotlivé cvičenia môžeme využiť preventívne či zapríčiniť recidivujúcej bolesti. Ich výhodou je jednoduchosť a fakt, že ich môžeme vykonávať v pohodlí domova. 

 

 

Poraď sa s našimi skúsenými fyzioterapeutmi