Stuhnuté svaly medzi lopatkami predstavujú problém, ktorý vzniká ako reakcia organizmu na emočný stres a preťaženie organizmu. Lopatky sú časť ľudského tela, ktorá udáva ramenám lokomočný pohyb a spája ramená a chrbticu. Svaly lopatiek potrebujeme pre vykonávanie elementárnych činností, zachovania zdravej posturizácie a kontinuálneho dýchania. Stuhnutosť svalov medzi lopatkami často prechádza do blokády či vzniku spazmov. Spazmy medzi lopatkami sú problémom, ktorý môže mať dopad aj na iné časti tela (vystreľovanie bolesti do horných či dolných končatín).
Stuhnuté svalu medzi lopatkami: Ako vzniká?
Prirodzenou funkciou svalu sú kontrakcie (sťahovanie sa) a relaxácia (uvoľňovanie sa), ktorá je riadená nervovými výbežkami prenášajúcimi informáciu z centrálnej nervovej sústavy CNS. Sval je oslabený alebo skrátený následkom dlhodobej nečinnosti či vykonávanie ohraničeného kontinuálneho zaťaženia.
Skrátenie svalstva spôsobuje svalovú dysbalanciu, ktorá sa odráža na posturizácií pacienta.
Oblasť lopatiek je zaujímavá tým, že zoskupuje rôzne svalové skupiny. Keďže lopatky priamo kooperujú s ramenom, nachádzajú sa tu fázické svaly, ktoré vykonávajú dynamický pohyb. Lopatky sú taktiež súčasťou chrbta a veľkú časť tvoria svaly posturizačné.
Pre správnu funkciu organizmu je nutné zachovať svalovú balanciu medzi fázickými a posturizačnými svalmi.
Vznik spazmov medzi lopatkami
Spazmy vznikajú ako následok reflexného deja svalstva pred preťažením. Fyzické preťaženie, vykonávanie nesprávneho pohybu, inaktivita sú predispozíciami na vytvorenie tzv. spúšťových bodov, ktoré sa objavujú vo forme podkožných ,,hrčiek’’. Spazmy medzi lopatkami sú nebezpečné z pohľadu dysbalancie, ktorej následkom je evaluácia lopatiek, prípadne jednej strany lopatiek. Bolesť sa zhoršuje pri dynamickom pohybe a pretrváva aj pri statickom zotrvaní v polohe.
Fyzioterapia a stuhnuté svaly medzi lopatkami
Stuhnutosť svalov prerastá do spazmov alebo svalovej blokády. Oba z týchto stavov môžu prerásť do chronického stavu, ktorého liečba je dlhšia ako 1 rok. Fyzioterapia je primárnou liečbou s overenými výsledkami. Na liečbe sa okrem fyzioterapeuta podieľa aj ortopéd či neurológ, v závislosti od stanovenej diagnózy. Bolesť lopatky odporúčame ihneď konzultovať s všeobecným lekárom. Fyzioterapeut na základe diagnózy stanoví cvičebný plán, ktorý môže pozostávať napr. z rehabilitačného cvičenia, postizometrickej relaxácie PIR, mäkkých techník či kombinácie fyzikálnej terapie pre elimináciu opuchu a bolesti.
