Čo sú lymfatické uzliny a aká je ich funkcia v tele?
Lymfatické uzliny sú orgány okrúhleho alebo oválneho tvaru a nachádzajú sa v obehu lymfatických ciev ako biologický filter lymfy. Nachádzajú sa hlavne v podpazušných jamkách, trieslach, v blízkosti veľkých krčných ciev, v hrudníku a v brušnej dutine.
Majú nenahraditeľnú rolu v boji proti cudzorodým látkam, mikróbom a nádorovým bunkám.
Lymfatický systém
Lymfatický systém je komplikovaná sieť rôznych orgánov, ciev, uzlín a samotnej lymfy, ktoré spolupracujú na presune lymfy späť do krvného obehu. Do lymfatického systému patrí lymfa, lymfatické uzliny a cievy, zberné cesty, slezina, týmus, mandle, adenoidy, kostná dreň, Peyererové pláty a slepé črevo.
Lymfa je tekutina podobná krvnej plazme, tvorí ju prevažne voda, ale taktiež tukové bunky, odpadové látky, hormóny, bielkoviny a glukóza. Jej úlohou je zbierať odpadové látky po tele a zhromažďovať ich v uzlinách, kde sa lymfa filtruje.
Dôležitá úloha lymfatických uzlín v imunitnom systéme
Lymfatické uzliny sú základom imunitnej odpovede organizmu na stret s baktériami a vírusmi. Ich úloha v boji proti infekciám je nenahraditeľná, pretože fungujú ako filtre, ktoré zachytávajú vírusy, baktérie a iné príčiny chorôb skôr, ako by mohli infikovať ostatné časti tela.
Rozmiestnenie a štruktúra lymfatických uzlín
Tvar lymfatickej uzliny pripomína fazuľu alebo obličku. Ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí 1-25 mm. Povrch lymfatickej uzliny je tvorený puzdrom z hustého kolagénneho väziva s elastickými vláknami a s bunkami hladkého svalstva. Z puzdra vystupujú väzivové septa, trabekuly, ktoré smerujú do stredu uzliny. Lymfatická uzlina sa skladá z periférne uloženej kôry (cortex) a centrálne uloženej drene (medulla). Vo vnútri sa nachádza trojrozmerná sieť tvorená bunkami a vláknami, v ktorej sa nachádzajú imunitné bunky - lymfocyty a makrofágy a ďalšie typy buniek imunitného systému.
V celom tele máme okolo 600 lymfatických uzlín, aj keď ich presný počet sa môže líšiť u každého človeka. Nachádzajú sa hlavne v podpazušných jamkách, trieslach, v blízkosti veľkých krčných ciev, v hrudníku a v brušnej dutine a takisto na hlave, rukách, hrudníku, bruchu a nohách.
Lymfatické uzliny sú rozložené v tele v skupinách, pričom každá má na starosti očistu určitej oblasti tela. Najčastejšou príčinou opuchnutých lymfatických uzlín je infekcia, najmä vírusová infekcia, ako je prechladnutie.
Zväčšenie lymfatických uzlín: Možné príčiny a symptómy
Pri návšteve obvodného lekára pri nachladnutí či viróze je bežnou súčasťou vyšetrenia palpačné vyšetrenie lymfatických uzlín na krku. Ich zväčšenie je totiž prejavom bakteriálnej alebo vírusovej infekcie. Zriedkavo môžu dokonca signalizovať oveľa vážnejšie ochorenie, ako je napríklad rakovina.
Najčastejšie sú lymfatické uzliny opuchnuté v oblasti krku, pod bradou, v podpazuší a v slabinách.
V prípade, že lymfatické uzliny v hrdle opuchnú, je možné nahmatať si v danej oblasti hrčky, ktoré sú pravdepodobne mäkké a jemné na dotyk a môžu dokonca trochu bolieť. Lekársky termín pre opuchnuté a zdurené lymfatické uzliny je adenopatia alebo lymfadenopatia.
Ak u vás k opuchu a zdureniu lymfatických uzlín dôjde, neľakajte sa. Ide totiž o jednu z prirodzených reakcií organizmu na ochorenie alebo infekciu. Zdurené lymfatické uzliny znamenajú, že imunitný systém aktívne pracuje na odstránení vírusovej alebo bakteriálnej infekcie.
Virózy
V tejto časti sa pozrieme na najčastejšie virózy, teda infekcie spôsobené vírusom, s ktorými sa môžeme najčastejšie stretnúť.
Čo sa týka liečby týchto infekcií, antibiotiká zaberajú len na bakteriálne infekcie. V týchto prípadoch sa preto liečia iba symptómy, pacient sa izoluje a opdorúča sa pokoj na lôžku.
Infekčná mononukleóza (vírus Epstein-Barrovej)
Infekčná mononukleóza je globálne rozšírené vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje najmä vysokou horúčkou, angínou a zväčšením lymfatických uzlín. Prenáša sa najmä medziľudským kontaktom a slinami. Toto ochorenie vzniká nakazením sa humánnym herpetickým vírusom Epsteina a Barrovej (EPV). postihuje najmä ľudí bielej rasy a obzvlášť mladých ľudí a detí. V dospelom veku má väčšina populácie už vytvorené protilátky. Infekčnú mononukleózu preto zväčša človek prekoná iba raz za život. Vírus však môže v tele prežiť v spiacej forme bez akýchkoľvek príznakov.
Následne sa vírus môže aktivovať v prípade, že človek má oslabený imunitný systém, prechádza tehotenstvom alebo náročnou a stresovou životnou situáciou, alebo pri iných závažných ochoreniach.
Samotné ochorenie infekčnej mononukleózy zvyčajne nie je vážne a liečba býva nenáročná. Príznaky zvyknú vymiznúť samé do jedného až dvoch mesiacov.
Osýpky
Osýpky kedysi patrili k smrteľným ochoreniam a dodnes na ne umiera vo svete mnoho ľudí. Osýpky vyvoláva vírus z rodiny paramyxovírusov, ktorý zaútočí na hostiteľské bunky, na ktorých parazituje a využije ich pre svoj ďalší vývoj. Tento vírus patrí ku kvapôčkovým, teda prenáša sa vzduchom, napríklad pri kašľaní a kýchaní a v prostredí prežije asi dve hodiny a do organizmu sa dostáva cez sliznicu nosa, úst, dýchacie cesty a prípadne aj oči.
Medzi príznaky osýpok patrí horúčka, vyrážka, kašeľ, nádcha, červené oči, svetloplachosť, bolesť hrdla a biele škvrny v ústach.
Zatiaľ neexistuje jeden konkrétny liek na liečbu osýpok, preto sa pristupuje k symptomatickej liečbe, znižovaniu horúčky, tlmeniu bolesti a dopĺňaniu vitamínov. Potrebný je pokoj na lôžku a tiež je dôležitá izolácia pacienta. V prípade oslabenej imunity sa pacientom podáva ľudský imunoglobulín G.
Rubeola
Rubeola alebo tiež ružienka za svoj názov vďačí ružovo sfarbenému výsevu, ktorý sa objavuje po celom tele. Ide o infekčné vírusové ochorenie a prenáša sa vzduchom, teda patrí ku kvapôčkovým vírusom. K nákaze dochádza pri vdýchnutí kvapôčky pri kašľaní alebo kýchaní, ale takisto zdieľaním nápojov a jedla s nakazeným človekom. K pacientom s rubeolou najčastejšie patria deti a mladiství a ochorenie sa vyskytuje prevažne na jar.
Inkubačná doba sa pohybuje od 14 do 21 dní a prvým prejavom býva práve vyrážka.
Choroba nemáva ťažký priebeh a nebýva nebezpečná. Človek má po jej prekonaní doživotnú imunitu.
Bakteriálne infekcie
Bakteriálna infekcia je jednou z hlavných a najčastejších príčin zdurených lymfatických uzlín v hrdle. Najčastejšia sa liečia pomocou antibiotík. Pokiaľ je zväčšenie uzlín spôsobené vírusom HIV, liečba je špecifická.
Angína
Angína označuje zápal krčných mandlí alebo dobornejšie tonzilitídu. Je to ochorenie vyvolané baktériami a hoci sa považuje za jedno z bežných ochorení, podceniť ho môže priniesť komplikácie.
Vo výnimočných prípadoch môžu zápal krčných mandlí vyvolať aj vírusy a plesne.
Angína sa prejaví relatívne rýchlo od nákazy, inkubačná doba je len 1-3 dni. Ochorenie sa šíri kvapôčkami, teda vzduchom v prípade, že niekto kýchne alebo zakašle.
Najčastejšie prejavy angíny: silná bolesť hrdla a bolesť pri prehĺtaní, vysoká horúčka a zimnica, únava, celková slabosť, bolesť hlavy a zápach z úst.
Takisto sú krčné mandle sú pokryté šedobielym alebo aj žltkastým povlakom, ktorý sa nazýva čapy.
V prípade, že sa potvrdí bakteriálna angína (napríklad CRP testom), lekár vám predpíše antibiotiká, ktoré je vždy nutné vybrať úplne celé, bez ohľadu na to, že sa začnete cítiť dobre a zmiznú symptómy.
V prípade neliečenia angíny riskujete hnisavý zápal mandlí, ktorý sa už lieči omnoho ťažšie, prípadne sa infekcia môže usadiť aj do iných tkanív tela, napríklad do srdca a spôsobiť myokarditídu teda zápal srdcového svalu.
Tuberkulóza
Alebo hovorovo TBC či suchoty je zdĺhavá infekčná choroba postihujúca všetky tkanivá a orgány (lymfatické uzliny, kožu, kosti, kĺby, obličky, chrbticu, mozog a iné časti tela), najčastejšie však pľúca.
V minulosti na toto ochorenie ľudia často umierali, dnes je úspešne liečiteľné. Spôsobuje ju baktéria Kochov bacil (Mycobacterium tuberculosis). Názov nesie po svojom objaviteľovi Robertovi Kochovi, ktorý ju objavil v roku 1882.
Prenos baktérie sa deje pri bežných situáciách ako je rozprávanie, smiech, spev, kašeľ či kýchanie. Nakaziť sa touto baktériou však nie je úplne jednoduché, niektoré zdroje uvádzajú, že na nákazu je nutné stráviť s infikovanou osobou aspoň 4 hodiny.
Po nákaze sa ochorenie môže vyvinúť do dvoch rôznych foriem:
Latentné TBC - teda bez príznakov a osoba dokonca nie je ani infekčná. Musí sa však liečiť, pretože sa môže zmeniť na aktívnu formu.
Aktívne alebo otvorené TBC - len asi 1 z 10 ochorení prepukne do symptómov, ako je chronický suchý kašeľ a vykašliavanie krvi. Medzi ďalšie príznaky patrí horúčka, potenie a strata telesnej hmotnosti. Môže prepuknúť aj po niekoľkých rokoch od kontaktu s baktériou.
Toto ochorenie sa dnes lieči antibiotikami, resp. kombináciou rôznych druhov, nakoľko si táto baktéria už vypestovala značnú rezistenciu.
Záškrt
Alebo odborne diftéria bolo kedysi veľmi často príčinou detských úmrtí. Od roku 1946 je u nás zavedené očkovanie proti tejto chorobe a jeho výskyt je v dnešnej dobe veľmi ojedinelý.
Ochorenie spôsobuje baktéria Corynebacterium diptherie a zriedkavo aj ďalšie druhy korynebaktérií a to C. ulcerans alebo C. psetudotuberculosis. Tie sa šíria kvapôčkami a sú mimoriadne odolné, na predmetoch vydržia aj niekoľko dní. Do organizmu môžu preniknúť aj rankou na koži a vyvolať menej častý variant kožného ochorenia.
Inkubačná doba je 2–5 dní. Prvé príznaky ochorenia sa podobajú angíne - bolesť hrdla, horúčka, únava a celková slabosť. Včasné rozpoznanie ochorenia ako aj liečba sú v prípade záškrtu veľmi podstatné.
Baktéria poškodzuje sliznice v horných dýchacích cestách a tie v dôsledku toho odumierajú. Na povrchu dýchacích ciest sa tvoria výrazné povlaky nazývané tiež pablány, kvôli ktorým hrozí udusenie. Príznaky sú zdurené uzliny, vysoká horúčka, opuchnutý krk, zastrený hlas a problémy s príjmom tekutín a dýchaním.
Baktéria navyše tvorí toxín, ktorý môže poškodiť obličky, srdce či nervy.
Ochorenie sa lieči antibiotikami, ktoré ničia baktérie a tiež antitoxínmi a infikovaný je hospitalizovaný na infekčnom oddelení, aby sa predišlo šíreniu nákazy.
Zubné infekcie a infekcie ústnej dutiny
Zápaly v ústnej dutine a zubov majú rôzne príčiny. Delia sa na endogénne (vnútorné) a exogénne (vonkajšie) príčiny. Radíme sem fyzikálne a chemické vplyvy, vírusové, bakteriálne a plesňové infekcie, poruchy imunity, hormonálnu nerovnováhu, genetické faktory, deficit vitamínov a minerálov, ako napríklad železo, kyselina listová, zinok, vitamín C, B12, a iné, fajčenie, alkohol, poruchy metabolizmu a ďalšie.
Infekcie v ústach sa prejavujú viditeľným zápalom (červená sliznica), krvácaním a bolesťou.
Najlepšou ochranou pred infekciami je prevencia, ktorá zahŕňa dôkladnú hygienu ráno a večer. Používanie medzizubných kefiek, zubnej nite a prípadne aj ústnej vody. Takisto pestrú a vyváženú stravu bohatú na vitamíny a minerály.
Ďalšou príčinou infekcie môže byť mechanické poškodenie sliznice, napríklad zubnou protézou alebo strojčekom. Vtedy je potrebné vyhľadať zubára, ktorý zhodnotí stav a prípadne vám danú zubnú pomôcku vymení za vhodnejší variant.
Syfilis
Je to infekčné ochorenie radené k sexuálne prenosných chorobám (angl. skratka STD), ktoré spôsobuje baktéria Treponema pallidum. Tá prenikne cez kožu a sliznicu do tela a tiež dokáže veľmi rýchlo preniknúť do lymfatických uzlín a do krvi. Postihuje kožu, svaly, kosti a celú nervovú sústavu. V prípade neliečenia sa môže skončiť smrťou.
Prenáša sa hlavne sexuálnym stykom, vrátane orálneho a análneho sexu. Takisto sa prenáša z matky na plod počas tehotenstva. Veľmi zriedkavo sa prenáša aj pri kontakte s predmetmi, na ktorých sa baktéria nachádza.
Baktéria mimo tela neprežije dlho, zničí ju teplota vyššia ako 39 °C, kyslík a tiež bežné dezinfekčné prostriedky.
Inkubačná doba je v rozmedzí 15-90 dní a ochorenie má niekoľko štádií. Primárne, sekundárne a terciárne, neskôr aj kardiovaskulárny syfilis a neurosyfilis.
Počas primárneho štádia sa vytvorí typický príznak syfilisu, a to malý vred v mieste vstupu infekcie (genitálie, konečník, ústa), ktorý je veľký 1 mm až 2 cm. Vred nemá ohraničenie, je tmavo červený a na dotyk veľmi tvrdý a nebolí. U mužov sa môže vredy vyskytovať kdekoľvek na penise a u žien na vonkajších genitáliách, vo vagíne, prípadne na krčku maternice, kde ho môže objaviť iba gynekologické vyšetrenie.
Vred sa zvyčajne zahojí úplne sám, s aj bez liečby. Hneď ako sa objaví vred, v období 1 − 2 týždňov opuchnú lymfatické uzliny, ktoré bývajú zväčšené, začervenané a nebolestivé.
Je však nutné zahájiť liečbu okamžite, inak ochorenie prechádza do sekundárneho štádia.
V sekundárnom štádiu sa objaví vyrážka po celom tele, ktorá je vysoko nákazlivá a ďalším typickým prejavom sú takisto vystúpené pľuzgiere (condylomata) s bielosivým páchnucím povrchom. Najčastejšie sa vyskytujú v podpazuší, v slabinách, na genitáliách, ale aj v ústach.
Terciárne štádium je dnes veľmi ojedinelé a je to v zásade oveľa závažnejšia forma sekundárneho štádia.
Kardiovaskulárna forma syfilisu sa objaví asi u 10% pacientov po 10-30 rokoch od nakazenia. Ohrozuje cievy a srdce, najviac však aortu a koronárne artérie. Ochorenie oslabuje steny aorty a zápal môže preniknúť až k ústiu koronárnych tepien. Srdcové svaly potom nie sú dostatočne zásobené kyslíkom a zvyšuje sa tak tak riziko infarktu myokardu.
Neurosyfilis je najzávažnejšia forma syfilisu a trpí ňou cca 7 % pacientov. Prejavuje sa približne 5 − 35 rokov od nákazy a veľmi vážne postihuje celý nervový systém.
Syfilis sa lieči penicilínovými injekciami priamo do svalu. V prípade alergie na penicilín, sa používa tetracyklín. Dĺžka liečby závisí od štádia rozvinutia ochorenia. Väčšina pacientov musí byť hospitalizovaná, pretože trpí Jarisch-Herxheimerovou reakciou, ktorá sa prejavuje bolesťou hlavy, triaškou, horúčkami, bolesťou svalov a tachykardiou.
Chlamýdie
Chlamýdie patria takisto do skupiny sexuálne prenosných mikroorganizmov, ale napadnúť môžu aj pľúca a dokonca očnú spojivku. Chlamýdie sú mikroorganizmy parazitujúce na hostiteľských bunkách. Po preniknutí do bunky využívajú jej energiu na rozmnožovanie. Chlamýdie totiž nemajú vlastný metabolizmus, ktorým by si tvorili energiu potrebnú na rozmnožovanie. Parazitické bunky následne narušia hostiteľskú bunku a donútia ju prasknúť, čím sa premnožené chlamýdie dostanú do ďalších buniek a vzniká infekcia.
V rozmnožovacích orgánoch ľudí sa prenáša a rozmnožuje chlamydia trachomatis a je prenosná vaginálnym, orálnym a tiež análnym sexom.
Väčšina nakazených ľudí nemá absolútne žiadne príznaky, alebo len veľmi nešpecifické príznaky, ako napríklad výtok u žien. Nákazu chlamýdiami preto môže potvrdiť iba cytologické vyšetrenie.
Ak sa príznaky prejavia sú zväčša nasledovné:
svrbenie pošvy a biely výtok,
bolesť v podbrušku, za sponou lonovej kosti a pri pohlavnom styku
problémy s močením,
krvácanie medzi menštruáciami a po pohlavnom styku,
bolesť semeníkov,
belavý výtok z penisu,
pálenie pri močení a bolesť v močovej trubici.
Chlamýdie sa liečia antibiotikami a zdržaním sa sexuálneho styku počas doby liečenia, aby nedochádzalo k ďalšiemu prenosu. Neliečená infekcia totiž môže viesť k rôznym ďalším komplikáciám, a to prevažne u žien, ako je napríklad endometrióza, bolestivá menštruácia, patologické zmeny na maternici a dokonca až neplodnosť.
Borelióza
Lymská alebo kliešťová borelióza patrí do skupiny zoonózy, teda ochorenia prenosné zo zvieraťa na človeka. Prenášačom sú kliešte, ktoré sa vyskytujú v tráve, na záhradách, v parkoch, na lúkach aj v lesoch.
Doposiaľ neexistuje proti tejto chorobe očkovanie, avšak lymská borelióza je liečiteľná.
Pre zníženie rizika nákazy sa odporúča pri návšteve prírody ochrániť vhodným oblečením (dlhé nohavice, dlhý rukáv, vysoké ponožky), repelentom proti komárom a kliešťom a dôkladnou sprchou a kontrolou celého tela po návrate z prírody.
Boreliózu vyvoláva baktéria Borellia burgdorferi, ktorú prenášajú kliešte vo svojich všetkých vývojových štádiách. Riziko nákazy sa znižuje včasným vytiahnutím kliešťa z tela.
Príznaky včasnej lymskej boreliózy, ktoré sa objavia zväčša jeden až štyri týždne po uhryznutí sú:
plochá, okrúhla červená škvrna s blednúcim stredom – erythema migrans kdekoľvek na tele (nie iba v mieste prisatia kliešťa),
horúčka,
únava,
stuhnutý krk,
opuchnuté lymfatické uzliny,
bolesť kĺbov a svalov,
poruchy spánku,
ťažkosti so sústredením.
U detí sa okrem vyššie uvedených príznakov vyskytujú aj psychologické problémy ako sú zmeny nálady, depresia, hnev alebo agresivita a nočné mory.
Borelióza sa najlepšie lieči v prvotnom štádiu užívaním antibiotík doxycyklín, amoxicilín alebo cefuroxím, ktoré sú prvou možnosťou liečby u dospelých a detí. Liečba trvá aspoň 14 až 28 dní. Liečiť sa musia aj tehotné ženy antibiotikami, ktoré sú pre ne vhodné.
HIV
Názov tohto vírusu je skratka z anglického spojenia Human Immunodeficiency Virus, čo v preklade znamená vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Tento vírus sa prenáša kontaktom s krvou nakazeného a veľmi často počas pohlavného styku, alebo pri užívaní drog injekčnými striekačkami, ktorí si závislí medzi sebou “požičiavajú”. Prenáša sa takisto z matky na dieťa počas tehotenstva, pôrodu a kojenia.
Od nakazenia do reálnych zdravotných problémov spôsobených HIV môžu uplynúť roky. Bez potrebnej liečby sa stav vyvinie do ochorenia AIDS, čo je ďalšia skratka anglického výrazu Acquired Immunodeficiency Syndrome, teda získaný syndróm imunitnej nedostatočnosti.
HIV pozitívny človek nemusí mať nevyhnutne zdravotné problémy a môže vykazovať úplné zdravie. Ide o bezpríznakové obdobie, kedy nosič vírusu HIV síce nemá príznaky, avšak stále vírus prenáša.
Pacient, ktorý sa dostane až do štádia AIDS môže ochorieť na konkrétne neurologické, autoimunitné, onkologické ochorenie alebo aj banálne infekcie a zomrieť na ne.
Doposiaľ neexistuje liek na HIV alebo AIDS, no vhodnou a včasnou liečbou je možné kontrolovať a predchádzať rozšíreniu infekcie a ochorenia. Antivirotická liečba HIV znížila úmrtia na AIDS po celom svete.
Najlepším spôsobom ochrany je prevencia - zodpovedný prístup v sexuálnom živote a pravidelné testovanie sa na sexuálne prenosné ochorenia.
Bartonellóza
Ide o ďalšie ochorenie prenosné zo zvieraťa na človeka - antropozoonóza, známe aj ako choroba z mačacieho škrabnutia. Prenášačom je mačka, no takisto blchy a kliešte. Najviac postihnuté orgány sú koža a lymfatické uzliny.
Ochorenie spôsobuje baktéria Bartonella henselae a k infekcii dochádza pri škrabnutím alebo uhryznutí infikovaným zvieraťom. Inkubačná doba je od 5 do 10 dní od uhryznutia. K najviac ohrozeným patria majitelia mačiek a veterinári.
Ochorenie sa prejaví masívnou imunitnou reakciou, pri ktorej sa môžu zväčšiť a bolieť lymfatické uzliny, hlavne v oblasti krku a šije. Vo väčšine prípadov sa ochorenie prejaví vyrážkou v oblasti rany.
Ďalšie príznaky sú mierne zvýšená teplota, únava a bolesti svalov a hlavy.
Infekcia môže postihnúť oko v prípade, že pacient bol v kontakte so zvieraťom v oblasti tváre. Vtedy chorý neznáša svetlo a trpí bolesťou oka.
Zápal lymfatických uzlín: Možné príčiny a symptómy
Zápal a zväčšenie lymfatických uzlín môže byť prejavom iného vážnejšieho ochorenia, napríklad reumy či lupusu.
Reumatoidná artritída
Reuma je chronické systémové ochorenie, ktoré postihuje kĺby a šľachy a v prípade, že sa nelieči, alebo stav skomplikuje môže postihnúť aj oči a kardiovaskulárnu sústavu.
Príčina ochorenia nie je presne známa, ale má na ňu vplyv niekoľko faktorov - životný štýl, miera prežívaného stresu, časté bakteriálne a vírusové infekcie, dedičnosť, alergie, hormonálne ťažkosti, a iné.
Medzi príznaky patrí stuhnutosť postihnutých kĺbov, ktorá sa zhoršuje pri neaktivite, zápal najmenej troch kĺbov (najčastejšie sú postihnuté malé kĺby prstov ruky, zápästia, lakťa, kolena, členka a prstov nohy), mimokĺbové príznaky, reumatické uzlíky, opuch pleury, zápal obalov srdca, zápal a zväčšenie lymfatických uzlín, zväčšenie sleziny, znížený počet bielych krviniek, zápal ciev, anémia a pod., slabosť, mierne zvýšená telesná teplota a strata hmotnosti.
Lupus erytematodes
Systémový Lupus Erythematosus (SLE) je autoimunitné ochorenie, pri ktorom sa imunitné bunky “zbláznia” a zaútočia na vlastné bunky a spôsobujú zápala v rlznych častiach tela.
Medzi príznaky tohto ochorenia patria červený fľak na lícach a koreni nosa (tzv. „motýľovitý erytém“), padanie vlasov, zhruba u polovice chorých aj opuchy kĺbov a šliach.
Každý pacient môže zažívať rôzne symptómy a ich kombinácie, v závislosti od toho, ktoré orgány začne imunita napádať. Pri tomto ochorení sa tiež striedajú fázy aktívnej choroby a remisie.
Zdurenie lymfatických uzlín patrí k mnohých príznakom tohto ochorenia.
Zväčšené lymfatické uzliny u detí: Čo by ste mali vedieť
Zatiaľ čo u dospelého človeka nie sú lymfatické uzliny za normálnych okolností hmatateľné, u detí to môže byť inak. Deti totiž môžu mať zväčšené uzliny aj pri bežných virózach a aj niekoľko dní po ich prekonaní.
Je tiež úplne normálne, že môžete svojim deťom lymfatické uzliny poľahky nahmatať v podpaží, na krku a v slabinách a neznamená to, že sú uzliny zväčšené, u dospelého sa naopak tento stav považuje za lymfodenopatiu, teda zväčšené lymfatické uzliny.
Ak by sa vám predsa zdali lymfatické uzliny vášho dieťaťa neprimerane veľké, neváhajte sa obrátiť na lekára.
Zdurené lymfatické uzliny a rakovina: Súvislosti a príznaky
Zdurené lymfatické uzliny môžu indikovať aj závažné ochorenie, ako je rakovina. Rakovina lymfatických uzlín sa nazýva lymfóm, ktorý veľmi dobre reaguje na liečbu, pokiaľ je zahájená v počiatočnom štádiu ochorenia.
Pozornosť zbystrite v prípade, že si nahmatáte nebolestivú lymfatickú uzlinu tuhej konzistencie s veľkosťou nad 2,25cm² a jej veľkosť sa ani po 1-2 mesiacoch nemení.
Ak je váš vek 40 rokov a viac a postihnutá lymfatická uzlina sa nachádza nad kľúčnymi kosťami - hlava, krk a pľúca. V tom prípade sa pristupuje k biopsii, teda z lymfatickej uzliny sa odoberie vzorka buniek, ktoré sa bližšie preskúmajú v laboratóriu.
Niektoré typy rakoviny sa často prejavia zdurenými uzlinami, patrí k nim leukémia a rakovina ústnej dutiny. Pokiaľ je uzlina zväčšená, tvrdá a nebolestivá, vo väčšine prípadov ide o symptóm pre nádorové ochorenie.
Naopak mäkká a bolestivejšia zdurená uzlina je väčšinou prejavom infekcie.
Diagnóza a liečba zväčšených a zapálených lymfatických uzlín
Lekárske vyšetrenie absolvujte v prípade, že:
máte uzliny začervenané, bolestivé, teplé, alebo pohmatom cítite vo vnútri tekutinu,
k zväčšeným uzlinám sa pridružia aj iné príznaky, ako napríklad úbytok hmotnosti, nočné potenie, horúčka, malátnosť ap.,
dokážete si nahmatať uzliny nad kľúčnou kosťou alebo výbežkom stehennej kosti,
uzliny sú hmatné len na jednej strane tela, napríklad iba v jednej slabine, na jednej strane krku,
uzliny sú zväčšené bez prebiehajúcej virózy či infekcie,
uzliny sú zväčšené po dobu viac ako 3 týždne,
uzliny sú tvrdé, nepružné, nepohyblivé, prípadne splývajú.
Diagnóza sa začína dôslednou anamnézou a palpačným vyšetrením postihnutej lymfatickej uzliny končekmi prstov. Pri tomto vyšetrení lekár posudzuje súmernosť a lokalizáciu, veľkosť a štruktúru lymfatickej uzliny, jej pohyblivosť alebo naopak pevnosť, citlivosť a bolestivosť, zápal kože v okolí postihnutej uzliny.
Ďalším krokom je kompletný krvný obraz, pečeňové testy a ďalšie vyšetrenia (serológia, parazitológia, atď.), ktoré pomôžu odhaliť infekciu v tele.
Posledným krokom sú aj zobrazovacie vyšetrenia ako je USG vyšetrenie, RTG a/alebo CT vyšetrenie.
Liečba zväčšených lymfatických uzlín sa odvíja od príčiny ich zväčšenia a opuchu. V prípade, že je príčinou bakteriálna infekcia, pacient užíva antibiotiká a pri vírusovej infekcii musí odznieť prvotná choroba. Ak ide o rakovinu, najskôr sa chirurgicky odstráni nádor a postihnuté lymfatické uzliny a následne pacient podstupuje chemoterapiu.
Prevencia a starostlivosť o lymfatické uzliny
Najlepšou prevenciou na lymfatický systém a uzliny je pravidelný pohyb a vhodná vyvážená životospráva. Ďalej dôkladné preliečenie akýchkoľvek zápalov a infekcií v tele a v prípade, že užívate antibiotiká, je nutné ich užívať celé.
Pravidelné lymfodrenáže - teda masáže špeciálne určené na podporu lymfatického systému, môžu takisto prispieť k správnej funkcii lymfy.
Strava by mala byť pestrá a vyvážená - teda obsahovať by mala všetky potrebné vitamíny, minerály a živiny - bielkoviny, sacharidy a tuky. Alkohol, kofeín a tabak iba výnimočne a s mierou, alebo ideálne vôbec.
Oblečenie by malo byť voľné, vyhýbať sa opaskom tesným podprsenkám a gumám v spodnom prádle alebo v ponožkách. Jednoducho oblečenie, ktoré sa nezarezáva a netlačí.
Medzi ďalšie faktory, ktorými môžete predísť opuchu či zdureným lymfatickým uzlinám je:
Správna zubná hygiena kvôli zdravým ďasnám a zubom,
dôkladné umývanie rúk, aby ste zabránili prípadnej nákaze vírusom či baktériami,
očkovanie proti chorobám ako TBV, chrípka, pásový opar,
nezdieľajte nápoje, jedlá či uteráky s ďalšími osobami,
chránený pohlavný styk,
eliminujte kontakt s divokými mačkami.
Úloha fyzioterapie v zdraví lymfatických uzlín a systému
Fyzioterapia ponúka niekoľko účinných techník a metód, ktoré úspešne pracujú s potiažami lymfatického systému. Okrem samotného cvičenia pod dozorom fyzioterapeuta tam patrí aj ručná lymfodrenáž, lymfotaping - teda kinesiotaping za účelom podpory odtoku lymfy správnym smerom. Ďalej magnetoterapia, ultrazvuková liečba, masážne vibračné strojčeky a lasery.
