Čo je to spánkové apnoe?
Spánkové apnoe je nepríjemné a závažné z viacerých dôvodov. Nielen preto, že človek trpiaci týmto syndrómom chrápe a teda ruší svojich blízkych, ale takisto predstavuje isté zdravotné riziká. Pri spánkovom apnoe totiž dochádza k prerušovaniu dýchania a teda k nedostatočnému prívodu kyslíka do mozgu, čo môže viesť k vysokému krvnému tlaku a ochoreniam srdca a pľúc.
Prerušenie spánku (apnoe) je spôsobené uvoľnením mäkkého tkaniva dýchacích ciest, ktoré zabraňuje vstupu kyslíka do pľúc. K uvoľneniu mäkkého tkaniva dochádza najčastejšie v dôsledku slabého svalstva dýchacích ciest, veľkého jazyka, obezity a ďalších faktorov, ktoré môžu spôsobiť toto uvoľnenie.
Formy spánkového apnoe
Poznáme niekoľko foriem spánkového apnoe:
Obštruktívne spánkové apnoe
Obštruktívne spánkové apnoe (OSA) patrí k najbežnejším typom SA. Dochádza k nemu v prípade, že sa dýchacie cesty zablokujú alebo sa počas spánku stlačia, čo spôsobuje prerušované dýchanie. Najčastejšie sú na príčine - nadváha, veľa krčného tkaniva, zúženie dýchacích ciest, problémy s jazykom a hrtanom a ďalšie.
Príznaky obštrukčného spánkového apnoe zahŕňajú hlasné chrápanie, prerušenie dýchania počas spánku, únavu a ospalosť počas dňa či nespavosť.
V tomto prípade môže pomôcť zmena životného štýlu, zmena spánkovej polohy alebo použitie kyslíkovej terapie.
Centrálne spánkové apnoe
Je menej zriedkavá ako OSA a príčiny jej vzniku majú pôvod v poruche nervového systému, ktorý riadi dýchanie. Dýchacie svaly nedostávajú dostatočne silné signály z mozgu, aby mohli umožniť normálne dýchanie, čo vedie k dýchacím problémom počas spánku.
Centrálne spánkové apnoe môže zahŕňať príznaky ako: nočné záchvaty obmedzeného dýchania, únavu, ospalosť, zhoršenú fyzickú výkonnosť a podobne.
Zmiešaná alebo komplexný syndróm spánkového apnoe
Kombinácia obštrukčného aj centrálneho spánkového apnoe, napríklad pri liečbe niektorými liekmi.
Príčiny spánkového apnoe
Príčin je niekoľko a u každého pacienta môžu byť rôzne. Zahŕňajú genetické faktory, nadváhu, hormonálnu nerovnováhu, užívanie alkoholu či fajčenie.
Veľmi často je však na príčine nerovnováha medzi silou nádychovými a výdychovými svalmi.
Rizikové faktory vzniku SA:
Nadváha a obezita výrazne zvyšujú riziko vzniku spánkového apnoe. Nahromadené tukové tkanivo na krku a pod bradou môžu tlačiť na dýchacie cesty a brániť dýchaniu.
Krátky a široký krk.
Zúžené dýchacie cesty vplyvom zväčšených krčných alebo nosných mandlí najmä u detí.
Muži a ženy po menopauze.
Vek nad 40 rokov.
Výskyt v rodine.
Pitie alkoholu, užívanie sedatív, keďže tieto látky uvoľňujú svaly krku, ktoré nedokážu udržať otvorené dýchacie cesty
Fajčiari sú postihnutí spánkovým apnoe 3x častejšie, ako nefajčiari.
Chronicky upchatý nos napríklad pri nosných polypoch, krivej prepážke alebo pri opuchoch sliznice pri alergiách.
Chronické ochorenia ako srdcové zlyhanie, vysoký krvný tlak, cukrovka 2. typu, Parkinsonova choroba, syndróm polycystických vaječníkov, hormonálne poruchy, náhla cievna mozgová príhoda alebo astma zvyšujú riziko vzniku spánkového apnoe.
Genetické faktory
Štúdie poukazujú na fakt, že existuje vyššia pravdepodobnosť vzniku spánkového apnoe u ľudí, ktorí majú rodinného príslušníka s týmto problémom. Odborníci odhadujú, že až 40% príčin spánkového apnoe má pôvod práve v genetike.
Obezita
Väčšina, aj keď nie všetci ľudia trpiaci spánkovým apnoe, má nadváhu. Tuk uložený v hornej časti dýchacích ciest, môže sťažovať dýchanie. Niektoré zdravotné problémy pridružené k nadváhe, ako napríklad hypotyreóza a syndróm polycystických vaječníkov môžu takisto prispieť k rozvoju spánkového apnoe.
Hormonálna nerovnováha
Niektoré poruchy hormonálneho systému môžu byť tiež jedným zo spúšťačov spánkového apnoe. Napríklad vyššie spomenutý syndróm polycystických vaječníkov.
Dôsledky spánkového apnoe
Keďže spánkové apnoe narúša spánkový cyklus, môže mať dramatický dopad na hladinu energie, mentálny výkon a zdravie z dlhodobého hľadiska. V niektorých prípadoch môže mať neliečené spánkové apnoe až fatálne následky.
Vplyv na kvalitu života
Silné chrápanie nesťažuje život len ľuďom, čo ním priamo trpia, ale aj ich blízkym, priateľom a rodine, ktorí s nimi zväčša nemôžu spať v jednej miestnosti. Znížená kvalita spánku navyše vplýva na hladinu energie počas dňa, spôsobuje bolesti hlavy, únavu a podráždenie.
Srdcovo-cievne problémy
Náhly pokles hladiny kyslíka v krvi, môže naopak zvýšiť krvný tlak a neprimerane namáhať kardiovaskulárny systém. OSA môže viesť k zvýšeniu rizika infarktu myokardu, mozgovej príhody a nepravidelnému srdcovému rytmu, ako je fibrilácia predsiení. V prípade, že už srdcovým ochorením trpíte, početné epizódy zníženej hladiny kyslíka a nepravidelný srdcový rytmus môžu viesť k náhlemu úmrtiu.
Mentálne zdravie
Počas spánku dochádza k dôležitej regenerácii a detoxikácii mozgu vďaka tzv. glymfatickému systému. Na to, aby fungoval správne, potrebujeme spať kvalitným spánkom, teda aspoň dve hodiny pred polnocou a dosiahnuť stav hlbokého spánku. Práve vtedy sa mozog čistí od rozpustných bielkovín a metabolitov, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska prispievať k vzniku ochorení ako Alzheimerova či Parkinsonova choroba. Okrem odstraňovania toxínov, glymfatický systém takisto funguje ako distribútor glukózy, lipidov, aminokyselín a neurotransmiterov. Glymfatický systém funguje výlučne počas spánku, počas bdenia nie je aktívny.
Dobrý spánok, oddych a regenerácia majú takisto dopad na proces učenia, pamäť a náladu.
Regenerácia
Regenerácia počas spánku je nenahraditeľná a pre naše zdravie absolútne nevyhnutná. Ak je však náš spánok neustále prerušovaný, k hlbokej regenerácii nedochádza.
Symptómy a klinické prejavy
Symptómy spánkového apnoe delíme na dve základné skupiny: nočné a denné.
Medzi nočné symptómy spánkového apnoe patrí:
Hlasné dlhotrvajúce chrápanie,
Suchosť v ústach po prebudení,
Zaregistrované pauzy v dýchaní,
Dusenie sa či lapanie po dychu,
Nepokojný spánok,
Časté návštevy toalety.
K denným prejavom spánkového apnoe patrí:
Ranné bolesti hlavy,
Nadmerná denná únava,
Nedostatočná koncentrácia,
Depresia alebo podráždenosť,
Ospalosť počas bežných činností.
Diagnostika spánkového apnoe
Ak máte podozrenie na spánkové apnoe u seba či svojho blízkeho, je dôležité navštíviť lekára čím skôr.
Lekárske vyšetrenie začína anamnézou, teda otázkami na vaše minulé či aktuálne ochorenia, užívanie liekov, fajčenie, požívanie alkoholu, genetické faktory, mieru zažívaného stresu, ap.
Na základe vašich odpovedí, lekár stanoví potenciálnu mieru rizika a vykoná testy, aby ste mohli čo najskôr začať s liečbou.
Diagnostické postupy
Diagnostiku spánkového apnoe vykonávajú spánkové laboratóriá, spánkové centrá a pľúcne oddelenia v nemocniciach. Väčšinou sa pacientom vykoná kompletné polysomnografické (PSG) vyšetrenie a následne sa odporučí najvhodnejšia liečba.
Polysomnografia
K definitívnemu určeniu diagnózy je nevyhnutné polysomnografické vyšetrenie (PSG). Počas neho sa robí celonočný záznam elektroencefalogramu, elektrookulogramu, elektromyogramu, elektrokardiogramu, prietoku vzduchu nosom a ústami, vyšetrenia pohybov hrudníka, oxymetrie a akustických prejavov - chrápania, prípadne ďalších parametrov, napríklad krvného tlaku, meranie koncentrácie kysličníka uhličitého v krvi, pohybov rúk a nôh, atď.
Závažnosť sa hodnotí na základe počtu výskytu epizód nedostatočného dýchania (apnoe a hypopnoe) za hodinu počas spánku, počtu prebúdzacích reakcií a miery ospalosti počas dňa. Hodnotí sa takisto trvanie desaturácie - nedostatočná hladina kyslíka v krvi počas noci.
Pri ľahkom stupni obštrukčného spánkového apnoe býva 5-15 apnoických epizód s prebúdzaním za hodinu, stredne ťažkom 15 - 30 epizód za hodinu a pri ťažkom viac ako 30 epizód za hodinu spánku.
Iné testy
Existujú aj domáce spánkové testy, ktoré sú zjednodušenou verziou testu pre domáce použitie. Takisto monitorujú srdcovú frekvenciu, koncentráciu kyslíka v krvi a dychovú činnosť.
Ak klasické vyšetrenie nestačí, môžu sa k ďalšej diagnostike prizvať špecialisti z iných odborov, napr. neurológ, alergológ, pneumológ, otorinolaryngológ (ORL) alebo psychiater.
ORL špecialista vylúči prítomnosť nosných polypov alebo krivých prepážok, alergológ zas preverí možné alergie.
Neurológ vyšetrí príčinu centrálneho spánkového apnoe a kardiológ zhodnotí stav kardiovaskulárneho systému, prípadne stupeň jeho poškodenia pri dlhotrvajúcom spánkovom apnoe.
Keďže ide o poruchu spánku, väčšina vyšetrení bude prebiehať v špecializovaných centrách porúch spánku alebo v nemocnici.
Liečba spánkového apnoe
Liečba spánkového apnoe bude závisieť od nájdenej príčiny a tiež od závažnosti. V niektorých prípadoch bude postačujúca zmena životného štýlu, v iných zas bude potrebné pristúpiť k chirurgickému riešeniu.
Konzervatívne metódy liečby
Najčastejšie lekári vždy najskôr odporúčajú s konzervatívnou liečbou. Ak nezaberie, pristupuje sa k radikálnejším riešeniam.
Zmeny životného štýlu
Pokiaľ je na príčine spánkového apnoe nadváha, fajčenie a požívanie alkoholu, je nutné tieto návyky zmeniť - znížiť hmotnosť, prestať fajčiť a piť alkohol pred spaním.
Zmierniť príznaky spánkového apnoe môže pomôcť aj pravidelné cvičenie. Výsledky môže priniesť už 30 minút miernej aktivity, ako je napr. rýchla chôdza, v denných intervaloch, 3-5krát za týždeň bez nutnosti výrazného úbytku hmotnosti.
Cvičenie má priaznivý vplyv na srdcovo-cievny systém, hladinu energiu počas dňa a lepší nočný spánok.
Odporúča sa spať v polohe na boku alebo na bruchu a pri známych alergiách sa odporúča liečba alergie a odstránenie alergénu z prostredia.
V prípade, že je váš spánok narúčaný nadmierou stresu, vyskúšajte relaxačné techniky.
Stravovacie návyky
Odporúča sa jesť najneskôr 3-4 hodiny pred spaním tak, aby sme šli spať s pomerne ľahkým a prázdnym žalúdkom. Večerné prejedanie sa jednak môže viesť k nárastu hmotnosti a takisto sťažuje spánok.
Vyhýbanie sa stimulantom
Káva, energetické nápoje, drogy, niektoré lieky a alkohol môžu pôsobiť nabudzujúco a sťažovať spánkový cyklus.
Prečítajte si viac o cirkadiánnom rytme. Vhodným denným režimom dokážeme svoje zdravie a spánok výrazne zlepšiť.
Terapia CPAP
CPAP je skratka pre „kontinuálny pretlak v dýchacích cestách“ a ide o štandardnú liečbu spánkového apnoe. V rámci nej má pacient nasadenú masku pripojenú k zariadeniu CPAP, ktoré slúži na prívod vzduchu s vyšším tlakom do hrdla pacienta, vďaka čomu zostávajú dýchacie cesty priechodné. Toto zariadenie sa používa aj u detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s nedovyvinutými pľúcami.
Chirurgická liečba
Ak sa ani po 3 mesiacoch konzervatívnej liečby nedostavia výsledky, môže sa zvažovať chirurgická liečba. V prípade, že je na príčine anatomická prekážka v dýchacích cestách, vtedy je operácia prvým krokom v liečbe spánkového apnoe.
Môže ísť o rádiofrekvenčnú abláciu, pri ktorej sa zmenší alebo úplne odstráni tkanivo zo zadnej časti ústnej dutiny a hrdla. Prichádza do úvahy vtedy, keď pacient netoleruje CPAP alebo ústne pomôcky.
Radikálnou metódou je aj posun čeľuste, kedy sa spodná čeľusť posunie smerom dopredu oproti zvyšku kostí tváre. Týmto spôsobom vznikne väčší priestor za jazykom a mäkkým podnebím.
Úloha fyzioterapie v liečbe spánkového apnoe
Aj fyzioterapia ponúka techniky, ktoré môžu pomôcť s dýchacími ťažkosťami a spánkovým apnoe.
Cvičenie a rehabilitačné postupy
Cvičenie a rehabilitácia majú výborný vplyv na dýchanie a liečbu spánkového apnoe.
Existuje široká škála dychových cvičení, ktoré preukázateľne zlepšujú symptómy SA.
Bránicové dýchanie, pri ktorom pacient nadychuje nosom a vydychuje ústami. Ruku má položenú na bruchu, vďaka ktorej vníma pohyb brucha hore a dole a tiež do strán. Výborným spôsobom ako si zlepšiť pľúcnu kapacitu je spievanie a hranie na dychové nástroje.
Respiračná fyzioterapia
Respiračná fyzioterapia zahŕňa dýchacie cvičenia, ktoré sa vykonávajú v prirodzenom rytme dýchania. Udržiavajú a zlepšujú funkcie dýchania a pľúcnej ventilácie. Výrazne sa zlepšuje okysličenie krvi a následne aj tkanív.
Podstatou dychovej gymnastiky je uvedomenie si vlastného dýchania – nádych nosom a výdych ústami.
Rozvoj svalstva dýchacích ciest
Pre dostatočnú telesnú kondíciu a toleranciu záťaže je dôležité mať dostatočne silné svaly s dobrou vytrvalosťou. To isté platí aj pre dýchacie svaly, ktoré nám umožňujú nádych a výdych. Patrí tam bránica a medzirebrové svaly, zatiaľ čo k pomocným svalom dýchania patria svaly v oblasti krku, trapézy, hrudníka, chrbta a brucha.
Pri nesprávnom dýchaní nedostatočne aktivujeme hlavné dýchacie svaly a dochádza k preťaženiu pomocných svalov dýchania. To môže viesť k častým bolestiam hlavy, trapézov, krčnej a hrudnej chrbtice.
Silu a vytrvalosť dýchacích svalov môžeme podporiť dychovým trenažérom, chôdzou, “Nordic walking”, jazdou na bicykli, chôdzou na bežeckom páse, ap. Tréning je samozrejmé potrebné prispôsobiť vášmu aktuálnemu zdravotnému stavu a kondícii.
Zlepšenie dýchania
Rozvojom sily a vytrvalosti dýchacích svalov sa zlepšuje aj kvalita dýchania. To by malo byť v ideálnom prípade dlhé, pomalé a hlboké. Pozor, neznamená, to, že by sme mali dýchať silene alebo vzduch nasávať a vytláčať. Práve naopak. Vhodnou postúrou a funkčnými svalmi dosiahneme primeraný pohyb bránice smerom nadol i hore, čo zabezpečuje ideálny dychový vzorec.
Podpora relaxácie a regenerácie svalov
V neposlednom rade treba spomenúť uvoľnenie a dostatočnú regeneráciu svalov. Tie totiž okrem vhodnej aktivácie potrebujú aj fázu uvoľnenia na to, aby zostali silné a funkčné. Ak k fáze uvoľnenia nedochádza pravidelne alebo takmer vôbec, svaly sú chronicky preťažené, čo môže viesť k zdravotným problémom a ťažkostiam s pohybovým aparátom.
