Zažívate časté opakovanie sa toho istého zdravotného problému, alebo rôznorodých problémov, prípadne vám lekári nevedia pomôcť, či odhaliť fyziologickú príčinu vašich potiaží? Možno je dobré pozrieť sa aj na psychickú stránku, ktorá neraz stojí za vznikom rôznych symptómov.
Čo je to psychosomatika?
Začnime tým, že psychosomatický prístup k ochoreniam je veľmi komplexný a rôznorodý, no zároveň veľmi kompaktný, pretože prihliada na biologické, psychické a sociálne prostredie človeka. Hovoríme o takzvanom bio-psycho-sociálnom modele, ktorý do úvahy neberie iba fyziológiu tela, ale takisto emocionálne a psychické prežívanie človeka, ako aj životné prostredie. Nervová sústava človeka sa totiž formuje od počatia, teda v prenatálnom období a vývoj pokračuje po celý život už v kontakte s prostredím. Veľmi podstatné je zistenie, že v interakcii s okolím si každý človek rozvíja po celý život určité vzorce správania, ako aj adaptačné mechanizmy na situácie, ktoré nevie, alebo nemôže vyriešiť, alebo ide o situácie traumatické. Tieto adaptačné mechanizmy sa behom vývoja rozširujú na funkčné vzorce chovania alebo regresujú do podoby vzorcov maladaptačných - to znamená, že ich používame aj v situáciách, kedy to nie je potrebné, ani žiaduce, dokonca aj deštruktívne. Východné smery, ako napríklad Tradičná čínska medicína alebo Ajurvéda považujú telo a myseľ za jeden celok, ktorý nemožno rozdeľovať. A síce sa v tom západná medicína dlho odlišovala, aj tu pomaly, ale isto nastáva zmena. Vplyv prostredia, v ktorom žijeme, ako aj stresu, či zažitej traumy ma nepopierateľný dopad na naše zdravie a správanie a preukazujú to aj výskumy posledných rokov.
Aké sú to psychosomatické ochorenia?
Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že psychosomatické ochorenia sú ochorenia, ktorých príčina sa ukrýva v nejakom type stresu / záťaže, ktorý daný človek zažíva. Tento dlhodobý stres alebo veľký šok sa môže somatizovať, teda prejaviť na telesnej úrovni v podobe symptómu. Môže ísť napríklad o problematický partnerský či pracovný vzťah, rozvod, náročnú životnú situáciu, dlhotrvajúcu chorobu alebo úmrtie blízkeho človeka, ďalej traumatický zážitok v detstve alebo v dospelosti, existenčné problémy, neúspech v práci, ap. Ale môže ísť aj na pohľad o menej závažné, subtílnejšie situácie, ktoré však pôsobia na človeka dlhodobo. Napríklad, ak rodič kladie na svoje dieťa vysoké nároky, dieťa môže vyrásť s pocitom, že je hodné lásky a pozornosti len v prípade, že vo všetkom exceluje, že si musí lásku zaslúžiť. Vybuduje si u seba prehnaný perfekcionizmus, ktorý ho núti neustále podávať vysoké výkony, a ten je navyše sprevádzaný aj obrovským strachom zo zlyhania. Ak takýto nápor pôsobí na človeka roky, podpíše sa to na zdraví človeka a pokojne môže viesť k chronickej bolesti či vyhoreniu.
Ako vznikajú psychosomatické ochorenia?
Príčina psychosomatických ochorení leží v dobre známom strese. Pozor, hovoríme o dlhodobom chronickom strese, z ktorého nemá človek úniku, prípadne o jednorazovej situácii, šoku, ktorú človek nie je schopný uniesť. Ďalšou príčinou je prežívanie silnej emócie, ktorú človek nedokáže spracovať, napríklad strach, smútok, hnev, ap. Medicínsky sú zdokumentované prípady úmrtia zo strachu, bolesť na hrudi alebo infarkt pri rozčúlení sa, alebo pomalom chradnutí zdravia pri prežívaní smútku. Dlhodobé napätie a pretrvávanie aktivovaných stresových reakcií, útok a útek, ktoré sa však nezrealizujú, a teda nedochádza ani k relaxačnej fáze, nadmieru vyčerpávajú vnútorné zdroje, svaly sú v neustálom napätí, trávenie, metabolizmus a imunita pod stresom takisto nefungujú dobre, a to môže viesť k rôznym zápalovým, autoimunitným ochoreniam, vysokému krvnému tlaku, zvýšenému cukru a cholesterolu v krvi a potenciálne aj k infarktu. Psychosomatické ochorenia možno rozdeliť na dve základné skupiny: psychosomatické funkčné poruchy a psychosomatické choroby.
Psychosomatické funkčné poruchy
Alebo tiež orgánové neurózy. Ide o stav, kedy je narušená funkcia orgánu, pričom celý orgán je fyziologicky zdravý. Narušená funkcia je odzrkadlením psychickej záťaže. Napríklad bolesť žalúdka, ja keď nie je prítomná žiadna alergia ani objektívna fyziologická príčina.
Psychosomatické choroby
Alebo tiež psychosomatóza, pri ktorej je už poškodené aj samotné tkanivo orgánu. Telesné poruchy tohto typu nie sú zapríčinené len fyziológiou, ale tiež psychickými faktormi. Morfologické zmeny orgánov sú podmienené emočným prežívaním a predstavujú kľúčový faktor v procese diagnostiky a liečenia.
Stres
Neustále alebo veľmi často aktivovaná stresová reakcia je pre organizmus mimoriadnou záťažou. Stres na ľudský organizmus vplýva zásadne: pri stresovej reakcii sa zužujú pľúcne alveoly a dýchanie sa zrýchľuje, zrýchľuje sa aj srdečný tep, spomaľuje sa trávenie a imunita je potlačená. Pečeň vylučuje uložený glykogén, ako formu energie pre svaly, ktoré sú pripravené zaútočiť alebo utiecť. Ak takýto stav pretrváva dlhodobo, človek stráca schopnosť prepnúť sa do relaxačnej fázy, narušený je aj spánok a mnohé ďalšie procesy. Dýchanie, trávenie, imunita, funkcia srdca a mozgu, ako aj ostatných orgánov, je pre zdravie kľúčová. Našťastie existujú spôsoby ako imunitu posilniť prirodzeným spôsobom. Vyskúšajte preto relaxačné techniky podporujúce parasympatický nervový okruh, ktorý ako jediný umožňuje regeneráciu, oddych, trávenie a správne fungovanie všetkých procesov v tele.
Traumy
Výskum traumy v posledných rokoch pokročil a je preukázané, že dopad traumatickej skúsenosti má na zdravie neodškriepiteľný dopad. Emočná a psychologická trauma je výsledok neobyčajne stresujúcej udalosti, ktorá u človeka naruší pocit bezpečia. Ten je pre normálne fungovanie nervovej sústavy kľúčový, nakoľko prežitie je možné len v bezpečnom prostredí. U traumou postihnutého jedinca sa spúšťa pocit bezmocnosti, ako aj iných rozrušujúcich emócií, spomienok, úzkosti a paniky, ktoré sú pre nervovú sústavu mimoriadne stresujúce. Vplyvom traumy sa človek môže cítiť odpojený od seba, svojho tela a prežívania, je narušená jeho dôvera voči ľuďom a svetu a potenciálne nebezpečie vidí aj tam, kde nie je. Trauma je veľmi subjektívna a jej vznik si nevyžaduje fyzické násilie, či “strašnú” udalosť, ako je násilie, vojna či smrť. Stačí, že človek žije v domácnosti s alkoholikom, manipulátorom, nevšímavým rodičom, alebo je neustále pod paľbou kritiky, alebo sa mu ako dieťaťu nedostáva láska a pozornosť, naruší to jeho vnímanie seba.
Pomôže pri psychosomatických ochoreniach fyzioterapia?
Neraz sa aj v našej fyzioterapeutickej ambulancii stretávame s prípadmi, kedy za chronickou bolesťou, svalovým napätím a inými potiažami stojí najmä psychika a emočné prežívanie pacienta. V takýchto situáciách sú techniky, ktoré využíva fyzioterapia len dočasným riešením. Fyzioterapeut môže u pacienta využiť masáž, mäkké techniky, rehabilitačné cvičenie a uvoľnenie dýchania, ktoré môžu pomôcť s riešením akútnej bolesti. V prípade, že má fyzioterapeut podozrenie, že ide o psychosomatickú záležitosť, odporučí pacientovi konzultovať príčinu svojho stresu s psychológom či psychoterapeutom.
Fyzioterapia a duševné zdravie
Najčastejším dôvodom návštevy fyzioterapeuta je fyzická bolesť. Sú však prípady, kedy neexistuje objektívna fyzická príčina bolesti. Dokonca aj vtedy, keď má človek nález, napríklad vyklenutú platničku, alebo poškodenú chrupavku, nemusí to byť nutne príčina bolesti. V takýchto prípadoch fyzioterapeut zisťuje podrobnejšiu anamnézu pacienta - aký je jeho spánkový režim, ako funguje trávenie a vylučovanie a tiež mieru stresu a jeho životnú situáciu. Fyzioterapeut si takisto všíma správanie pacienta - ustráchanosť, výbušnosť, úzkosť, panika, ap., ako aj dychový vzorec, z ktorého sa takisto dá veľa vyčítať. Bolesť je reakcia mozgu na hrozbu, ktorú prežíva telo a nemusí nutne znamenať štrukturálne poškodenie. Existujú totiž prípady, kedy ľudia fungujú napríklad s poškodenými väzmi v kolene, ani o tom nevedia, pretože neprežívajú žiadnu bolesť. Vďaka dostatočne silným svalom dolných končatín a dobrému rozsahu pohybu v bedrových kĺboch a členkoch, nemusí mozog poškodené väzy vyhodnocovať ako hrozbu, pretože telo si dokáže tento nedostatok vykompenzovať inak. Naopak sú prípady, kedy človek nemá žiadny fyzický nález a aj napriek tomu, prežíva chronickú bolesť.
Odstránenie zlých pohybových návykov
To, ako sa cítime psychicky a emočne má priamy dopad na postúru tela a pohybové vzorce. Fyzioterapeut vám môže pomôcť ich identifikovať a odporučiť cvičenie na ich úpravu za účelom zníženia napätia v tele, avšak zmena musí nastať aj v prežívaní.
Odbúranie stresu
Vyššie sme spomenuli, že stres, okrem iného, spôsobuje napätie vo svaloch. Uvoľnenie stresu vedie k uvoľneniu svalov. Ale možno ísť na to aj opačne. Ak cvičením alebo masážou uvoľníme telo, pomôžeme nám to uvoľniť sa aj psychicky.
Psychosomatické ochorenia a ich rozdelenie
Pri psychosomatickom ochorení ide hlavne o fyziológiu emócií. To znamená, že trvalé napätie vedie k neurovegetatívnym poruchám a tie zas k poškodeniu orgánov. Napríklad, aj u zdravého človeka môže veľký smútok viesť k strate chuti do jedla a celkovo do života, alebo po dopravnej nehode má človek nočné mory či závraty, alebo prežíva paralýzu, keď má opäť nastúpiť do dopravného prostriedku. Medzinárodná klasifikácia rozdeľuje psychosomatické ochorenia do 3 skupín:
skupina: pacienti s hlavnou diagnózou zaradenou do kategórie: Duševné poruchy a poruchy správania, okrem F54. Sú to psychiatrické diagnózy, ktoré sprevádza výrazná psychosomatizácia – teda výskyt somatických prejavov bez zjavnej fyziologickej príčiny.
skupina: pacienti s hlavnou diagnózou, ktorá nespadá do psychiatrických ochorení, no je k nej pridružená diagnóza F54: „Psychické faktory a faktory správania spojené s poruchami alebo chorobami zatriedenými inde“.
skupina: sú ľudia s chronickými telesnými ochoreniami alebo stavmi, u ktorých síce nie je preukázaná psycho-sociálna etiologická zložka, ale u ktorých možno predpokladať výrazný dopad na psychiku chorého a na sociálny, hlavne rodinný systém.
Psychosomatické choroby pohybového aparátu
Kostrovo-svalový a dýchací systém patrí medzi tie, do ktorých sa priamo premietajú reakcie na emocionálne prežívanie. Ich činnosť je totiž úzko prepojená a navzájom sa ovplyvňujú. Zároveň však na ne dokážeme pomerne dobre a jednoducho pôsobiť rôznymi relaxačnými, psychoterapeutickými a fyzioterapeutickými metódami.
Psychosomatické bolesti chrbtice
Chrbtica má okrem opornej a pohybovej funkcie, takisto funkciu ochrannú. Chráni miechu a nervy, ktoré inervujú vnútorné orgány. Tieto nervy prevažne reagujú na sympatický okruh nervovej sústavy, teda reakcie útok a útek. Je to aktivačná energia, ktorú mnohokrát človek nezužitkuje. Ak človek zažíva tento stav chronicky, napríklad povaha jeho práce alebo situácia v osobnom živote, môže tento stav vyústiť do chronickej bolesti chrbtice. Je to práve kvôli tomu, že svaly chrbta a popri chrbtici reagujú napätím, ktoré ak človek pravidelne neuvoľňuje, hromadí sa a vznikajú problémy. Ďalšími príčinami sú obranné mechanizmy, ktoré sprevádzajú človeka už tisícročia: ochrana krku a šije, veľmi zraniteľnej časti tela, mierne zdvihnutými ramenami a teda napätými trapézami, čo je dosť častý dôvod bolestí krčnej chrbtice. Alebo “stiahnutie chvosta”, teda stiahnutie kostrče smerom nadol, čo narúša prirodzenú krivku chrbtice, ako aj jej schopnosť odpružiť nárazy a tlak. Tieto ochranné mechanizmy nás však niečo stoja, pokiaľ sa stávajú našou bežnou postúrou tela.
Psychosomatika a bolesť krížov
Kríže alebo drieková chrbtica je spojená s pohlavnými orgánmi, hrubým črevom, spodnými stavcami, panvou, slepým črevom, močovým mechúrom a oblasťou bedrových kĺbov. Mentálne a emocionálne sa táto oblasť spája s flexibilitou, kreativitou, vzťahmi a sexualitou. Disharmónia v tejto oblasti spôsobuje sciatiku, urinárne problémy, sexuálne dysfunkcie a chronické bolesti spodnej chrbtice.
Bolesť kostrče a psychosomatika
Táto oblasť predstavuje naše mentálne a emocionálne korene, teda spojenie s rodinou, ale takisto financie, teda materiálne zabezpečenie a schopnosť cítiť sa vo svojom tele ako doma. Disharmónia sa môže prejaviť prejavuje sciatikou, kŕčovými žilami, narušenou imunitou, ochoreniami konečníka a depresiami.
Psychosomatická bolesť hlavy
Bolesť hlavy je symptóm, ktorý môže sprevádzať mnohé zdravotné problémy. Z pohľadu psychosomatiky má zväčša psychogénny charakter. Spúšťačom môže byť dlhodobý stres, plytké dýchanie a teda nedostatočné okysličenie mozgu, vnútorný alebo vzťahový konflikt, frustrácia, psychická trauma a blokovanie emócií. Stresový faktor môže byť externý, vyplývajúci z nepriaznivých fyzikálnych podmienok ako je nadmerný hluk, práca v miestnosti s umelým osvetlením, obmedzený životný priestor pre prácu, nedostatok pohybu, klimatizácia, elektromagnetické žiarenie, elektrosmog z počítačovej techniky, ap.
Migréna
Migréna môže mať somatickú, ale aj psychologickú príčinu. Ak je vaša práca monotónna, statická, prevažne sedavá, no tak isto to môže byť príliš výkonová práca, môže dôjsť somaticky k neokysličeniu mozgu hlavne z dôvodu plytkého dýchania. Prílišné sústredenie spôsobuje, že zadržiavame dych, alebo dýchame veľmi plytko, mozog sa nedostastočne okysličuje a môže vzniknúť migréna.
Klastrová bolesť hlavy
Klastrová bolesť hlavy alebo zjednodušene bolesť hlavy a očí sa zväčša vyskytuje len na jednej strane hlavy okolo oka a na spánkoch. Názov je odvodený od slova „klaster“ čo znamená hromadenie. Tento názov sa používa pretože bolesti sa objavujú pravidelne a často trvajú niekoľko týždňov alebo mesiacov a potom sa na nejaký čas úplne stratia. Bolesť zvykne vystreľovať do čeľuste a zadnej strany hlavy. Somatická príčina tohto druhu bolesti hlavy nie je doposiaľ známa, no predpokladá sa, že za ňu môže hypotalamus, ktorý reguluje spánok a bdenie.
Psychosomatické dýchacie ochorenia
Hovorí sa, že dýchame, ako žijeme a žijeme, ako dýchame. Toto úslovie odzrkadľuje fakt, že dych každého z nás je špecifický, podobne ako smiech, kašeľ, reč, či dokonca písmo. Dych odráža naše momentálne emočné a psychické rozpoloženie a tiež fyzickú záťaž. Keď sa cítime radostne a šťastne dýchame inak, ako keď zažívame hnev, smútok, bolesť alebo stres. Dych môžeme regulovať vlastnou vôľou, ale väčšinu času sa dych reguluje samovoľne. Z toho vyplýva, že psychika výrazne vplýva na dychový vzorec a z dlhodobého hľadiska môže spôsobiť funkčné poruchy a ochorenia pľúc. Jedným z nich je bronchiálna astma.
Bronchiálna astma
Astmatický kašeľ môže postihnúť každého, bez ohľadu na vek. Môže ju vyvolať alergia, podráždenie chemikáliou alebo fyzikálne podráždenie, no takisto psychické konflikty. Ak sa objaví v detstve a nezistí sa žiadna objektívna príčina, môže ísť o psychosomatizáciu závislosti na nejakej osobe. Prevažne ide o matku, na ktorej je dieťa závislé, no zároveň má z nej strach. Ide o konfliktnú situáciu medzi dvomi rôznymi potrebami - pozornosť, neha a láska matky na jednej strane a potreba skryť sa pred ňou do bezpečia na tej druhej. U dieťaťa tak vzniká úzkosť, ktorá spúšťa hyperventilačné stavy a vedie aj ku kašľu, ktorým sa pľúca snažia “oslobodiť” od napätia.
Psychosomatika a kardiovaskulárne ochorenia
Srdce ako orgán má v našom tele nenahraditeľnú funkciu. Nielen preto, že umožňuje cirkuláciu krvi, ale takisto preto, že je spájané s prežívaním emócií. Nie nadarmo používame frázy ako “srdečný človek”, “srdce poskočilo radosťou”, “zastavilo sa mu srdce” (od strachu, prekvapenia), “puká mi srdce”, atď. Stres má na zdravie srdca obrovský dopad. Medicínsky sú podložené prípady srdcového infarktu spôsobeného stresom.
Koronárna skleróza
Koronárna skleróza, ateroskleróza a v prípade, že sa objaví na srdci sa nazýva ischemická choroba srdca - angina pectoris. Ide o postihnutie tepien, ktoré vzniká celé roky a vyústiť môže do infarktu myokardu. Je dokázané, že existuje riziková skupina ľudí, ktorým infarkt hrozí častejšie: ľudia so zvýšenou hladinou cholesterolu, hypertenziou - vysokým krvným tlakom, fajčiari a ľudia s pozitívnou rodinnou anamnézou. Osobnostne sú títo ľudia väčšinou duševne nevyrovnaní, silne orientovaní na vonkajší svet, zameraní na výkon, rigidní, s nutkavým správaním a narcistickí. Ďalej je pre nich typická netrpezlivosť, nepokoj, pocit časového tlaku, napäté svaly a prehnaná zodpovednosť. Takýto človek sa neprestajne preťažuje, no zároveň popiera svoj stav, čo mu znemožňuje zmenu či riešenie svojho postoja na psychoterapii.
Esencionálna hypertenzia
Ide o závažné ochorenie, kedy je krvný tlak zvýšený nad 160/95 mmHg. Krvný tlak je sa mení vzhľadom na fyzickú aktivitu, ale takisto psychosociálne faktory. Najčastejšie postihuje ľudí, ktorí chronicky potláčajú svoju agresiu. Organizmus sa tak neustále pripravuje na boj, ktorý sa neuskutočňuje. Pre takýchto ľudí je nutné naučiť sa svoj hnev a agresiu konštruktívne spracovať. Zároveň takíto ľudia so sebou neustále súťažia. Snažia sa o to, aby viac získali, dokázali, vedeli, mali viac moci, uznania, atď.
Funkčné srdcové choroby a srdcová neuróza
Do tejto kategórie spadá široká škála problémov od srdcovej neurózy, cez funkčnú srdcovú poruchu až po srdcovú fóbiu, ako je úzkostná neuróza alebo telesný ekvivalent úzkosti. Najčastejšie príznaky sú búšenie srdca, tlakové a bodové bolesti a bolesti vystreľujúce do ľavého ramena pripomínajúce infarkt, problematické dýchanie, ťažkosti s hlbokým nádychom a panické pocity z nedostatku vzduchu, vnútorný nepokoj, úzkosti, únava, vyčerpanie, chvenie, pocity tepla alebo naopak zimy, dráždivosť, emočné problémy ako úzkosť, obavy zo smrti, úzkostné stavy a fóbie. Podľa S. Freuda človeku, ktorý má tendenciu k týmto poruchám, chýba pocit nádeje, je skleslý a cíti sa byť opustený a vykorenený, chýba mu akási „pradôvera“. Matky týchto ľudí bývajú samé veľmi neisté a úzkostné a prenášajú tieto pocity aj na svoje deti. Nie sú pre svoje deti dostatočnou oporou a sú veľakrát emočne nedostupné. Ich deti sa preto často cítia opustené, alebo nadobudnú pocit, že musia byť svojej matke oporou. Dieťa totiž inštinktívne vie, že k svojmu prežitiu matku potrebuje.
Psychosomatické ochorenia tráviaceho traktu a príjmu potravy
Byť nakŕmený je ďalšou podmienkou prežitia. V detstve poskytuje potrava dieťaťu istotu a spokojnosť. Navyše, dnes už vieme, že kojenie presahuje funkciu kŕmenia a umožňuje dieťaťu sa cez matku emočne regulovať. Je preukázané, že ľudia, ktorí trpia ťažkosťami tráviaceho traktu často prežívajú pocity úzkosti, vnútornú tieseň a neistotu, ktoré však potláčajú a viditeľný je iba telesný symptóm. Zaujímavé je, že ak sa odstráni telesný symptóm, či už chirurgicky alebo liekmi, pacient začne dlhodobo potlačené emócie prežívať veľmi zreteľne. Je to preto, že kompenzačná stratégia, ktorú si organizmus vytvoril bola odstránená. Prejaví sa to pocitmi úzkosti, depresie a neutíchajúcej chuti po jedle.
Žalúdočné a dvanástorníkové vredy
Funkcia žalúdka je podmienená nervovou sústavou. Agresivita a hnev urýchľujú trávenie zrýchľujú, úzkosť a silné emócie ho naopak spomaľujú. Úzkosť z nemožnosti uniknúť, depresívne myšlienky, ako aj strata odvahy znižujú prekrvenie žalúdka a znižuje sa tiež tvorba žalúdočných štiav. V prostredí plnom agresie a konfliktov sa naopak sekrécia žalúdočných štiav zvyšuje, čo časom vedie k narušeniu sliznice a vzniku žalúdočných a dvanástorníkových vredov.
Ulcerózna kolitída
Toto ochorenie je väčšinou dlhodobé a s rodinnou anamnézou. Postihuje prevažne ľudí so strachom zo zlyhania. Ľudia pred vypuknutím choroby často trpia depresiou a pocitom straty. Zväčša nedokážu vedome prejaviť agresiu a hnev a upadajú do depresie. Podobne ako pri iných chorobách tráviaceho traktu tu funguje proces autoimunitnej reakcie organizmu a je spojený so stresujúcou udalosťou v živote.
Crohnova choroba
Toto zápalové ochorenie postihuje celý tráviaci trakt na rôznych miestach. Do určitej miery, je ochorenia podmienené genetikou, no zväčša je spúšťačom silný stres a psychická trauma. Typické pre osoby trpiace touto chorobou sú infantilné črty osobnosti, výrazný sklon k depresii, potlačená agresivita, nahromadená úzkosť a charakteristický je tiež vyhranený vzťah k matke, zväčša sprevádzaný strachom z jej straty.
Mentálna anorexia
Ochorenie zo skupiny porúch príjmu potravy, ktorého príčina leží v psychike, postihuje zväčša dievčatá a v literatúre sa nazýva aj „chronická forma samovraždy“. Príčinou sú viaceré faktory: jednak prezentovanie štíhlosti, ako jeden, ak nie jediný znak ženskej krásy, ako aj zdravia. Ženy s anorexiou sú skôr neisté, so sklonom k bezmocnosti a submisivity. Odmietaním potravy nadobúdajú pocit sily a kontroly nad sebou a životom.
Mentálna bulímia
Prejavuje sa hlavne u dospelých žien, u ktorých sa striedajú záchvaty prejedania sa a úmyselným zvracaním v snahe zostať štíhlou. Okrem zvracania, často používajú aj preháňadlá, excesívne cvičenie a diéty. Rodiny žien, ktorých sa táto diagnóza týka, sa zväčša vyhýbajú konfliktom a vyznačujú sa veľkou kontrolou, ženy majú pocit, že sa nedokážu ohraničiť. Jedlo používajú ako prostriedok presunu pozornosti, odmeny, uvoľnenia. V týchto rodinách vládne pseudoharmónia, naoko sa všetko javí v poriadku, ale iba pre to, že sa o veciach nehovorí. Ženy s mentálnou bulímiou bývajú neisté, chýba im sebavedomie, trpia depresiami. Ich stav sa zhoršuje v prípade, že sa im nedostáva pozornosť, ktorú potrebujú, alebo sa v druhých sklamú.
Psychosomatické ochorenia endokrinného systému
Endokrinný systém zahŕňa všetky žľazy s vnútorným vylučovaním. Tie produkujú biologicky aktívne látky – hormóny, ktoré ovplyvňujú činnosť orgánov a prenášajú informácie vo vnútri tela. Ich úlohou je zabezpečiť v organizme stálosť vnútorného prostredia, tzv. homeostázu. Žľazy úzko spolupracujú s nervovým systémom. Dokonca aj niektoré časti nervovej sústavy (hypotalamus, dreň nadobličiek) majú funkciu endokrinných žliaz.
Hypertyreóza
Nadmerná funkcia štítnej žľazy, zvaná aj tyreotoxikóza, postihuje najmä ženy. V niektorých prípadoch sa tento syndróm rozvinie náhle vplyvom nejakej silnej emócie, alebo k nemu dochádza postupne, ako výsledok náročných životných situácií a ťažkostí. Najčastejšie ide o osoby, ktoré dlhodobo prežívajú vnútorný nepokoj, ľahko sa rozrušia a svoj organizmus držia v neustálej pohotovosti. V detstve museli často prebrať zodpovednosť a dosiahnuť samostatnosť, ku ktorej ešte nedozreli. Či už išlo o stratu jedného z rodičov, prevažne matky, konflikty medzi rodičmi, ap. Svoju úzkosť a strach zvyknú potláčať a zakrývať a budia dojem predčasnej zrelosti. Po celý život vynakladajú obrovské úsilie dostať sa v živote ďalej, preto bývajú veľmi výkonnými v práci, často idú až do vyčerpania.
Hypotyreóza
Znížená funkcia štítnej žľazy, teda endokrinné žľazy neprodukujú dostatok hormónov z rôznych dôvodov. Aj tento syndróm postihuje prevažne ženy v strednom a vyššom veku. Veľmi často dochádza k zameneniu poruchy endokrinného systému s duševnou poruchou, preto je nutná veľmi dôsledná diagnostika. Zlepšenie nastane vhodnou liečbou a pomocou psychoterapie. Znížená funkcia štítnej žľazy sa môže prejaviť aj zvýšenou telesnou hmotnosťou a obezitou. Nesprávna funkcia štítnej žľazy môže viesť k myopatii - poruche kostrového svalstva. Endokrinná myopatia: jej výskyt je podmienený endokrinným ochorením, či vplyvom nesprávnej funkcie štítnej žľazy. Endokrinná myopatia môže taktiež reagovať na chemické prvky liečby.
Psychosomatické ochorenia a alergie
Alergia nastáva vtedy, ak reakcia imunity organizmu pri strete s alergénom prekračuje rámec toho, čo sa považuje za normu. Psychosomatický prístup k alergiám nezostáva len pri určení alergénu, ale zisťuje predošlú anamnézu pacienta a zisťuje významový obsah, ktorý nesie určitý alergén pre konkrétneho človeka. Ako je možné, že s alergénmi, ktorých je veľké množstvo sa stretne každý človek, ale alergickú reakciu prežíva len niekto? Je to preto, že okrem alergénu pôsobí na človeka ešte iný druh záťaže, emócia ako spúšťač. Psychické faktory zvyšujú alebo naopak znižujú prah citlivosti na daný alergén, ktorý predstavuje určitý nevedomý význam, ktorý mu človek pripisuje. Podľa psychosomatiky majú ľudia s alergiou na jednej strane veľkú potrebu lásky, na strane druhej sa u nich prejavuje agresia. Nesú v sebe vnútorný konflikt medzi samostatnosťou a potrebou opory, medzi strachom a obranou. Tieto základné psychické matrice vznikajú ešte v rannom detstve, dokonca v prenatálnom období.
Kožné psychosomatické ochorenia a alergie
Koža sa považuje za náš najväčší orgán spojený so senzorickým vnímaním, hranicou medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Je to náš ochranný štít a na jej stave sa odráža aj náš psychický stav. Nečudo, že sa jej význam dostal aj do často používaných fráz: “cítiť/necítiť sa vo svojej koži”, “mať hrošiu kožu”, “vyletieť z kože”, atď. Na koži možno pozorovať aj okamžitý stav, vyvolaný emóciou: začervenanie sa, zblednutie, vyrážky, ekzémy, lupiny, ap. Koža a centrálny nervový systém sa vyvíjajú z rovnakého zárodkového listu - ektodermu, z čoho sa dá vyvodiť, že koža je obnaženou časťou nervového systému.
Atopický ekzém
Jeho príčina sa ukrýva vo vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Hneď ako dieťa nie je odkázané iba na kontakt s matkou, tento problém vymizne, väčšinou okolo druhého roku života. Ak ale problém pretrváva do dospelosti, väčšinou ide o prevažne pasívnych ľudí, ktorí majú problém presadiť sa.
Psychosomatické gynekologické ochorenia
Psychika hrá v gynekológii a pôrodníctve obrovskú rolu. Je to preto, že mnoho žien prechováva nepriateľský vzťah k svojmu telu a stráda v nachádzaní svojej ženskej podstaty. Esenciou ženstva je schopnosť prijímať, odovzdanosť, zmierlivosť a emočné prežívanie. Samozrejme, nie sú to jediné vlastnosti, ale tvoria podstatnú časť toho, čo zo ženy, robí ženu. V dnešnej mužsky orientovanej spoločnosti, v ktorej prevažujú kvality ako výkonnosť, priebojnosť, kontrola a racio, mnoho žien tvrdo pracuje na svojej kariére a dokonalom obraze seba v spoločnosti, no v ich živote chýbajú typicky ženské charakteristiky. Takéto ženy môžu mať problém nájsť si partnera, prípadne zažívajú problémy na poli vzťahov a sexuálneho života. Tieto pacientky väčšinou utrpeli ťažšiu separáciu od matky, a tento jav je prítomný v niekoľkých generáciách ich rodiny, čím sa prijatie ženskej role v sexualite a materstve sťažuje. Tieto ťažkosti sú takisto bežné u žien, ktoré boli v detstve alebo v dospievaní obeťami sexuálneho násilia.
Dysmenorea
Dysmenorea alebo porucha menštruačného cyklu či bolestivá menštruácia je pomerne častá a ich príčina rôzna. Najčastejšie poukazuje na vnútorné napätie ženy. Problémy môžu ustúpiť ak forma úzkosti, ktorú žena prežíva pominie, no vážnejšie formy siahajú až do detstva. Častým javom sú aj bolesti krížov pred menštruáciou, ktoré môžu takisto poukazovať na napätie či nadmernú záťaž, ktorú žena na sebe nesie.
Sterilita
V tomto prípade nie je možné určiť presný typ osobnosti, ale veľmi často sa vyskytuje odmietanie ženskej role, a to v dvoch extrémoch. Na jednom póle spektra žena, ktorá usiluje o svoju nezávislosť, na opačnom póle žena, ktorá je psychicky nezrelá a je závislá od muža, či okolia. Za prianím byť tehotná sa môže dokonca skrývať hlboko potlačená túžba tehotná nebyť. Veľmi častým javom je aj popôrodná depresia v prípade, že sa žene narodí dieťa. Spúšťač týchto stavov je dlhodobo prežívaný distres, ktorý žena nie je schopná zvládnuť a preto zostáva vytesnený a teda neuvedomený.
Ako sa dajú liečiť psychosomatické ochorenia?
V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že príčina zdravotného problému je oveľa komplexnejšia, ako len zmeny vo fyziológii tela. Častokrát choroba vzniká celé roky bez toho, že by sme si toho boli vedomí a je výsledkom nielen našej životosprávy a fyzickej aktivity, ale takisto miery prežívaného stresu, životných postojov a emočného prežívania. Iba vtedy dokážeme za svoje zdravie a riešenie problému prevziať plnú zodpovednosť. A nemyslíme tým to, že sa vyhneme lekárom a odborníkom, to nie. Znamená to, že okrem lekárskej pomoci, sa zamyslíme nad sebou a svojím životným štýlom, emočným prežívaním, mierou prežívaného stresu, ako aj životnými postojmi a nespoliehame sa len na operácie či lieky. Zdravotný problém či bolesť možno brať ako príležitosť niečo nové sa o sebe naučiť a hlavne pristúpiť k potrebnej zmene. V neposlednom rade, cesta k uzdraveniu by mala byť celostná, to znamená, že pomoc hľadáme aj u psychológa či psychoterapeuta, ktorí nás sprevádzajú na ceste hľadania odpovedí. Znie to možno ako klišé, ale odpovede sa skutočne skrývajú v hĺbke nášho vedomia, nie vždy sa k nim však dokážeme dostať sami.
Psychologická pomoc
Bohužiaľ, ešte stále pretrváva silná stigma ohľadne návštev psychológa či psychoterapeuta. Mnoho ľudí má stále strach, že s nimi niečo je v poriadku, ak si so životom nevedia dať rady samy. Neuvedomujeme si však, že tak ako pri fyzickej bolesti potrebujeme navštíviť odborníka, platí to aj pri bolesti duše. Psychológ či psychoterapeut vám nebude dávať žiadne návody ani rady, ale bude vás sprevádzať procesom pochopenia seba samého a nachádzania odpovedí a možných riešení ako sa vysporiadať s výzvami života a uvoľniť sa pre váš šťastnejší a naplnenejší život. Hlavné zdroje tohto článku: Bakalárska práca: RIZIKOVÉ FAKTORY PRE VZNIK PSYCHOSOMATICKÝCH OCHORENÍ , Tatiana Gašparová, 2009, Bratislava. Diplomová práca: PSYCHOSOMATIKA A REHABILITACE, Bc. Iveta Chmelová, 2019, Olomouc.
